Rozhovor s Cyrilom Svobodom, ministrom za KDU – ČSL a predsedom Legislatívnej rady vlády Českej republiky.
.prečo ste predložili návrh na zmenu financovania cirkví?
Motívy boli dva. Prvým bol dokument Katolíckej cirkvi, ktorý bol prijatý v tomto roku a zaoberá sa postavením kresťanov v dnešnom svete. V ňom sa poukazuje na to, že je nutné stransparentniť hospodárenie a dosiahnuť väčšie zapojenie laikov. Druhým dôvodom bolo, že ak si platy duchovných a vnútorný život cirkví ako veriaci budeme platiť sami, budeme slobodnejší voči štátu a zvyšku verejnosti. Na stavby a kostoly, ktoré sú naším spoločným dedičstvom, by mali prispievať štát, kraje a obce. Zjednodušene povedané, veriaci by si mali platiť vnútorný život cirkví a kamene by mala platiť verejná moc.
.stojí táto sloboda zato aj v prípade, že by cirkev na tom bola finančne horšie?
Nemyslím si, že na tom bude horšie. Podľa mňa by sme zistili, že na tom bude lepšie. Pokiaľ sa cirkev bude vždy obávať, že jej štát nedá nejakú dotáciu, alebo, že sa k nej budúca politická reprezentácia zachová arogantne a obmedzí jej peniaze, tak žije v závislosti od štátu. Cirkev má byť slobodná.
.mali ste k dispozícii prepočty, z ktorých vyplýva, že podľa vášho modelu by na tom bola cirkev finančne lepšie?
Áno. Napríklad katolíci v Čechách získavajú ročne z rôznych zbierok a darov viac ako 700 miliónov korún. Platy duchovných sú 650 miliónov korún. To znamená, že aj keby sa nezmenilo nič, tak už dnes vyberieme toľko, koľko na platy duchovných dostávame od štátu. Preto ja hovorím o tom jednom percentne. Nech si každý veriaci stiahne do svedomia, či dáva cirkvi aspoň to jedno percento zo svojho príjmu.
.aké boli reakcie na váš návrh?
Spočiatku dosť opatrné až negatívne, dokonca aj od biskupskej konferencie. Už som však dostal pozvanie na zasadanie biskupskej konferencie a myslím, že atmosféra sa mení. Dostávam aj množstvo reakcií od radových duchovných a laikov, v ktorých prevažujú sympatie k tomuto riešeniu.
.ako sa k vašej iniciatíve postavili politici?
Snažil som sa, aby môj návrh nevnímali ako iniciatívu KDU – ČSL či vládnej koalície. Je to môj postoj človeka, ktorý je zároveň katolík.
.aký je principiálny postoj českej Katolíckej cirkvi k finančnej odluke od štátu?
To, čomu hovoríme odluka, hoci ja to slovo nemám veľmi rád, musí vychádzať zo slobodného rozhodnutia cirkvi. Nesmie ísť o vynútené riešenie, keď štát prinúti cirkev k nejakým krokom tohto typu. Teraz sa v Čechách veľa diskutuje o návrhu nového riešenia vzťahov štátu a cirkví, ktorý pripravil minister kultúry. Moja iniciatíva však tento návrh nijako nepodlamuje ani neovplyvňuje.
.v čom spočíva to nové riešenie?
Historickým rehoľným rádom sa má vydať majetok, ktorý doteraz držal štát, respektíve v prípade majetku, ktorý sa už nedá vrátiť, sa im má vyplatiť náhrada. Diecézam sa má vydať iba majetok slúžiaci na duchovné účely a za zvyšný majetok sa im má rovnako vyplatiť náhrada. Táto náhrada by mala byť vo výške 83 miliárd korún plus valorizácia, čo celkovo predstavuje sumu približne 132 miliárd korún. Túto sumu by štát splácal 70 rokov, každý rok pomernú sumu. Okrem toho by sa cirkvám počas prechodného obdobia mal vyplácať štátny príspevok v celkovej výške jednej miliardy korún. Každý rok by sa znižoval o desatinu a po desiatich rokoch by celkom skončil. Zároveň by sa zrušila právna úprava z roku 1949, podľa ktorej štát dnes prispieva na činnosť cirkví.
.je tento návrh politicky priechodný?
Ak bude vládna koalícia súdržná, tak sa dá presadiť.
.prečo ste predložili návrh na zmenu financovania cirkví?
Motívy boli dva. Prvým bol dokument Katolíckej cirkvi, ktorý bol prijatý v tomto roku a zaoberá sa postavením kresťanov v dnešnom svete. V ňom sa poukazuje na to, že je nutné stransparentniť hospodárenie a dosiahnuť väčšie zapojenie laikov. Druhým dôvodom bolo, že ak si platy duchovných a vnútorný život cirkví ako veriaci budeme platiť sami, budeme slobodnejší voči štátu a zvyšku verejnosti. Na stavby a kostoly, ktoré sú naším spoločným dedičstvom, by mali prispievať štát, kraje a obce. Zjednodušene povedané, veriaci by si mali platiť vnútorný život cirkví a kamene by mala platiť verejná moc.
.stojí táto sloboda zato aj v prípade, že by cirkev na tom bola finančne horšie?
Nemyslím si, že na tom bude horšie. Podľa mňa by sme zistili, že na tom bude lepšie. Pokiaľ sa cirkev bude vždy obávať, že jej štát nedá nejakú dotáciu, alebo, že sa k nej budúca politická reprezentácia zachová arogantne a obmedzí jej peniaze, tak žije v závislosti od štátu. Cirkev má byť slobodná.
.mali ste k dispozícii prepočty, z ktorých vyplýva, že podľa vášho modelu by na tom bola cirkev finančne lepšie?
Áno. Napríklad katolíci v Čechách získavajú ročne z rôznych zbierok a darov viac ako 700 miliónov korún. Platy duchovných sú 650 miliónov korún. To znamená, že aj keby sa nezmenilo nič, tak už dnes vyberieme toľko, koľko na platy duchovných dostávame od štátu. Preto ja hovorím o tom jednom percentne. Nech si každý veriaci stiahne do svedomia, či dáva cirkvi aspoň to jedno percento zo svojho príjmu.
.aké boli reakcie na váš návrh?
Spočiatku dosť opatrné až negatívne, dokonca aj od biskupskej konferencie. Už som však dostal pozvanie na zasadanie biskupskej konferencie a myslím, že atmosféra sa mení. Dostávam aj množstvo reakcií od radových duchovných a laikov, v ktorých prevažujú sympatie k tomuto riešeniu.
.ako sa k vašej iniciatíve postavili politici?
Snažil som sa, aby môj návrh nevnímali ako iniciatívu KDU – ČSL či vládnej koalície. Je to môj postoj človeka, ktorý je zároveň katolík.
.aký je principiálny postoj českej Katolíckej cirkvi k finančnej odluke od štátu?
To, čomu hovoríme odluka, hoci ja to slovo nemám veľmi rád, musí vychádzať zo slobodného rozhodnutia cirkvi. Nesmie ísť o vynútené riešenie, keď štát prinúti cirkev k nejakým krokom tohto typu. Teraz sa v Čechách veľa diskutuje o návrhu nového riešenia vzťahov štátu a cirkví, ktorý pripravil minister kultúry. Moja iniciatíva však tento návrh nijako nepodlamuje ani neovplyvňuje.
.v čom spočíva to nové riešenie?
Historickým rehoľným rádom sa má vydať majetok, ktorý doteraz držal štát, respektíve v prípade majetku, ktorý sa už nedá vrátiť, sa im má vyplatiť náhrada. Diecézam sa má vydať iba majetok slúžiaci na duchovné účely a za zvyšný majetok sa im má rovnako vyplatiť náhrada. Táto náhrada by mala byť vo výške 83 miliárd korún plus valorizácia, čo celkovo predstavuje sumu približne 132 miliárd korún. Túto sumu by štát splácal 70 rokov, každý rok pomernú sumu. Okrem toho by sa cirkvám počas prechodného obdobia mal vyplácať štátny príspevok v celkovej výške jednej miliardy korún. Každý rok by sa znižoval o desatinu a po desiatich rokoch by celkom skončil. Zároveň by sa zrušila právna úprava z roku 1949, podľa ktorej štát dnes prispieva na činnosť cirkví.
.je tento návrh politicky priechodný?
Ak bude vládna koalícia súdržná, tak sa dá presadiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.