Lenže v tom je práve ten vtip: Miloš Zeman sa správa, ako keby vyznamenával on, vladár. Jedna informácia sa napríklad v českých médiách neobjavila, preto ju píšem tu. Na zozname navrhovaných bol aj Petr Pithart, veterán disentu a ponovembrovej politiky. Keďže si však dovolil Ing. Zemana kritizovať, mal po chlebe.
Zákon pekne hovorí, že vyznamenania sa „prepožičiavajú“. Prezident, ktorý ich na Deň republiky drží v rukách, by mal v tej chvíli cítiť, že aj jemu je funkcia len prepožičaná. (Takže ak starý rocker nechce metál, pretože na ten metál siahali Zemanove paprče, majú mu ho poslať poštou. Alebo za ním zájsť domov. Bez srandy.)
Ešte nikdy žiadny český prezident nedekoroval toľko priateľov, straníkov a pochlebovačov. Piati z 29 vyznamenaných boli priamo kandidáti strany Zemanovci: hudobník Felix Slováček na Liberecku, bývalý športový strelec Jan Kůrka na Plzeňsku, predseda Zväzu bojovníkov za slobodu Jaroslav Vodička zase viedol stranícku bunku na Ústecku (tento predseda zväzu veteránov z druhej svetovej vojny je ročník 1948 a, ako sa hovorí v tej starej anekdote, ja už tých mladších partizánov až tak dobre nepoznám...). A samozrejme František Čuba, ktorý ťažil z privilégií JRD Slušovice v 80. rokoch, no v kapitalizme skrachoval. Rovnako ako Zemanov minister priemyslu Miroslav Grégr, ďalší dekorovaný.
Minulý pondelok bol najsmutnejší pohľad na troch ľavicových intelektuálov: Václav Bělohradský, Erazim Kohák a Jan Keller si vyznamenanie prevzali, ani necekli. Kde zostala Bělohradského nezávislosť ducha, Kohákov moralizmus a Kellerova radikálnosť?
Dá sa nad tým cynicky uškrnúť: Hľa, sen pravého libertariána – Miloš Zeman sprivatizoval dokonca aj štátne vyznamenanie... Alebo byť v tej chvíli radšej rockerom než intelektuálom. Sláva Mišíkovi!
Autor je právnik a novinár
Zákon pekne hovorí, že vyznamenania sa „prepožičiavajú“. Prezident, ktorý ich na Deň republiky drží v rukách, by mal v tej chvíli cítiť, že aj jemu je funkcia len prepožičaná. (Takže ak starý rocker nechce metál, pretože na ten metál siahali Zemanove paprče, majú mu ho poslať poštou. Alebo za ním zájsť domov. Bez srandy.)
Ešte nikdy žiadny český prezident nedekoroval toľko priateľov, straníkov a pochlebovačov. Piati z 29 vyznamenaných boli priamo kandidáti strany Zemanovci: hudobník Felix Slováček na Liberecku, bývalý športový strelec Jan Kůrka na Plzeňsku, predseda Zväzu bojovníkov za slobodu Jaroslav Vodička zase viedol stranícku bunku na Ústecku (tento predseda zväzu veteránov z druhej svetovej vojny je ročník 1948 a, ako sa hovorí v tej starej anekdote, ja už tých mladších partizánov až tak dobre nepoznám...). A samozrejme František Čuba, ktorý ťažil z privilégií JRD Slušovice v 80. rokoch, no v kapitalizme skrachoval. Rovnako ako Zemanov minister priemyslu Miroslav Grégr, ďalší dekorovaný.
Minulý pondelok bol najsmutnejší pohľad na troch ľavicových intelektuálov: Václav Bělohradský, Erazim Kohák a Jan Keller si vyznamenanie prevzali, ani necekli. Kde zostala Bělohradského nezávislosť ducha, Kohákov moralizmus a Kellerova radikálnosť?
Dá sa nad tým cynicky uškrnúť: Hľa, sen pravého libertariána – Miloš Zeman sprivatizoval dokonca aj štátne vyznamenanie... Alebo byť v tej chvíli radšej rockerom než intelektuálom. Sláva Mišíkovi!
Autor je právnik a novinár
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.