Kolekcia sa mení zo dňa na deň: po mojej popísanej mape Viedne sa dávno zľahla zem. A keď už miesta niet, ten neznámy pod rúškom noci zamaká a ráno je provizórna polica pripravená na novú zbierku. Lepšiu metaforu pre toto mesto na sútoku Sávy a Dunaja nepoznám. Hoci za vyše 2 500 rokov bolo 44-krát zrovnané zo zemou, vždy sa vzmohlo, pokým ho ďalší dobyvatelia znovu nevyretušovali, a tak dokola dodnes. Bývalá budova ministerstva obrany, zničená lietadlami NATO, naďalej stojí vo svojej vybombardovanej kráse. Nie ako memento, tvrdí Belehradčanka Mira, ale preto, že nikto nevie, čo s týmto kultúrnym monumentom. Fasádu zničeného ministerstva vnútra aspoň pokryli megabordmi. Zato Savamala, najstaršia časť mesta, je na vzostupe. Labyrint zanedbaných budov medzi autobusovou stanicou a Brankovým mostom bol donedávna známy ako stredisko prostitúcie a pornokín. Postupne sa však pretvára na centrum kultúry a nočného života. V baroch a kluboch je hlava na hlave, akoby mal ďalší výmaz prísť už po víkende. Naopak, blšák v Novom Belehrade, miestnej Petržalke, už dávno nie je tým pravým orechovým. Kým pred Miloševičovým pádom tu pol mesta predávalo, čo sa dalo, len aby prežili, dnes tu dostať iba šmejdy z Turecka či Číny. Nové predpisy vytlačili starých predajcov a ich zaujímavosti vylovené z pivníc, povál či smetiakov na priľahlý chodník. Našťastie, zberateľovi zahodených trofejí, ktorý sem chodieva pravidelne, to neprekáža.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.