Vstávam
Ráno vstávam v prvom rade preto, aby som manželke spravil raňajky. Napĺňa ma to optimizmom do celého dňa, porozprávame sa, povieme si najbližšie plány. Snažím sa byť normálny a vždy aj prosím, aby som prežil tento deň úplne bežne, aby som nerobil príliš veľa chýb a bol sám sebou v práci aj v súkromí.
Sedím
Máme pohodlné kreslá, ale ja najradšej sedávam na dobrej stoličke, s tvrdou doskou pod zadkom. Nejako sa mi z detstva zafixovalo, že je to lepšie na chrbticu. Potvrdil mi to raz aj rehabilitačný lekár, že pri sedavom zamestnaní treba čo možno najviac sedieť tak, aby trup s nohami, aj nohy a ruky, zvierali pravé uhly. Je to náročné, zvlášť pri rukách, to sa cítim dosť neslobodný.
Znášam bolesť
Celý život športujem a moje kĺby už začínajú ohlasovať svoju prítomnosť. Podľa lekárov mám vysoký prah citlivosti na bolesť, znášam ju s ľahkosťou, som zásadný odporca akýchkoľvek liekov, uprednostním trpezlivosť a babské recepty. Mal som hrôzostrašný pád na lyžovačke v Dolomitoch, museli ma kriesiť, karabinieri ma chceli eskortovať do nemocnice, ale odmietol som. Kamarát, zverolekár, mi večer dal na to vyrazené plece hrubú vrstvu konskej masti. Ráno už bolesť nebola taká intenzívna. Odporúčali mi operáciu, ale zaťal som ešte zuby a po týždni to prestalo bolieť.
Pestujem
Pri dome máme malilinkú záhradu a tam sa s manželkou realizujeme, od prvej úrody do konca novembra sa doslova prejedáme zeleninou. Rád chodím pomáhať svokrovcom, sú to starí roľníci, napĺňa ma to pocitom spokojnosti, pripomína detstvo. Dedina v človeku zostane. Naučila ma všetkému, kosiť, kopať, aj na traktore viem orať, čo treba. Tým, čo nepásli na strniskách husi a na lúkach kravy, môže niekedy chýbať niečo takej pokory pred prírodou, krajinou, ktorá ponúka viacej, ako si myslíme. Len si to už neuvedomujeme.
Neprekročím
Mám zlú – či dobrú? – vlastnosť, že keď si kúpim auto, tak si ho veľmi šetrím aj spôsobom šoférovania, aj údržbou. Všetci by si ho po 5 či 7 rokoch odo mňa chceli kúpiť, interiér ako nový, žiadne škrabance zvonku. Rád sledujem trendy v autách, som fanúšikom F1. Nemám extra vášne, ktoré by ma motivovali zanechať všetko a ísť za nimi, mám istú hranicu, ktorú neprekročím. Ak niečo považujem za svoju slabosť, tak to, že po robote dlho zostávam v debatných krúžkoch s rôznymi ľuďmi, ale niekedy tie debaty prinesú aj nečakané riešenia.
Právo a chémia
Manželka robí zložité chemické expertízy, je naučená na miligramy rátať výsledok. U nás, u právnikov, je to trošku iné, paragraf umožňuje špekulovať tak alebo tak. Ku chémii som nikdy nemal extra veľký vzťah, iba keď sme ako deti na Vianoce strieľali zo škatúľ s karbidom. Ale manželka so mnou o politike rada diskutuje, keď ide jedna diskusná relácia po druhej, chce to vidieť a počuť. A ja už vopred viem, čo mi potom povie.
Nevychovávam
Deti sú moja slabosť. Trojročný vnuk príde a že kde máš iPad? Sám si ho pustí, nájde rozprávky, poučuje ma, ako sa s tým má narábať. Snažím sa odpútavať jeho pozornosť, bol by som radšej, keby si pozeral obrázky v knižkách. Či sa mi to darí? Čiastočne. Nerád mám, keď na mňa niekto robí násilie, takže nerád by som ho robil aj ja na deti, aj keď ide o výchovný prostriedok.
Ráno vstávam v prvom rade preto, aby som manželke spravil raňajky. Napĺňa ma to optimizmom do celého dňa, porozprávame sa, povieme si najbližšie plány. Snažím sa byť normálny a vždy aj prosím, aby som prežil tento deň úplne bežne, aby som nerobil príliš veľa chýb a bol sám sebou v práci aj v súkromí.
Sedím
Máme pohodlné kreslá, ale ja najradšej sedávam na dobrej stoličke, s tvrdou doskou pod zadkom. Nejako sa mi z detstva zafixovalo, že je to lepšie na chrbticu. Potvrdil mi to raz aj rehabilitačný lekár, že pri sedavom zamestnaní treba čo možno najviac sedieť tak, aby trup s nohami, aj nohy a ruky, zvierali pravé uhly. Je to náročné, zvlášť pri rukách, to sa cítim dosť neslobodný.
Znášam bolesť
Celý život športujem a moje kĺby už začínajú ohlasovať svoju prítomnosť. Podľa lekárov mám vysoký prah citlivosti na bolesť, znášam ju s ľahkosťou, som zásadný odporca akýchkoľvek liekov, uprednostním trpezlivosť a babské recepty. Mal som hrôzostrašný pád na lyžovačke v Dolomitoch, museli ma kriesiť, karabinieri ma chceli eskortovať do nemocnice, ale odmietol som. Kamarát, zverolekár, mi večer dal na to vyrazené plece hrubú vrstvu konskej masti. Ráno už bolesť nebola taká intenzívna. Odporúčali mi operáciu, ale zaťal som ešte zuby a po týždni to prestalo bolieť.
Pestujem
Pri dome máme malilinkú záhradu a tam sa s manželkou realizujeme, od prvej úrody do konca novembra sa doslova prejedáme zeleninou. Rád chodím pomáhať svokrovcom, sú to starí roľníci, napĺňa ma to pocitom spokojnosti, pripomína detstvo. Dedina v človeku zostane. Naučila ma všetkému, kosiť, kopať, aj na traktore viem orať, čo treba. Tým, čo nepásli na strniskách husi a na lúkach kravy, môže niekedy chýbať niečo takej pokory pred prírodou, krajinou, ktorá ponúka viacej, ako si myslíme. Len si to už neuvedomujeme.
Neprekročím
Mám zlú – či dobrú? – vlastnosť, že keď si kúpim auto, tak si ho veľmi šetrím aj spôsobom šoférovania, aj údržbou. Všetci by si ho po 5 či 7 rokoch odo mňa chceli kúpiť, interiér ako nový, žiadne škrabance zvonku. Rád sledujem trendy v autách, som fanúšikom F1. Nemám extra vášne, ktoré by ma motivovali zanechať všetko a ísť za nimi, mám istú hranicu, ktorú neprekročím. Ak niečo považujem za svoju slabosť, tak to, že po robote dlho zostávam v debatných krúžkoch s rôznymi ľuďmi, ale niekedy tie debaty prinesú aj nečakané riešenia.
Právo a chémia
Manželka robí zložité chemické expertízy, je naučená na miligramy rátať výsledok. U nás, u právnikov, je to trošku iné, paragraf umožňuje špekulovať tak alebo tak. Ku chémii som nikdy nemal extra veľký vzťah, iba keď sme ako deti na Vianoce strieľali zo škatúľ s karbidom. Ale manželka so mnou o politike rada diskutuje, keď ide jedna diskusná relácia po druhej, chce to vidieť a počuť. A ja už vopred viem, čo mi potom povie.
Nevychovávam
Deti sú moja slabosť. Trojročný vnuk príde a že kde máš iPad? Sám si ho pustí, nájde rozprávky, poučuje ma, ako sa s tým má narábať. Snažím sa odpútavať jeho pozornosť, bol by som radšej, keby si pozeral obrázky v knižkách. Či sa mi to darí? Čiastočne. Nerád mám, keď na mňa niekto robí násilie, takže nerád by som ho robil aj ja na deti, aj keď ide o výchovný prostriedok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.