Ale kdeže. Robert Fico nevynechal ani n-tú príležitosť obrátiť sa k národu s ubezpečením, že z projektu unitárneho zdravotného poistenia, to jest vykúpenia či vyvlastnenia Dôvery a Unionu, ani piaď nespustí. Konkrétne, bol by veľmi rád, „keby bol rok 2014 tým, keď sa prijmú prvé rozhodnutia o vyvlastnení zdravotných poisťovní“.
Kto príbeh od začiatku sleduje, musí spozornieť. Podľa harmonogramu ministerky Zvolenskej, schváleného vládou, mal unitárny systém na Slovensku naplno fungovať už od 1. januára 2014. Časový sklz je teda viac než rok, keďže v týchto dňoch a týždňoch mali podľa plánu finišovať rokovania s akcionármi, pričom v prípade nedohody by nasledovalo vyvlastnenie podľa zákona, ktorý mal byť účinný od mája 2013...
Čo sa teda stalo? Nič, iba toľko, že realizácia zámeru jednej štátnej poisťovne narazila presne na tie dve prekážky, na ktoré bol premiér od momentu, v ktorom s nápadom vyšiel na svetlo božie, masovo a takpovediac aklamatívne upozorňovaný. Teda že po prvé, stav štátneho dlhu a deficitu (na rok 2014 i ďalšie) jednoducho nedovoľuje ďalší výdavok v ráde mnohých stoviek miliónov eur. Či už by šlo o vykúpenie po dohode o cene, alebo vyvlastnenie podľa znalcovského ocenenia.
Ale tiež po druhé, že zoštátnenie zdravotných poisťovní sa nezmestí ani pod ten najextenzívnejší výklad pojmu verejný záujem, ktorého naplnenie môže byť podľa ústavy jediným dôvodom na zásah do súkromného vlastníctva. Mimochodom, to už dnes tuší aj Zvolenská. Stotožnenie verejného záujmu s politickým programom vlády, na čo jej v paragrafovanom znení zákona stačila fantázia, predsa nielenže nemá šancu prejsť cez arbitrážne tribunály, ale dokonca ani cez Ústavný súd s predsedníčkou Macejkovou. Nemožnosť prelomiť elementárnu neústavnosť je zrejme aj pravým dôvodom, prečo vláda zákon nepúšťa do parlamentu a čaká na zjavenie právneho mága, ktorý vyrieši kvadratúru kruhu.
Nekončiace sa propagandistické bubnovanie premiéra sleduje preto najmä „udržiavanie ducha mužstva“. Čoraz pravdepodobnejšie však je, že presne ako sme v tomto časopise tvrdili už na začiatku, ideologický trhák vlády Fico II upadne pomaly do zabudnutia. Ideológia sem či tam, úplne totožnú blamáž ako so „zákazom zisku“ už Fico asi neriskne. Žiaľ, to ešte neznamená, že z unitaristického špásu vyviazne slovenský poplatník suchý. Plán jednej poisťovne tu zrejme zostane levitovať až dovtedy, kým tender na poradcu „pre unitarizáciu zdravotného poistenia“, ktorý rovnako ako celý projekt už rok mešká, nevyhrá tá správna právna či auditorská kancelária, ktorá potom za niekoľko miliónov eur urobí aspoň ocenenie oboch poisťovní. Predstava, že Smer je živý len ideológiou, by bola predsa len trochu naivná.
Kto príbeh od začiatku sleduje, musí spozornieť. Podľa harmonogramu ministerky Zvolenskej, schváleného vládou, mal unitárny systém na Slovensku naplno fungovať už od 1. januára 2014. Časový sklz je teda viac než rok, keďže v týchto dňoch a týždňoch mali podľa plánu finišovať rokovania s akcionármi, pričom v prípade nedohody by nasledovalo vyvlastnenie podľa zákona, ktorý mal byť účinný od mája 2013...
Čo sa teda stalo? Nič, iba toľko, že realizácia zámeru jednej štátnej poisťovne narazila presne na tie dve prekážky, na ktoré bol premiér od momentu, v ktorom s nápadom vyšiel na svetlo božie, masovo a takpovediac aklamatívne upozorňovaný. Teda že po prvé, stav štátneho dlhu a deficitu (na rok 2014 i ďalšie) jednoducho nedovoľuje ďalší výdavok v ráde mnohých stoviek miliónov eur. Či už by šlo o vykúpenie po dohode o cene, alebo vyvlastnenie podľa znalcovského ocenenia.
Ale tiež po druhé, že zoštátnenie zdravotných poisťovní sa nezmestí ani pod ten najextenzívnejší výklad pojmu verejný záujem, ktorého naplnenie môže byť podľa ústavy jediným dôvodom na zásah do súkromného vlastníctva. Mimochodom, to už dnes tuší aj Zvolenská. Stotožnenie verejného záujmu s politickým programom vlády, na čo jej v paragrafovanom znení zákona stačila fantázia, predsa nielenže nemá šancu prejsť cez arbitrážne tribunály, ale dokonca ani cez Ústavný súd s predsedníčkou Macejkovou. Nemožnosť prelomiť elementárnu neústavnosť je zrejme aj pravým dôvodom, prečo vláda zákon nepúšťa do parlamentu a čaká na zjavenie právneho mága, ktorý vyrieši kvadratúru kruhu.
Nekončiace sa propagandistické bubnovanie premiéra sleduje preto najmä „udržiavanie ducha mužstva“. Čoraz pravdepodobnejšie však je, že presne ako sme v tomto časopise tvrdili už na začiatku, ideologický trhák vlády Fico II upadne pomaly do zabudnutia. Ideológia sem či tam, úplne totožnú blamáž ako so „zákazom zisku“ už Fico asi neriskne. Žiaľ, to ešte neznamená, že z unitaristického špásu vyviazne slovenský poplatník suchý. Plán jednej poisťovne tu zrejme zostane levitovať až dovtedy, kým tender na poradcu „pre unitarizáciu zdravotného poistenia“, ktorý rovnako ako celý projekt už rok mešká, nevyhrá tá správna právna či auditorská kancelária, ktorá potom za niekoľko miliónov eur urobí aspoň ocenenie oboch poisťovní. Predstava, že Smer je živý len ideológiou, by bola predsa len trochu naivná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.