Predstavte si, že vlastníte výrobnú firmu. Doba je ťažká, odbyt neistý a na päty vám šliapu okrem domácich konkurentov aj podniky z Balkánu či Ázie. S cenami svojich produktov vzhľadom na situáciu na trhu teda veľmi hýbať nemôžete. Zamestnancom platíte v priemere 400 eur. Na viac sa ani pri najlepšej vôli nezmôžete, lebo máte marže, blízke nule, no zatínate zuby a držíte sa aj menej štedrých objednávok s nádejou, že raz bude lepšie.
Do toho príde kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorú podpísala časť zamestnávateľov vo vašom odvetví spolu s odborármi. Vy s ňou nemáte nič spoločné, lebo nie ste nikde združený. Odborári alebo zamestnávateľský zväz následne podajú návrh, aby sa kolektívna zmluva vzťahovala na všetky firmy vo vašom odvetví. Ak to ministerstvo práce odobrí, bude sa dokument, ktorý ste nepodpísali, vzťahovať aj na vás. Možno zistíte, že zmluva vám ukladá platiť zamestnancom 450 eur namiesto 400, na čo však nemáte peniaze. Aj menšie zdraženie vašich výrobkov by ich mohlo na ostro konkurenčnom trhu urobiť nepredajnými. A tak vám v zásade zostane len niekoľko možností, ako sa s novým bremenom vyrovnať. Buď firmu zavriete, presuniete do lacnejšieho Rumunska, alebo prepustíte časť zamestnancov, aby vám ostalo viac peňazí na zvyšok. Prípadne začnete špekulovať, ako záväzok obísť.
.priestor na špekulácie
Vláda i odbory, prirodzene, vidia v celoplošnom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa prostriedok na udržanie sociálneho a mzdového štandardu zamestnancov. Na pozore sa majú mať firmy, ktoré sa dopúšťajú „mzdového, či sociálneho dumpingu“. Lenže, čo s firmami, ktoré si vzhľadom na trhové podmienky skutočne nemôžu dovoliť platiť lepšie mzdy? Istou ústretovosťou voči menším podnikateľom je skutočnosť, že rozširovanie kolektívnych zmlúv sa vyhne firmám do 20 zamestnancov, podnikom v likvidácii či takým, ktoré aspoň sčasti zamestnávajú postihnuté osoby. Lenže schválená novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá má byť účinná od januára, môže ľahko vypáliť inak, než si odbory či vláda predstavujú.
Luboš Sirota je predseda predstavenstva spoločnosti McROY Group a viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Sedíme v priestrannej kancelárii v komplexe Eurovea s výhľadom na širšie centrum Bratislavy. „Vytvára sa tým množstvo priestoru na špekulácie,“ vysvetľuje Sirota. „Celoplošné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vnímame možno ešte ako zásadnejší problém, než bola novela Zákonníka práce. Aj pred tým, ako Zákonník práce nadobudol účinnosť, sa podnikatelia akoby predpripravili. Dochádzalo k prepúšťaniam či k nenaberaniu nových zamestnancov. Čosi podobné môže hroziť aj teraz.“
Negatívne dopady na zamestnanosť by mohli pocítiť napríklad firmy, ktoré majú len o niečo viac ako 20 zamestnancov. Predstavte si firmu s 25 zamestnancami. Ak by vám hrozilo, že sa na vás bude vzťahovať extenzia pre vás nevýhodnej kolektívnej zmluvy, tak šiestich zamestnancov pošlete na živnosť a zrazu máte už len 19 zamestnancov. Extenzii by ste sa tak vyhli. „Často počúvam argument, že 80 percent firiem má menej ako 20 zamestnancov, zároveň veľké firmy majú tak či tak vyššie kolektívne zmluvy už dnes. Lenže ja hovorím o firmách medzi nimi, ktoré tiež zamestnávajú ľudí. Aj za tými sú konkrétne ľudské osudy,“ poznamenáva Sirota.
Priestor na obchádzanie sa týmto nevyčerpáva. Firmy môžu tiež medzi sebou začať uzatvárať fiktívne vyššie kolektívne zmluvy, aby sa vyhli extenzii pre nich nevýhodných zmlúv. Jednoducho, máte firmu a poviete pár zamestnancom, aby založili fiktívne odbory. S tými sa ako zamestnávateľ dohodnete, na čom chcete. Toto sa udeje v niekoľkých firmách, ktoré sa dajú dohromady a vyššia kolektívna zmluva je na svete.
.rozhodne Ústavný súd?
V neposlednom rade môžu firmy zneužívať extenziu vyšších kolektívnych zmlúv aj ako prostriedok nečistého konkurenčného boja. Aj v rámci toho istého odvetvia sa niektorým podnikom vodí lepšie ako iným. Rozšírenie vyššej kolektívnej zmluvy na všetky podniky v odvetví sú oprávnení navrhnúť aj zamestnávatelia. Takýmto spôsobom sa dá konkurentom nanútiť mzdový a sociálny štandard, ktorý im môže skomplikovať situáciu na trhu.
No a napokon je tu ešte inštancia, na ktorej sa bude o extenzii rozhodovať. Tou je ministerstvo práce. Ak odbory alebo časť podnikateľov navrhnú rozšírenie vyššej kolektívnej zmluvy na celé odvetvie, vytvára sa teoreticky priestor pre ostatných podnikateľov, aby otvorene alebo skryto lobovali za odmietnutie tohto návrhu.
Zamestnávatelia už oslovili prezidenta republiky, aby novelu nepodpísal. No ak to urobí, sú pripravení obrátiť sa na Ústavný súd. Možno tu hovoriť o zásahu do zmluvnej voľnosti. Dve strany sa na niečom dohodnú a následne z toho vyplývajú záväzky tretej strane, ktorá sa dohody nezúčastnila. RÚZ namietala aj to, že zamestnávatelia sa voči extenzii nebudú môcť domáhať súdnej ochrany. A novela napokon zvýši podnikateľom náklady v celom dodávateľsko-odberateľskom reťazci.
Avšak nie všetci zdieľajú tieto obavy. Juraj Borgula je vyjednávačom Zväzu strojárskeho priemyslu SR, ktorý je členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR). Už roky vyjednáva strojársku vyššiu kolektívnu zmluvu. „Obavu, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa rozšíria, a vážne to ochromí firmy, nemám,“ hovorí pre .týždeň. „Nápad s rozširovaním nie je nový. Zažívam ho asi tretíkrát počas mojej kariéry vyjednávača.“ Borgula vysvetľuje, že práva z kolektívnych zmlúv sú často na úrovni toho, čo beztak garantuje zákon. Napríklad v oblasti miezd sa v kolektívnych zmluvách dohadujú iba minimálne tarify, ktoré sú menej ako 60 percent zo skutočne vyplácanej mzdy (zvyšok sú príplatky). „Stretol som sa s tým, že podnikateľ nemá kolektívnu zmluvu, no dohoda s jeho vlastnou zamestnaneckou radou obsahuje vyšší sociálny štandard ako v kolektívnej zmluve.“
Podľa Juraja Borgulu môže vyššia kolektívna zmluva v niektorých ohľadoch motivovať aj zamestnancov. Napríklad na ďalšie vzdelávanie alebo na rovnomernejšie rozloženie zodpovednosti za dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. „Táto novela je mrhaním energie. No zmysel by malo vytvoriť úplne nový zákon o kolektívnom vyjednávaní. Tam sú však naliehavejšie problémy ako kolektívne zmluvy.“ Borgula by uvítal precíznejšiu úpravu práva na štrajk či vyjasnenie niektorých pojmov okolo sociálneho dialógu. „Rozširovanie vyšších kolektívnych zmlúv v konečnom dôsledku odborárom veľmi nepomôže, kým zamestnávateľom to zase dramaticky neuškodí. Na podnikateľov dopadajú iné regulácie, ktoré by som riešil prednostnejšie.“
.bez zodpovednosti
Oslovili sme aj skúseného manažéra z firmy, naviazanej na automobilový priemysel, na ktorú sa vyššia kolektívna zmluva už teraz vzťahuje. O svojich názoroch bol ochotný hovoriť len pod podmienkou anonymity, vzhľadom na prebiehajúce chúlostivé rokovania s odborármi: „Ja sa tej extenzie obávam, lebo toto nastavenie nám môže spôsobiť problémy,“ hovorí pre .týždeň. V terajšej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, naopak, problém nevidí. Vznikala totiž tak, že obe strany sedeli za rokovacím stolom a aj požiadavky odborárov sa držali v rozumných medziach.
Lenže nová úprava by odbory mohla zviesť na presadzovanie ďalekosiahlych populistických návrhov s cieľom posilniť svoje postavenie a príťažlivosť medzi zamestnancami: „Napríklad zamestnávateľom sa môže plošne vnútiť prispievanie na dopravu. Sú firmy, kde všetci sú, obrazne povedané, z jednej dediny a niečo také ich nepostihne. Ale sú firmy, kde veľká časť zamestnancov do práce dochádza a niečo také by ich mohlo zasiahnuť.“ Náš zdroj vníma snahu veľmi rozdielnym firmám proti ich vôli nasadzovať tú istú rovnošatu: „Často sa argumentuje sociálnym dialógom v Nemecku alebo iných podobných krajinách, no tam sú aj odborári zmýšľaním niekde inde.“
Rešpektovanie práv zamestnancov je v poriadku, no odborári niekedy môžu vstúpiť do fungovania firmy spôsobom, ktorý majiteľovi sťaží podnikanie alebo dokonca spôsobí škody. „Táto novela dáva v konečnom dôsledku veľkú moc skupine ľudí, ktorí však nenesú žiadnu zodpovednosť,“ uzatvára náš manažér.
Do toho príde kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorú podpísala časť zamestnávateľov vo vašom odvetví spolu s odborármi. Vy s ňou nemáte nič spoločné, lebo nie ste nikde združený. Odborári alebo zamestnávateľský zväz následne podajú návrh, aby sa kolektívna zmluva vzťahovala na všetky firmy vo vašom odvetví. Ak to ministerstvo práce odobrí, bude sa dokument, ktorý ste nepodpísali, vzťahovať aj na vás. Možno zistíte, že zmluva vám ukladá platiť zamestnancom 450 eur namiesto 400, na čo však nemáte peniaze. Aj menšie zdraženie vašich výrobkov by ich mohlo na ostro konkurenčnom trhu urobiť nepredajnými. A tak vám v zásade zostane len niekoľko možností, ako sa s novým bremenom vyrovnať. Buď firmu zavriete, presuniete do lacnejšieho Rumunska, alebo prepustíte časť zamestnancov, aby vám ostalo viac peňazí na zvyšok. Prípadne začnete špekulovať, ako záväzok obísť.
.priestor na špekulácie
Vláda i odbory, prirodzene, vidia v celoplošnom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa prostriedok na udržanie sociálneho a mzdového štandardu zamestnancov. Na pozore sa majú mať firmy, ktoré sa dopúšťajú „mzdového, či sociálneho dumpingu“. Lenže, čo s firmami, ktoré si vzhľadom na trhové podmienky skutočne nemôžu dovoliť platiť lepšie mzdy? Istou ústretovosťou voči menším podnikateľom je skutočnosť, že rozširovanie kolektívnych zmlúv sa vyhne firmám do 20 zamestnancov, podnikom v likvidácii či takým, ktoré aspoň sčasti zamestnávajú postihnuté osoby. Lenže schválená novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá má byť účinná od januára, môže ľahko vypáliť inak, než si odbory či vláda predstavujú.
Luboš Sirota je predseda predstavenstva spoločnosti McROY Group a viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Sedíme v priestrannej kancelárii v komplexe Eurovea s výhľadom na širšie centrum Bratislavy. „Vytvára sa tým množstvo priestoru na špekulácie,“ vysvetľuje Sirota. „Celoplošné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vnímame možno ešte ako zásadnejší problém, než bola novela Zákonníka práce. Aj pred tým, ako Zákonník práce nadobudol účinnosť, sa podnikatelia akoby predpripravili. Dochádzalo k prepúšťaniam či k nenaberaniu nových zamestnancov. Čosi podobné môže hroziť aj teraz.“
Negatívne dopady na zamestnanosť by mohli pocítiť napríklad firmy, ktoré majú len o niečo viac ako 20 zamestnancov. Predstavte si firmu s 25 zamestnancami. Ak by vám hrozilo, že sa na vás bude vzťahovať extenzia pre vás nevýhodnej kolektívnej zmluvy, tak šiestich zamestnancov pošlete na živnosť a zrazu máte už len 19 zamestnancov. Extenzii by ste sa tak vyhli. „Často počúvam argument, že 80 percent firiem má menej ako 20 zamestnancov, zároveň veľké firmy majú tak či tak vyššie kolektívne zmluvy už dnes. Lenže ja hovorím o firmách medzi nimi, ktoré tiež zamestnávajú ľudí. Aj za tými sú konkrétne ľudské osudy,“ poznamenáva Sirota.
Priestor na obchádzanie sa týmto nevyčerpáva. Firmy môžu tiež medzi sebou začať uzatvárať fiktívne vyššie kolektívne zmluvy, aby sa vyhli extenzii pre nich nevýhodných zmlúv. Jednoducho, máte firmu a poviete pár zamestnancom, aby založili fiktívne odbory. S tými sa ako zamestnávateľ dohodnete, na čom chcete. Toto sa udeje v niekoľkých firmách, ktoré sa dajú dohromady a vyššia kolektívna zmluva je na svete.
.rozhodne Ústavný súd?
V neposlednom rade môžu firmy zneužívať extenziu vyšších kolektívnych zmlúv aj ako prostriedok nečistého konkurenčného boja. Aj v rámci toho istého odvetvia sa niektorým podnikom vodí lepšie ako iným. Rozšírenie vyššej kolektívnej zmluvy na všetky podniky v odvetví sú oprávnení navrhnúť aj zamestnávatelia. Takýmto spôsobom sa dá konkurentom nanútiť mzdový a sociálny štandard, ktorý im môže skomplikovať situáciu na trhu.
No a napokon je tu ešte inštancia, na ktorej sa bude o extenzii rozhodovať. Tou je ministerstvo práce. Ak odbory alebo časť podnikateľov navrhnú rozšírenie vyššej kolektívnej zmluvy na celé odvetvie, vytvára sa teoreticky priestor pre ostatných podnikateľov, aby otvorene alebo skryto lobovali za odmietnutie tohto návrhu.
Zamestnávatelia už oslovili prezidenta republiky, aby novelu nepodpísal. No ak to urobí, sú pripravení obrátiť sa na Ústavný súd. Možno tu hovoriť o zásahu do zmluvnej voľnosti. Dve strany sa na niečom dohodnú a následne z toho vyplývajú záväzky tretej strane, ktorá sa dohody nezúčastnila. RÚZ namietala aj to, že zamestnávatelia sa voči extenzii nebudú môcť domáhať súdnej ochrany. A novela napokon zvýši podnikateľom náklady v celom dodávateľsko-odberateľskom reťazci.
Avšak nie všetci zdieľajú tieto obavy. Juraj Borgula je vyjednávačom Zväzu strojárskeho priemyslu SR, ktorý je členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR). Už roky vyjednáva strojársku vyššiu kolektívnu zmluvu. „Obavu, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa rozšíria, a vážne to ochromí firmy, nemám,“ hovorí pre .týždeň. „Nápad s rozširovaním nie je nový. Zažívam ho asi tretíkrát počas mojej kariéry vyjednávača.“ Borgula vysvetľuje, že práva z kolektívnych zmlúv sú často na úrovni toho, čo beztak garantuje zákon. Napríklad v oblasti miezd sa v kolektívnych zmluvách dohadujú iba minimálne tarify, ktoré sú menej ako 60 percent zo skutočne vyplácanej mzdy (zvyšok sú príplatky). „Stretol som sa s tým, že podnikateľ nemá kolektívnu zmluvu, no dohoda s jeho vlastnou zamestnaneckou radou obsahuje vyšší sociálny štandard ako v kolektívnej zmluve.“
Podľa Juraja Borgulu môže vyššia kolektívna zmluva v niektorých ohľadoch motivovať aj zamestnancov. Napríklad na ďalšie vzdelávanie alebo na rovnomernejšie rozloženie zodpovednosti za dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. „Táto novela je mrhaním energie. No zmysel by malo vytvoriť úplne nový zákon o kolektívnom vyjednávaní. Tam sú však naliehavejšie problémy ako kolektívne zmluvy.“ Borgula by uvítal precíznejšiu úpravu práva na štrajk či vyjasnenie niektorých pojmov okolo sociálneho dialógu. „Rozširovanie vyšších kolektívnych zmlúv v konečnom dôsledku odborárom veľmi nepomôže, kým zamestnávateľom to zase dramaticky neuškodí. Na podnikateľov dopadajú iné regulácie, ktoré by som riešil prednostnejšie.“
.bez zodpovednosti
Oslovili sme aj skúseného manažéra z firmy, naviazanej na automobilový priemysel, na ktorú sa vyššia kolektívna zmluva už teraz vzťahuje. O svojich názoroch bol ochotný hovoriť len pod podmienkou anonymity, vzhľadom na prebiehajúce chúlostivé rokovania s odborármi: „Ja sa tej extenzie obávam, lebo toto nastavenie nám môže spôsobiť problémy,“ hovorí pre .týždeň. V terajšej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, naopak, problém nevidí. Vznikala totiž tak, že obe strany sedeli za rokovacím stolom a aj požiadavky odborárov sa držali v rozumných medziach.
Lenže nová úprava by odbory mohla zviesť na presadzovanie ďalekosiahlych populistických návrhov s cieľom posilniť svoje postavenie a príťažlivosť medzi zamestnancami: „Napríklad zamestnávateľom sa môže plošne vnútiť prispievanie na dopravu. Sú firmy, kde všetci sú, obrazne povedané, z jednej dediny a niečo také ich nepostihne. Ale sú firmy, kde veľká časť zamestnancov do práce dochádza a niečo také by ich mohlo zasiahnuť.“ Náš zdroj vníma snahu veľmi rozdielnym firmám proti ich vôli nasadzovať tú istú rovnošatu: „Často sa argumentuje sociálnym dialógom v Nemecku alebo iných podobných krajinách, no tam sú aj odborári zmýšľaním niekde inde.“
Rešpektovanie práv zamestnancov je v poriadku, no odborári niekedy môžu vstúpiť do fungovania firmy spôsobom, ktorý majiteľovi sťaží podnikanie alebo dokonca spôsobí škody. „Táto novela dáva v konečnom dôsledku veľkú moc skupine ľudí, ktorí však nenesú žiadnu zodpovednosť,“ uzatvára náš manažér.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.