Článok Vladimíra Palka o kardinálovi Jánovi Ch. Korcovi a následná reakcia pána kardinála vo forme rozhovoru so Zdenom Pupíkom vyvolali diskusiu medzi čitateľmi týždňa na internetovej stránke nášho časopisu a veľa reakcií prišlo aj do redakcie.
Osobne som presvedčený o tom, že praktizujúcim kresťanom má byť jasné, ktorú stranu majú voliť a ktorú stranu by nikdy voliť nemali. Majú vedieť rozoznávať programy jednotlivých politických strán, ich porovnávaním rozlišovať, program ktorej strany sa najviac približuje kresťanským ideálom a naopak, program ktorej politickej strany stojí v protiklade s učením Cirkvi. Zároveň je veľmi dôležité rozoznávať osobné motívy a myšlienkovú bázu hlavných predstaviteľov strán, t. j. či motívy ich konania nebudú spôsobovať ohrozovanie aj Cirkvi.
Samozrejme, aby sa kňaz vyhol obvineniu z miešania sa do politiky, nemal by z kazateľnice povedať, ktorú konkrétnu stranu majú jeho farníci voliť. Čo sa však, podľa mňa, vyžaduje, je vyzvanie ľudí na triezve hodnotenie programov politických strán. Kresťania by si mali uvedomiť, že ich voľba má byť krokom zodpovednosti. Určite by sa nemalo stať, že kresťan bude voliť stranu, ktorá má vo svojom programe (alebo iba v pláne mimo oficiálneho predvolebného programu) podporu mechanizmov, ktoré potláčajú hodnoty ako rodina, úcta k druhým alebo právna zodpovednosť alebo vyvolávajú národnostnú neznášanlivosť. Takisto kroky proti Cirkvi a vyjadrenia politických predstaviteľov, ktoré sú vedené voči Cirkvi posmešne či dehonestujúco, musia odradiť kresťana (a azda aj nekresťana) od volenia toho-ktorého politika a jeho strany. Nalejme si čistého vína: poprie niekto, že veľká väčšina kňazov, ktorí majú také isté právo voliť ako hocikto iný, dlhodobo volí KDH (čo je podľa mňa absolútne logický krok)? Takisto viem, že istá menšia časť kňazov (objektívne v priemere starších) volia/volili HZDS.
Viktor Petrašovský, Humenné
Vždy som ako veriaci človek vnímal podvedomú podporu Cirkvi voči KDH, ktorá v istých prípadoch ako jediná politická strana bola zástancom morálnych hodnôt. Súhlasím však s tvrdením kardinála, ktorý sa snaží byť tvorcom jednoty. Veď to je aj jedna z hlavných úloh Cirkvi – budovať jednotu. A to nielen na úrovni s inými cirkevnými obcami, ale i celkovo v spoločnosti. Prinášať ešte väčšie rozdelenie na slovenskej politickej scéne by malo skôr deštruktívny dopad. Nechápem preto kritiku poslanca Palka, ktorý si aktivitu kardinála Korca vysvetľuje ako oportunizmus. Kardinál Korec, ktorý nesklonil svoju šiju ani
za čias totalitného režimu, to nepotrebuje ani v dnešnom čase.
Napokon, jeho obetavosť a odvahu neraz vyzdvihol sám pápež Ján Pavol II.
Marek Piváček, Bratislava
To, že otec kardinál nebude v mnohom súhlasiť s Vladimírom Palkom, mi bolo jasné. Reakciu otca kardinála som očakávala tiež, ale ten spôsob – to mi vyrazilo dych. Celý článok vo mne zanechal obrovské sklamanie, chvíľu hnev a teraz len smútok... Svedomie mi preto nedovolí verejne sa nezastať p. Palka. Jeho pohľad na udalosti ostatných i tých dávnejších dní je totiž pohľadom mnohých nás – „druhotriednych kresťanov a Slovákov“, pre ktorých čierne zostane čiernym, aj keď je to slovenské. A tiež si myslím, že Vladimír Palko patrí medzi „hŕstku“ kresťanov, ktorí mali odvahu angažovať sa v politike po roku 1989, urobili tam kus dobrej práce pre spoločnosť a dokázali zostať „čistí“. Tak by si, myslím, zaslúžilí skôr verejnú podporu z „našich“ radov a nie pohŕdanie a znevažovanie.
Preto týmto verejne ďakujem p. Palkovi za nádej, že aj na Slovensku je možné zostať rovným a slušným, je možné nebyť „ústretový“ k zlému a otvorene pomenovať veci pravým menom, aj keď „sa to ťažko hovorí“...
Monika Končalová, Žilina
Nečítala som kritiku Vladimíra Palka na Otca Kardinála Korca a arcibiskupa Sokola a nie som ani voličom KDH, lebo pojem kresťanský mi nijako nesedí v spojení s politikou. Musím však reagovať na slová samotného Otca kardinála, kde s nesmiernym počudovaním čítam, že Vladimír Mečiar je zakladateľ Slovenskej republiky a najmä, že „tento muž presadzoval zvrchovanosť Slovenska". S dovolením, ctený Otec kardinál, tak toto hádam nie! Vladimír Mečiar v začiatkoch svojej kariéry predsa vôbec nepresadzoval samostatnú Slovenskú republiku. Už
okrídlená je jeho pamätná veta, ktorú vyslovil vo verejnoprávnej televízii po návrate zo svojej prvej oficiálnej zahraničnej návštevy v Kyjeve, keď
na otázku novinára, či je za samostatné Slovensko, odpovedal: "My sme za federatívne usporiadanie štátu"; a toto bolo vyslovené krátko pred rozpadom Československa. Predsa všetci veľmi dobre vieme, že hlavnú zásluhu na vzniku samostatného Slovenska má paradoxne vtedajší český premiér Václav Klaus, ktorý, založením chladný a vypočítavý špičkový inteligent, nemal, ľudovo povedané „nervy" na Vladimíra Mečiara, s ktorým sa muž jeho úrovne nemá o čom rozprávať a snaží sa ho čím skôr zbaviť. Vladimír Mečiar musel byť vtedy veľmi prekvapený, že to s Klausom šlo tak hladko a v tom úžasnom stave prekvapenia mu
ani nenapadlo, že by sa v takomto prípade patrilo vyhlásiť referendum. Keby to bol urobil, a referendum by dopadlo v prospech samostatnej Slovenskej republiky, tak by mu právom patril titul zakladateľa štátu. Ale dnes? Veď rozbitie štátu bez referenda sa, ak sa nemýlim, dodnes v trestnom práve kvalifikuje termínom vlastizrada. V niektorých štátoch, bývalé Československo nevynímajúc, bol za to ešte donedávna povraz.
Edita Kušnierová, Rožňava
Z reakcie kardinála Korca som sklamaný. Nemôžem si pomôcť, ale neviem ju označiť inak ako za „ješitnú“. Voči Palkovmu článku možno mať výhrady, ale označiť ho za útok „na kardinála, biskupov, hierarchiu a cirkev na Slovensku“ je úplne mimo reality. Palko, absolútne v medziach slušnosti, kritizoval niektoré konkrétne kroky kardinála Korca, ktoré považoval za nesprávne, pričom každému súdnemu čitateľovi muselo byť jasné, že to nerobí z nejakej osobnej zášti. Žiaľ, toto sa celkom nedá povedať o kardinálovej reakcii, ktorá bola neprimerane osobná a ktorá navyše na mňa pôsobí dosť povýšenecky (napríklad tým ako kardinál o sebe hovorí v tretej osobe). Palkovi možno vyčítať rôzne veci. Avšak nemožno poprieť fakt, že ide o jedného z mála vrcholových slovenských politikov, ktorí sa snažia konzistentne presadzovať kresťanské hodnoty vo verejnom živote. Tie hodnoty, ktorých porušovanie práve kardinál Korec tak často verejne kritizuje. Je veľmi málo európskych politikov, ktorí sú napríklad v kultúrno-etických otázkach v takej miere kompatibilní s Katolíckou cirkvou ako Vladimír Palko. A práve preto je pre mňa takáto tvrdá a osobná reakcia kardinála Korca absolútne nepochopiteľná.
Kardinál zjavne nepochopil, že Palko ho nekritizoval za to, že sa s niekým stretol. To, čo Palko kritizoval, bol fakt, že to robil spôsobom, ktorý v očiach verejnosti legitimizoval politikov, ktorí konajú v diametrálnom rozpore s hodnotami, na ktorých dodržiavanie kardinál tak často a právom vyzýva. Žiaľ, jedno takéto verejné gesto má na ľudí väčší vplyv ako všetky kardinálove knihy a verejné vystúpenia dohromady. Je pre mňa nepochopiteľné, že to človek formátu kardinála Korca nedokáže rozlíšiť.
Kardinála Korca si vážim a považujem ho za jednu z najvýznamnejších osobností v novodobých slovenských dejinách. A k predmetnému článku Vladimíra Palka mám dokonca isté výhrady. Ale reakcia kardinála Korca ma len utvrdzuje v tom, že Palko v zásade trafil klinček po hlavičke.
Pavol Pös, Bratislava
Je smutné, keď pán kardinál delí ľudí na dobrých a zlých nie na základe ich činov, či sú v zhode s evanjeliom, ale podľa toho, či sú za mečiarovskú „zvrchovanosť“. Len škoda, že pán kardinál zabudol napríklad na Mečiarovu a Lexovu drzú provokáciu voči otcovi biskupovi Balážovi s obrazom, či na kríž v Karlovej Vsi pri Dunaji.
Marian Balážia
Ako vznikal rozhovor Zdena Pupíka s kardinálom Korcom, ktorý bol reakciou na článok Vladimíra Palka? Autor rozhovoru to vysvetlil na internetovej stránke .týždňa takto:
Celý rozhovor vznikal tak, že som zavolal pár známym, či budú reagovať na článok p. Palka, zavolal som aj kardinálovmu tajomníkovi. Keďže sa s p. kardinálom osobne poznám, pozval ma k sebe na rozhovor. Rozprávali sme sa s p. kardinálom medzi štyrmi očami asi dve a pol hodiny. Dohodli sme sa, že ako odpoveď na článok bude rozhovor, ktorý urobíme písomnou formou. Ja som následne mailoval p. kardinálovi otázky, on mi napísal odpovede. Potom sme si mailovali ešte raz nejaké opravy a poslal som rozhovor redakcii. Rozhovor (celý aj s otázkami) som ešte pred uverejnením poslal jednému známemu novinárovi (profesionálovi, ktorý pracuje aj v elektronických aj printových médiách), aby to posúdil. Jeho hodnotenie bolo veľmi dobré, a preto som rozhovor poslal na uverejnenie. Nechcem sa starať do politiky, len som chcel, aby aj p. kardinál uverejnil svoj názor na niektoré skutočnosti, ktoré opisoval a hodnotil p. Palko. Zdalo sa mi prinajmenšom slušné, aby sa ozval ten, o ktorom sa píše – a podľa mňa jednostranne.
Osobne som presvedčený o tom, že praktizujúcim kresťanom má byť jasné, ktorú stranu majú voliť a ktorú stranu by nikdy voliť nemali. Majú vedieť rozoznávať programy jednotlivých politických strán, ich porovnávaním rozlišovať, program ktorej strany sa najviac približuje kresťanským ideálom a naopak, program ktorej politickej strany stojí v protiklade s učením Cirkvi. Zároveň je veľmi dôležité rozoznávať osobné motívy a myšlienkovú bázu hlavných predstaviteľov strán, t. j. či motívy ich konania nebudú spôsobovať ohrozovanie aj Cirkvi.
Samozrejme, aby sa kňaz vyhol obvineniu z miešania sa do politiky, nemal by z kazateľnice povedať, ktorú konkrétnu stranu majú jeho farníci voliť. Čo sa však, podľa mňa, vyžaduje, je vyzvanie ľudí na triezve hodnotenie programov politických strán. Kresťania by si mali uvedomiť, že ich voľba má byť krokom zodpovednosti. Určite by sa nemalo stať, že kresťan bude voliť stranu, ktorá má vo svojom programe (alebo iba v pláne mimo oficiálneho predvolebného programu) podporu mechanizmov, ktoré potláčajú hodnoty ako rodina, úcta k druhým alebo právna zodpovednosť alebo vyvolávajú národnostnú neznášanlivosť. Takisto kroky proti Cirkvi a vyjadrenia politických predstaviteľov, ktoré sú vedené voči Cirkvi posmešne či dehonestujúco, musia odradiť kresťana (a azda aj nekresťana) od volenia toho-ktorého politika a jeho strany. Nalejme si čistého vína: poprie niekto, že veľká väčšina kňazov, ktorí majú také isté právo voliť ako hocikto iný, dlhodobo volí KDH (čo je podľa mňa absolútne logický krok)? Takisto viem, že istá menšia časť kňazov (objektívne v priemere starších) volia/volili HZDS.
Viktor Petrašovský, Humenné
Vždy som ako veriaci človek vnímal podvedomú podporu Cirkvi voči KDH, ktorá v istých prípadoch ako jediná politická strana bola zástancom morálnych hodnôt. Súhlasím však s tvrdením kardinála, ktorý sa snaží byť tvorcom jednoty. Veď to je aj jedna z hlavných úloh Cirkvi – budovať jednotu. A to nielen na úrovni s inými cirkevnými obcami, ale i celkovo v spoločnosti. Prinášať ešte väčšie rozdelenie na slovenskej politickej scéne by malo skôr deštruktívny dopad. Nechápem preto kritiku poslanca Palka, ktorý si aktivitu kardinála Korca vysvetľuje ako oportunizmus. Kardinál Korec, ktorý nesklonil svoju šiju ani
za čias totalitného režimu, to nepotrebuje ani v dnešnom čase.
Napokon, jeho obetavosť a odvahu neraz vyzdvihol sám pápež Ján Pavol II.
Marek Piváček, Bratislava
To, že otec kardinál nebude v mnohom súhlasiť s Vladimírom Palkom, mi bolo jasné. Reakciu otca kardinála som očakávala tiež, ale ten spôsob – to mi vyrazilo dych. Celý článok vo mne zanechal obrovské sklamanie, chvíľu hnev a teraz len smútok... Svedomie mi preto nedovolí verejne sa nezastať p. Palka. Jeho pohľad na udalosti ostatných i tých dávnejších dní je totiž pohľadom mnohých nás – „druhotriednych kresťanov a Slovákov“, pre ktorých čierne zostane čiernym, aj keď je to slovenské. A tiež si myslím, že Vladimír Palko patrí medzi „hŕstku“ kresťanov, ktorí mali odvahu angažovať sa v politike po roku 1989, urobili tam kus dobrej práce pre spoločnosť a dokázali zostať „čistí“. Tak by si, myslím, zaslúžilí skôr verejnú podporu z „našich“ radov a nie pohŕdanie a znevažovanie.
Preto týmto verejne ďakujem p. Palkovi za nádej, že aj na Slovensku je možné zostať rovným a slušným, je možné nebyť „ústretový“ k zlému a otvorene pomenovať veci pravým menom, aj keď „sa to ťažko hovorí“...
Monika Končalová, Žilina
Nečítala som kritiku Vladimíra Palka na Otca Kardinála Korca a arcibiskupa Sokola a nie som ani voličom KDH, lebo pojem kresťanský mi nijako nesedí v spojení s politikou. Musím však reagovať na slová samotného Otca kardinála, kde s nesmiernym počudovaním čítam, že Vladimír Mečiar je zakladateľ Slovenskej republiky a najmä, že „tento muž presadzoval zvrchovanosť Slovenska". S dovolením, ctený Otec kardinál, tak toto hádam nie! Vladimír Mečiar v začiatkoch svojej kariéry predsa vôbec nepresadzoval samostatnú Slovenskú republiku. Už
okrídlená je jeho pamätná veta, ktorú vyslovil vo verejnoprávnej televízii po návrate zo svojej prvej oficiálnej zahraničnej návštevy v Kyjeve, keď
na otázku novinára, či je za samostatné Slovensko, odpovedal: "My sme za federatívne usporiadanie štátu"; a toto bolo vyslovené krátko pred rozpadom Československa. Predsa všetci veľmi dobre vieme, že hlavnú zásluhu na vzniku samostatného Slovenska má paradoxne vtedajší český premiér Václav Klaus, ktorý, založením chladný a vypočítavý špičkový inteligent, nemal, ľudovo povedané „nervy" na Vladimíra Mečiara, s ktorým sa muž jeho úrovne nemá o čom rozprávať a snaží sa ho čím skôr zbaviť. Vladimír Mečiar musel byť vtedy veľmi prekvapený, že to s Klausom šlo tak hladko a v tom úžasnom stave prekvapenia mu
ani nenapadlo, že by sa v takomto prípade patrilo vyhlásiť referendum. Keby to bol urobil, a referendum by dopadlo v prospech samostatnej Slovenskej republiky, tak by mu právom patril titul zakladateľa štátu. Ale dnes? Veď rozbitie štátu bez referenda sa, ak sa nemýlim, dodnes v trestnom práve kvalifikuje termínom vlastizrada. V niektorých štátoch, bývalé Československo nevynímajúc, bol za to ešte donedávna povraz.
Edita Kušnierová, Rožňava
Z reakcie kardinála Korca som sklamaný. Nemôžem si pomôcť, ale neviem ju označiť inak ako za „ješitnú“. Voči Palkovmu článku možno mať výhrady, ale označiť ho za útok „na kardinála, biskupov, hierarchiu a cirkev na Slovensku“ je úplne mimo reality. Palko, absolútne v medziach slušnosti, kritizoval niektoré konkrétne kroky kardinála Korca, ktoré považoval za nesprávne, pričom každému súdnemu čitateľovi muselo byť jasné, že to nerobí z nejakej osobnej zášti. Žiaľ, toto sa celkom nedá povedať o kardinálovej reakcii, ktorá bola neprimerane osobná a ktorá navyše na mňa pôsobí dosť povýšenecky (napríklad tým ako kardinál o sebe hovorí v tretej osobe). Palkovi možno vyčítať rôzne veci. Avšak nemožno poprieť fakt, že ide o jedného z mála vrcholových slovenských politikov, ktorí sa snažia konzistentne presadzovať kresťanské hodnoty vo verejnom živote. Tie hodnoty, ktorých porušovanie práve kardinál Korec tak často verejne kritizuje. Je veľmi málo európskych politikov, ktorí sú napríklad v kultúrno-etických otázkach v takej miere kompatibilní s Katolíckou cirkvou ako Vladimír Palko. A práve preto je pre mňa takáto tvrdá a osobná reakcia kardinála Korca absolútne nepochopiteľná.
Kardinál zjavne nepochopil, že Palko ho nekritizoval za to, že sa s niekým stretol. To, čo Palko kritizoval, bol fakt, že to robil spôsobom, ktorý v očiach verejnosti legitimizoval politikov, ktorí konajú v diametrálnom rozpore s hodnotami, na ktorých dodržiavanie kardinál tak často a právom vyzýva. Žiaľ, jedno takéto verejné gesto má na ľudí väčší vplyv ako všetky kardinálove knihy a verejné vystúpenia dohromady. Je pre mňa nepochopiteľné, že to človek formátu kardinála Korca nedokáže rozlíšiť.
Kardinála Korca si vážim a považujem ho za jednu z najvýznamnejších osobností v novodobých slovenských dejinách. A k predmetnému článku Vladimíra Palka mám dokonca isté výhrady. Ale reakcia kardinála Korca ma len utvrdzuje v tom, že Palko v zásade trafil klinček po hlavičke.
Pavol Pös, Bratislava
Je smutné, keď pán kardinál delí ľudí na dobrých a zlých nie na základe ich činov, či sú v zhode s evanjeliom, ale podľa toho, či sú za mečiarovskú „zvrchovanosť“. Len škoda, že pán kardinál zabudol napríklad na Mečiarovu a Lexovu drzú provokáciu voči otcovi biskupovi Balážovi s obrazom, či na kríž v Karlovej Vsi pri Dunaji.
Marian Balážia
Ako vznikal rozhovor Zdena Pupíka s kardinálom Korcom, ktorý bol reakciou na článok Vladimíra Palka? Autor rozhovoru to vysvetlil na internetovej stránke .týždňa takto:
Celý rozhovor vznikal tak, že som zavolal pár známym, či budú reagovať na článok p. Palka, zavolal som aj kardinálovmu tajomníkovi. Keďže sa s p. kardinálom osobne poznám, pozval ma k sebe na rozhovor. Rozprávali sme sa s p. kardinálom medzi štyrmi očami asi dve a pol hodiny. Dohodli sme sa, že ako odpoveď na článok bude rozhovor, ktorý urobíme písomnou formou. Ja som následne mailoval p. kardinálovi otázky, on mi napísal odpovede. Potom sme si mailovali ešte raz nejaké opravy a poslal som rozhovor redakcii. Rozhovor (celý aj s otázkami) som ešte pred uverejnením poslal jednému známemu novinárovi (profesionálovi, ktorý pracuje aj v elektronických aj printových médiách), aby to posúdil. Jeho hodnotenie bolo veľmi dobré, a preto som rozhovor poslal na uverejnenie. Nechcem sa starať do politiky, len som chcel, aby aj p. kardinál uverejnil svoj názor na niektoré skutočnosti, ktoré opisoval a hodnotil p. Palko. Zdalo sa mi prinajmenšom slušné, aby sa ozval ten, o ktorom sa píše – a podľa mňa jednostranne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.