Spájajú sa dokopy dvaja separatisti, ochranca Sikulov v rumunských východných Karpatoch a vodca spomínaných Gagauzov, nazývaný „baškan“, z juhomoldavských stepí? Ba čo viac, zaváňa to vojnou, pár týždňov predtým, ako EÚ a Moldavsko podpíšu vo Vilniuse s námahou vyrokovanú asociačnú dohodu?
Bol som baškana vyhľadať. Gagauzsko poznám už desať rokov ako zaprášený, prevažne rovný zaplátaný koberec z troch na rovine ležiacich malých mestečiek a pár tuctov dedín. Stopäťdesiattisíc autonómnych Gagauzov má turecký pôvod, jazyk veľmi príbuzný turečtine, ale sú to pravoslávni kresťania – a tak sa nejednej Gagauzke hompáľa vo výstrihu vždy dostatočne veľký krížik. Gagauzovia radi berú granty z Turecka alebo Európy, s neuveriteľnou vášňou sa však oddávajú ruskej kultúre.
.v hlavnom meste Komrat
Pred úradom autonómnej oblasti stojí Lenin, vnútrajšok úradu je zrenovovaný. Baškan Michail Formuzal na mňa nerobí dojem len tým, že mi o deviatej ráno ponúka koňak. Bývalý dôstojník, vojak z povolania, je pekný muž, elegantný, sebavedomý, obratný, vášnivý. Jeho druhé funkčné obdobie sa čoskoro skončí, ťahá ho to do celoštátnej moldavskej politiky. Je hrdý na svoj „štát v štáte“, „svet potrebuje takýto model.“ Medzitým zabúdam, že celý štátny rozpočet Gagauzska je akurát 30 miliónov dolárov. Ak by sme chceli konflikt medzi Formuzalom a gagauzským parlamentom nejako situovať, tak ide o boj medzi druhým a tretím poschodím v budove veľkej asi ako radnica v Revúcej.
Formuzal odmieta asociačnú dohodu Moldavska s EÚ, nielen pre „rozvrat“ v Európe. odklon od kresťanských hodnôt. Je za eurázijskú colnú úniu s Ruskom, aby mohli mať lacnejší plyn. „To nemá nič spoločné s politikou.“ Nie je nijaký separatista. „Ja som ten najväčší Moldavčan. Ale ak sa Moldavsko zjednotí s Rumunskom, potom vyhlási Gagauzsko nezávislosť.”
Táto hlava štátu mi pripravila skvelé predpoludnie. Zasypal ma knihami, medzi nimi aj jednou o Stalinovom umelo vyvolanom hladomore v rokoch 1946 – 47. Aj Formuzalov otec stratil troch bratov. Baškan je antikomunista, vyhlasuje však: „Nikoho neobviňujeme.“ Gagauzi ako národ prežili z dvoch dôvodov: „vďaka pravoslávnej viere a vďaka ruskej reči, ktorá bola pre nás akýmsi ochranným štítom.“
Presunul som sa dole k zákonodarnej moci. Baškan nazýva predsedu parlamentu, ktorý ho napáda v obscénnych blogoch, „kolchozníkom.” Po pár minútach na druhom poschodí musím, žiaľ, dať tretiemu poschodiu za pravdu. Dimitrij Konstantinov ma prekvapil vyjadrením, že je za asociačnú dohodu s EÚ, pri doplňujúcich otázkach však geopoliticky pláva. Radšej som sa preto opýtal na jeho 120 hektárov vinohradov, ktoré sú tak ako celá moldavská produkcia vína postihnuté druhým ruským embargom. Cez víno sa mu dostanem na kobylku. „Keby sme chceli naše víno predávať do Európy,” hovorí, „bolo by to ešte horšie ako s ruským embargom.” Dodával už do Poľska a nič nepredal. „Ruskú mentalitu aspoň poznáme.”
Pri stole sedí ešte chlapík v teplákovej súprave. Najskôr som ho pokladal za nejakého žiadateľa, ktorý sa zdržal, ale potom začal chlapík vyskakovať. „Ak nás budú Moldavčania ďalej ponižovať, sme pripravení. Vieme aj strieľať!“ reval. Ukázalo sa, že „týpek“ je poslancom gagauzského parlamentu, a nie je to žiadny kolchozník, ale prevádzkovateľ siete ôsmich čerpacích staníc. Po odchode hlučného Adidas–socialistu to Konstantinov komentoval: „A toto ešte nie je náš najvášnivejší poslanec.“
Ach áno, a o čom sa baškan zhováral s Viktorom Orbánom? „O Sikuloch sme sa nerozprávali. Chcel som, aby mi v Maďarsku označil región, s ktorým by Gagauzsko mohlo spolupracovať. Ale Orbán sa mi páči. Robí politiku v záujme svojho národa.“
Bol som baškana vyhľadať. Gagauzsko poznám už desať rokov ako zaprášený, prevažne rovný zaplátaný koberec z troch na rovine ležiacich malých mestečiek a pár tuctov dedín. Stopäťdesiattisíc autonómnych Gagauzov má turecký pôvod, jazyk veľmi príbuzný turečtine, ale sú to pravoslávni kresťania – a tak sa nejednej Gagauzke hompáľa vo výstrihu vždy dostatočne veľký krížik. Gagauzovia radi berú granty z Turecka alebo Európy, s neuveriteľnou vášňou sa však oddávajú ruskej kultúre.
.v hlavnom meste Komrat
Pred úradom autonómnej oblasti stojí Lenin, vnútrajšok úradu je zrenovovaný. Baškan Michail Formuzal na mňa nerobí dojem len tým, že mi o deviatej ráno ponúka koňak. Bývalý dôstojník, vojak z povolania, je pekný muž, elegantný, sebavedomý, obratný, vášnivý. Jeho druhé funkčné obdobie sa čoskoro skončí, ťahá ho to do celoštátnej moldavskej politiky. Je hrdý na svoj „štát v štáte“, „svet potrebuje takýto model.“ Medzitým zabúdam, že celý štátny rozpočet Gagauzska je akurát 30 miliónov dolárov. Ak by sme chceli konflikt medzi Formuzalom a gagauzským parlamentom nejako situovať, tak ide o boj medzi druhým a tretím poschodím v budove veľkej asi ako radnica v Revúcej.
Formuzal odmieta asociačnú dohodu Moldavska s EÚ, nielen pre „rozvrat“ v Európe. odklon od kresťanských hodnôt. Je za eurázijskú colnú úniu s Ruskom, aby mohli mať lacnejší plyn. „To nemá nič spoločné s politikou.“ Nie je nijaký separatista. „Ja som ten najväčší Moldavčan. Ale ak sa Moldavsko zjednotí s Rumunskom, potom vyhlási Gagauzsko nezávislosť.”
Táto hlava štátu mi pripravila skvelé predpoludnie. Zasypal ma knihami, medzi nimi aj jednou o Stalinovom umelo vyvolanom hladomore v rokoch 1946 – 47. Aj Formuzalov otec stratil troch bratov. Baškan je antikomunista, vyhlasuje však: „Nikoho neobviňujeme.“ Gagauzi ako národ prežili z dvoch dôvodov: „vďaka pravoslávnej viere a vďaka ruskej reči, ktorá bola pre nás akýmsi ochranným štítom.“
Presunul som sa dole k zákonodarnej moci. Baškan nazýva predsedu parlamentu, ktorý ho napáda v obscénnych blogoch, „kolchozníkom.” Po pár minútach na druhom poschodí musím, žiaľ, dať tretiemu poschodiu za pravdu. Dimitrij Konstantinov ma prekvapil vyjadrením, že je za asociačnú dohodu s EÚ, pri doplňujúcich otázkach však geopoliticky pláva. Radšej som sa preto opýtal na jeho 120 hektárov vinohradov, ktoré sú tak ako celá moldavská produkcia vína postihnuté druhým ruským embargom. Cez víno sa mu dostanem na kobylku. „Keby sme chceli naše víno predávať do Európy,” hovorí, „bolo by to ešte horšie ako s ruským embargom.” Dodával už do Poľska a nič nepredal. „Ruskú mentalitu aspoň poznáme.”
Pri stole sedí ešte chlapík v teplákovej súprave. Najskôr som ho pokladal za nejakého žiadateľa, ktorý sa zdržal, ale potom začal chlapík vyskakovať. „Ak nás budú Moldavčania ďalej ponižovať, sme pripravení. Vieme aj strieľať!“ reval. Ukázalo sa, že „týpek“ je poslancom gagauzského parlamentu, a nie je to žiadny kolchozník, ale prevádzkovateľ siete ôsmich čerpacích staníc. Po odchode hlučného Adidas–socialistu to Konstantinov komentoval: „A toto ešte nie je náš najvášnivejší poslanec.“
Ach áno, a o čom sa baškan zhováral s Viktorom Orbánom? „O Sikuloch sme sa nerozprávali. Chcel som, aby mi v Maďarsku označil región, s ktorým by Gagauzsko mohlo spolupracovať. Ale Orbán sa mi páči. Robí politiku v záujme svojho národa.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.