Šiesteho októbra bol predložený nový zákon, ktorý dáva polícii právomoc zatknúť každého, koho podozrievajú z možnej účasti na verejnom proteste. Potenciálni demonštranti môžu byť zadržaní na 24 hodín bez súhlasu sudcu, čo by malo zaistiť, že nič podobne veľké, čo sa odohralo v Gezi, sa už nezopakuje. Treba priznať, že ide o vážny a kreatívny kus legislatívy.
Žijem neďaleko námestia Taksim, dnes je tu stála prítomnosť polície a nový zákon jej má ďalej prakticky pomôcť. Vyzerám mlado, pôsobím ako príslušník strednej triedy, čo zo mňa robí jedno z detí hnutia Gezi, a teda vysokorizikovú osobu. Mala by som sa vyškoliť, ako pôsobiť úplne nenápadne, keď idem okolo policajtov, ktorí lenivo posedávajú so zbraňami na kolenách, kontrolujú svoje mobilné telefóny a prehliadajú si hordy turistov? Alebo by som sa mala na nich sebavedomo usmievať, aby som ich presvedčila, že som so svojím životom mimoriadne spokojná a nemám najmenšiu chuť akokoľvek protestovať? Musím spievať oslavy na vládnucu stranu AKP alebo nosiť odznaky a tričko s nápisom Erdoğan je môj hrdina?
Tayyip Erdoğan si je po desiatich rokoch pri moci istý svojou cestou a z protestov v Gezi si zobral presne opačné ponaučenie, aké mal. Nielenže boli zatknuté stovky študentov a aktivistov, ale trpia aj tí, ktorí im pomáhali: lekári, advokáti, alebo médiá. Boli vypátraní, zatknutí, odsúdení, zastrašení. A teraz bude potenciálny demonštrant vinný, kým nedokáže svoju nevinu. Zákon bude provokovať kafkovskú absurditu. Erdogan si neuvedomuje, že čím silnejšie zovrie päsť, tým do väčšej diery sa prepadne. Tento zákon, ak ho schvália, bude King Kongovým úderom zo zúfalstva.
Žijem neďaleko námestia Taksim, dnes je tu stála prítomnosť polície a nový zákon jej má ďalej prakticky pomôcť. Vyzerám mlado, pôsobím ako príslušník strednej triedy, čo zo mňa robí jedno z detí hnutia Gezi, a teda vysokorizikovú osobu. Mala by som sa vyškoliť, ako pôsobiť úplne nenápadne, keď idem okolo policajtov, ktorí lenivo posedávajú so zbraňami na kolenách, kontrolujú svoje mobilné telefóny a prehliadajú si hordy turistov? Alebo by som sa mala na nich sebavedomo usmievať, aby som ich presvedčila, že som so svojím životom mimoriadne spokojná a nemám najmenšiu chuť akokoľvek protestovať? Musím spievať oslavy na vládnucu stranu AKP alebo nosiť odznaky a tričko s nápisom Erdoğan je môj hrdina?
Tayyip Erdoğan si je po desiatich rokoch pri moci istý svojou cestou a z protestov v Gezi si zobral presne opačné ponaučenie, aké mal. Nielenže boli zatknuté stovky študentov a aktivistov, ale trpia aj tí, ktorí im pomáhali: lekári, advokáti, alebo médiá. Boli vypátraní, zatknutí, odsúdení, zastrašení. A teraz bude potenciálny demonštrant vinný, kým nedokáže svoju nevinu. Zákon bude provokovať kafkovskú absurditu. Erdogan si neuvedomuje, že čím silnejšie zovrie päsť, tým do väčšej diery sa prepadne. Tento zákon, ak ho schvália, bude King Kongovým úderom zo zúfalstva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.