okrem bežného sortimentu sa tu v sedemdesiatych a možno aj v časti osemdesiatych rokov servíroval tatársky biftek. Kvôli nemu sem chodili celebrity ako Dušan Mitana, Dežo Ursiny, Marián Vanek a im podobní karnivori. Až to raz prasklo: niekoľko desiatok nič netušiacich hostí si zMalého Krymu odnieslo zárodky pásomnice neozbrojenej (Taeniarhynchus saginatus). Po prepuknutí aféry Štátny veterinárny ústav podávanie tataráku v slovenských verejných stravovniach zakázal a milovníci tohto jedla sa presunuli do ilegality.
.život v útrobách
Podobne ako pri mnohých iných sympatických parazitoch, aj pásomnica potrebuje pre svoj život medzihostiteľa a definitívneho hostiteľa. Oboch dokáže okupovať niekoľko rokov. V prípade vyššie menovanej pásomnice je medzihostiteľom väčšinou nejaké hovädo, vzácnejšie koza alebo ovca. Človek pomôže pásomnici na svet tak, že spolu s neprepečeným kusom šťavnatého bifteku prehltne jej zárodok, odborne nazývaný cysticerkus, ľudovo uhor. Pri bližšom pohľade možno vidieť akýsi podlhovastý vačok, veľký asi ako sójový bôb, prípadne zrno pšenice. Je ružovkastý a vyplnený tekutinou. V tráviacej trubici hostiteľa sa obal cysticerka pomocou tráviacich štiav rozpustí, hlavička pásomnice sa vychlípi, prichytí sa prísavkami, prípadne aj háčikmi na stenu tenkého čreva a začne konať. Pažravé stvorenie prijíma potravu celým povrchom tela, čo mu určite závidia mnohí debužéri. My si len môžeme predstavovať ten pocit, ponoriť sa do vane, nehospodárne naplnenej teplou kapustnicou alebo gulášom, a labužnícky si v nej polebediť, pre pásomnicu je to bežná realita. Preto neprekvapuje, že pri kvalitnej strave úspešne pridáva článok k článku, utešene rastie a po dvoch týždňoch je z nej troj- až dvanásťmetrový postpubescent. To jej však nestačí. Približne po troch mesiacoch ju opantá pocit, že by mala na seba upozorniť, takže sa rozhodne, že jednotlivé články svojho tela, naplnené zrelými vajíčkami, pošle do sveta. Dopravným prostriedkom je im väčšinou stolica hostiteľa, ale často si vyrazia len tak, po vlastných. Ďalší osud potomstva je na medzihostiteľovi (hovädzí dobytok, ovca alebo koza), ktorý vajíčka zožerie. V tejto súvislosti spomeniem pikantnú skutočnosť, že masívne nákazy dobytka vznikajú často pri stajňovom odchove, kde personál kravína, nakazený pásomnicou, defekuje in situ. Najčastejšie sa to stáva v zimných mesiacoch, keď zimomraví pracovníci nie sú ochotní do mrazu vystrčiť ani nos, nieto ešte iné časti tela. Tým, že dobytok prehltne vajíčka pásomnice, dostanú sa do jeho tráviacej trubice, kde sa z nich vyliahnu pohyblivé guľaté larvičky – onkosféry. Šikovne sa prevŕtavajú črevnou stenou a prúdom krvi sa splavia až do žuvacích, prsných či šijových svalov alebo srdca. A načo je dobrá takáto kľukatá cesta? Pretože vajíčkam pásomnice vyhovuje zložité ústrojenstvo prežúvavcov – čiže bachor, čepiec, kniha a slez, ale nájdu sa aj také druhy, ktoré sa uspokoja aj s jednoduchšími typmi žalúdkov.
.príbuzenstvo
Menej častou pásomnicou v našich končinách je pásomnica dlhočlánkovaná (Taenia solium). Dospelé pásomnice vyhľadávajú ako medzihostiteľov divé svine alebo domáce ošípané a keď sa im podarí nakaziť človeka, usalašia sa mu v tenkom čreve. Človek môže zároveň slúžiť ako medzihostiteľ prenášajúci larvy v orgánoch. V tomto prípade ide o závažné ochorenie menom cysticerkóza. V minulosti sa táto pásomnica šírila najmä tak, že voľne pobehujúce ošípané si v plenéri kde-tu zobli ľudských fekálií obohatených článkami a vajíčkami pásomnice. Medzi malé, ale veľmi nebezpečné pásomnice patria echinokoky. V životne dôležitých orgánoch (pečeň, mozog, pľúca, srdce a i.) tvoria veľké cysty, ktoré sú neraz príčinou smrti hostiteľa. Ďalšou zriedkavou, ale nebezpečnou pásomnicou je ryhovec široký (Diphyllobothrinum latum). Na hlavičke nemá prísavky, ale dve pozdĺžne prísavné ryhy. Vo vnútornostiach rybožravých cicavcov môže dorásť do dĺžky desiatich až sedemnástich metrov, v človeku iba do šiestich. Vajíčka ryhovca odchádzajú s výkalmi do vody, kde sa z nich liahnu maličké larvy. Tie zožerie drobný kôrovec menom veslonôžka, toho zas nejaká ryba. Vývoj sa nezastavuje ani v rybom tele. Najskôr sa sústreďuje v svalstve, potom v pečeni. Človek sa môže nakaziť už tým, že si po pitve ryby neumyje ruky. Exis - tujú rybárske osady, najmä v pobaltských štátoch, kde prenáša v tele tohto parazita až polovica obyvateľstva. Domorodci si totiž jedálny lístok spestrujú šalátmi zo surových rýb. V strednej Európe je ryhovec vzácny.
.exorcizmus a citové väzby
Vyháňanie pásomnice nepredstavuje pre modernú medicínu žiadny problém. Hlavným liekom sú niklozamidové soli, účinné sú aj preparáty s obsahom cínu. Ak sa však pásomnica včas nezlikviduje, môže sa v človeku dočkať príjemnej staroby. Známe sú prípady dvanásť, trinásť, ale aj tridsaťročného harmonického nažívania a trávenia spoločných živín. Občas sa vraj stáva, že hostiteľ nadobudne k svojmu parazitovi výnimočne silnú citovú väzbu a po definitívnom vypudení pásomnice môže začať trpieť nevysvetliteľnými stavmi úzkosti až depresiami. V takom prípade pomôže len jediné: tatársky biftek na raňajky, tatársky biftek na obed a jeden rare biftek na večeru. Dobrú chuť!
Autor je zoológ
.život v útrobách
Podobne ako pri mnohých iných sympatických parazitoch, aj pásomnica potrebuje pre svoj život medzihostiteľa a definitívneho hostiteľa. Oboch dokáže okupovať niekoľko rokov. V prípade vyššie menovanej pásomnice je medzihostiteľom väčšinou nejaké hovädo, vzácnejšie koza alebo ovca. Človek pomôže pásomnici na svet tak, že spolu s neprepečeným kusom šťavnatého bifteku prehltne jej zárodok, odborne nazývaný cysticerkus, ľudovo uhor. Pri bližšom pohľade možno vidieť akýsi podlhovastý vačok, veľký asi ako sójový bôb, prípadne zrno pšenice. Je ružovkastý a vyplnený tekutinou. V tráviacej trubici hostiteľa sa obal cysticerka pomocou tráviacich štiav rozpustí, hlavička pásomnice sa vychlípi, prichytí sa prísavkami, prípadne aj háčikmi na stenu tenkého čreva a začne konať. Pažravé stvorenie prijíma potravu celým povrchom tela, čo mu určite závidia mnohí debužéri. My si len môžeme predstavovať ten pocit, ponoriť sa do vane, nehospodárne naplnenej teplou kapustnicou alebo gulášom, a labužnícky si v nej polebediť, pre pásomnicu je to bežná realita. Preto neprekvapuje, že pri kvalitnej strave úspešne pridáva článok k článku, utešene rastie a po dvoch týždňoch je z nej troj- až dvanásťmetrový postpubescent. To jej však nestačí. Približne po troch mesiacoch ju opantá pocit, že by mala na seba upozorniť, takže sa rozhodne, že jednotlivé články svojho tela, naplnené zrelými vajíčkami, pošle do sveta. Dopravným prostriedkom je im väčšinou stolica hostiteľa, ale často si vyrazia len tak, po vlastných. Ďalší osud potomstva je na medzihostiteľovi (hovädzí dobytok, ovca alebo koza), ktorý vajíčka zožerie. V tejto súvislosti spomeniem pikantnú skutočnosť, že masívne nákazy dobytka vznikajú často pri stajňovom odchove, kde personál kravína, nakazený pásomnicou, defekuje in situ. Najčastejšie sa to stáva v zimných mesiacoch, keď zimomraví pracovníci nie sú ochotní do mrazu vystrčiť ani nos, nieto ešte iné časti tela. Tým, že dobytok prehltne vajíčka pásomnice, dostanú sa do jeho tráviacej trubice, kde sa z nich vyliahnu pohyblivé guľaté larvičky – onkosféry. Šikovne sa prevŕtavajú črevnou stenou a prúdom krvi sa splavia až do žuvacích, prsných či šijových svalov alebo srdca. A načo je dobrá takáto kľukatá cesta? Pretože vajíčkam pásomnice vyhovuje zložité ústrojenstvo prežúvavcov – čiže bachor, čepiec, kniha a slez, ale nájdu sa aj také druhy, ktoré sa uspokoja aj s jednoduchšími typmi žalúdkov.
.príbuzenstvo
Menej častou pásomnicou v našich končinách je pásomnica dlhočlánkovaná (Taenia solium). Dospelé pásomnice vyhľadávajú ako medzihostiteľov divé svine alebo domáce ošípané a keď sa im podarí nakaziť človeka, usalašia sa mu v tenkom čreve. Človek môže zároveň slúžiť ako medzihostiteľ prenášajúci larvy v orgánoch. V tomto prípade ide o závažné ochorenie menom cysticerkóza. V minulosti sa táto pásomnica šírila najmä tak, že voľne pobehujúce ošípané si v plenéri kde-tu zobli ľudských fekálií obohatených článkami a vajíčkami pásomnice. Medzi malé, ale veľmi nebezpečné pásomnice patria echinokoky. V životne dôležitých orgánoch (pečeň, mozog, pľúca, srdce a i.) tvoria veľké cysty, ktoré sú neraz príčinou smrti hostiteľa. Ďalšou zriedkavou, ale nebezpečnou pásomnicou je ryhovec široký (Diphyllobothrinum latum). Na hlavičke nemá prísavky, ale dve pozdĺžne prísavné ryhy. Vo vnútornostiach rybožravých cicavcov môže dorásť do dĺžky desiatich až sedemnástich metrov, v človeku iba do šiestich. Vajíčka ryhovca odchádzajú s výkalmi do vody, kde sa z nich liahnu maličké larvy. Tie zožerie drobný kôrovec menom veslonôžka, toho zas nejaká ryba. Vývoj sa nezastavuje ani v rybom tele. Najskôr sa sústreďuje v svalstve, potom v pečeni. Človek sa môže nakaziť už tým, že si po pitve ryby neumyje ruky. Exis - tujú rybárske osady, najmä v pobaltských štátoch, kde prenáša v tele tohto parazita až polovica obyvateľstva. Domorodci si totiž jedálny lístok spestrujú šalátmi zo surových rýb. V strednej Európe je ryhovec vzácny.
.exorcizmus a citové väzby
Vyháňanie pásomnice nepredstavuje pre modernú medicínu žiadny problém. Hlavným liekom sú niklozamidové soli, účinné sú aj preparáty s obsahom cínu. Ak sa však pásomnica včas nezlikviduje, môže sa v človeku dočkať príjemnej staroby. Známe sú prípady dvanásť, trinásť, ale aj tridsaťročného harmonického nažívania a trávenia spoločných živín. Občas sa vraj stáva, že hostiteľ nadobudne k svojmu parazitovi výnimočne silnú citovú väzbu a po definitívnom vypudení pásomnice môže začať trpieť nevysvetliteľnými stavmi úzkosti až depresiami. V takom prípade pomôže len jediné: tatársky biftek na raňajky, tatársky biftek na obed a jeden rare biftek na večeru. Dobrú chuť!
Autor je zoológ
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.