Vplyv krízy bol určite oveľa väčší ako vplyv kurzového režimu. Ak sa chceme sústrediť na porovnanie samotných kurzových režimov, pomáha nám porovnanie s Českou republikou, pretože je podobnou ekonomikou.
Najdôležitejším argumentom pre prijatie eura bol vyšší ekonomický rast. Spoločná mena mala výrazne zväčšiť obchodnú výmenu a cez investície a špecializáciu by sa rast ekonomiky mal časom zvýšiť. Doterajšie čísla pritom nenaznačujú veľký nárast obchodu s ostatnými časťami eurozóny. Takisto v priamych zahraničných investíciách zaostávame v posledných rokoch za Českom. A čo sa týka samotného rastu, zdá sa, že nemožnosťou oslabiť menu na začiatku krízy naša ekonomika viac trpela.
Neskôr sa však náš reálny kurz dostal na podhodnotenú úroveň a Slovensko vo vývozoch dobehlo, a neskôr dokonca aj predbehlo Česko. To mohol byť hlavný dôvod, že na rozdiel od susedov sme v tomto roku nezažili recesiu. Totiž ani po prechode na euro sa nedá povedať, že by nás takzvaný reálny kurz nemal zaujímať. Nie všetci naši obchodní partneri majú euro. K podhodnoteniu reálneho kurzu dochádza, ak napríklad česká koruna posilní voči euru. Alebo ak naša produkcia rastie rýchlejšie ako mzdy. Ak by sme si predstavili ilustratívny príklad, že by náš reálny kurz bol stále v rovnováhe, rast by sme mali v prvých rokoch možno až o jedno percento vyšší. Keďže však obdobie podhodnotenia kurzu bolo potom dlhšie, táto strata sa dobehla a v súčasnosti vyrobíme o vyše jedno percento viac ako v neutrálnom scenári.
Pre podnikateľské prostredie však mohlo byť prekvapením, že reálny kurz sa nám menil viac ako v Českej republike. Aj drobní podnikatelia (ako hotelieri alebo predajcovia) určite zistili už v prvom roku, že napriek stabilnej spoločnej mene vedia náhle stratiť záujem zahraničných aj domácich zákazníkov. A naopak, v súčasnosti si ukrajujeme čoraz viac z globálneho obchodu, keď víťazíme nad konkurenciou z iných krajín.
Negatívum väčšej rozkolísanosti podnikateľského prostredia pre neflexibilitu kurzu bolo teda vykúpené mierne vyšším rastom. Rozkolísanosť však ekonomike škodí, a preto by sme sa mali maximálne snažiť, aby sa naša ekonomika napriek neexistencii vlastnej meny mohla v budúcnosti prispôsobiť vonkajším šokom aj iným spôsobom. Inými slovami, aby bola maximálne flexibilná.
Pružnosť ekonomiky sa nastavuje napríklad Zákonníkom práce, alebo štrukturálnymi reformami. Podľa rebríčka Svetovej banky v posledných rokoch Slovensko aj Česko zaostávalo za priemerným tempom reformovania v EÚ. Keďže my už nemáme vlastnú menu, o to viac by sme to mali chcieť zmeniť.
Autor je viceguvernér NBS.
Najdôležitejším argumentom pre prijatie eura bol vyšší ekonomický rast. Spoločná mena mala výrazne zväčšiť obchodnú výmenu a cez investície a špecializáciu by sa rast ekonomiky mal časom zvýšiť. Doterajšie čísla pritom nenaznačujú veľký nárast obchodu s ostatnými časťami eurozóny. Takisto v priamych zahraničných investíciách zaostávame v posledných rokoch za Českom. A čo sa týka samotného rastu, zdá sa, že nemožnosťou oslabiť menu na začiatku krízy naša ekonomika viac trpela.
Neskôr sa však náš reálny kurz dostal na podhodnotenú úroveň a Slovensko vo vývozoch dobehlo, a neskôr dokonca aj predbehlo Česko. To mohol byť hlavný dôvod, že na rozdiel od susedov sme v tomto roku nezažili recesiu. Totiž ani po prechode na euro sa nedá povedať, že by nás takzvaný reálny kurz nemal zaujímať. Nie všetci naši obchodní partneri majú euro. K podhodnoteniu reálneho kurzu dochádza, ak napríklad česká koruna posilní voči euru. Alebo ak naša produkcia rastie rýchlejšie ako mzdy. Ak by sme si predstavili ilustratívny príklad, že by náš reálny kurz bol stále v rovnováhe, rast by sme mali v prvých rokoch možno až o jedno percento vyšší. Keďže však obdobie podhodnotenia kurzu bolo potom dlhšie, táto strata sa dobehla a v súčasnosti vyrobíme o vyše jedno percento viac ako v neutrálnom scenári.
Pre podnikateľské prostredie však mohlo byť prekvapením, že reálny kurz sa nám menil viac ako v Českej republike. Aj drobní podnikatelia (ako hotelieri alebo predajcovia) určite zistili už v prvom roku, že napriek stabilnej spoločnej mene vedia náhle stratiť záujem zahraničných aj domácich zákazníkov. A naopak, v súčasnosti si ukrajujeme čoraz viac z globálneho obchodu, keď víťazíme nad konkurenciou z iných krajín.
Negatívum väčšej rozkolísanosti podnikateľského prostredia pre neflexibilitu kurzu bolo teda vykúpené mierne vyšším rastom. Rozkolísanosť však ekonomike škodí, a preto by sme sa mali maximálne snažiť, aby sa naša ekonomika napriek neexistencii vlastnej meny mohla v budúcnosti prispôsobiť vonkajším šokom aj iným spôsobom. Inými slovami, aby bola maximálne flexibilná.
Pružnosť ekonomiky sa nastavuje napríklad Zákonníkom práce, alebo štrukturálnymi reformami. Podľa rebríčka Svetovej banky v posledných rokoch Slovensko aj Česko zaostávalo za priemerným tempom reformovania v EÚ. Keďže my už nemáme vlastnú menu, o to viac by sme to mali chcieť zmeniť.
Autor je viceguvernér NBS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.