Pani Majerová zato musela často chodievať na políciu: nielen v súvislosti s vlastnými podaniami, ale aj pre trestné oznámenia, ktoré podávala opatrovníčka jej dcéry. Stará pani musela absolvovať dve súdne konania a jedno znalecké posudzovanie. Prečo?
Prípad z bratislavského Ružinova, o ktorom .týždeň písal už v lete (č. 28/2013), vyvolal obavy, že za snahou opatrovateľky starať sa o psychicky ťažko chorú Tatianu Majerovú môže byť vidina získania jej bytu. Túto hypotézu už potvrdil Okresný súd aj Krajský súd, ktorý odňal opatrovníctvo Zlatici Fraňovej.
Príbeh rodiny Majerovcov je dnes už takmer neprehľadným zmätkom úradníckych pochybení a lží. Keby rodine bola hneď poskytnutá adekvátna pomoc v zmysle zákona, súdy by matku a dcéru Majerové nikdy nevideli. O čo šlo?
.história konfliktu
Po desiatkach rokov starostlivosti o dcéru s duševnou poruchou prestávala jej 86-ročná matka na túto činnosť sama stačiť a hľadala pomoc. V roku 2009 Mestská časť Ružinov namiesto pomoci podala na súd návrh, aby bola dcéra zbavená spôsobilosti na právne úkony. Návrh ležal na súde vyše troch rokov, počas ktorých si rodinu nikto nevšímal. V máji 2012 prekvapujúco získala opatrovníctvo do svojich rúk žena, ktorá sa s rodinou poznala len dva mesiace a chodila tam upratovať. O pár týždňov vyhodila matku z dcérinho bytu, dcéru dala hospitalizovať a začala rekonštruovať jej byt. Zároveň sa pokúsila zbaviť svojprávnosti aj matku a za opatrovníčku navrhla opäť seba.
Zbavenie spôsobilosti na právne úkony, pokladané už za relikt komunizmu a dnes súčasť ľudskoprávnej agendy, značí, že osoba stratí právo uzavrieť akúkoľvek zmluvu, nakladať so svojím majetkom, voliť, uzavrieť manželstvo, nedať sa zatvoriť bez svojho súhlasu kamkoľvek – to všetko sú témy ľudí, čo uspeli so žalobami v Štrasburgu. Ústavný súd nazval zbavenie svojprávnosti „právnou smrťou“ a vyjadril sa, že by to mala byť posledná možnosť, použitá v extrémnych prípadoch.
Spôsobilosť preberá iná osoba – opatrovník. Je teda správcom majetku a tým, kto rozhoduje napríklad o súhlase so zdravotnou starostlivosťou. Jeho úlohou však nie je vykonávať opatrovateľstvo, teda opatrovník nie je aj opatrovateľom.
Človek zbavený svojprávnosti sa môže ľahko stať korisťou a príťažlivý je najmä vtedy, ak má nejaký majetok. Motív, prečo by sa cudzí človek mal chcieť silou-mocou starať o ťažko chorého, môže byť podozrivý, a to si aj v tomto prípade všimol Krajský súd.
Opatrovník musí skladať účty súdu raz až dvakrát ročne, nikto však nevykoná kontrolu majetku osoby v momente, keď sa stala nesvojprávnou. Ak aj súd odsúhlasí opatrovníkovi mimoriadny výdavok na kúpu „nie bežnej“ veci, nekontroluje sa, či sa taká vec skutočne nachádza v byte nesvojprávneho. Hranica medzi bežnou a mimoriadnou sumou stanovená nie je.
.ochrana v praxi
V konaniach o zbavení spôsobilosti nemávajú dotknutí ľudia takmer nikdy advokáta. Jedným z najdôležitejších prvkov je obecný či mestský úrad, ktorý dodá súdu podstatnú informáciu o tom, ako daný človek žije a súčasne plní úlohu kolízneho opatrovníka. Pomáhať by mu mal od chvíle, keď zistí zlú sociálnu situáciu. Takisto by mal sledovať výkon opatrovníctva a v prípade rozporov informovať súd.
Zvláštne na konaní Mestskej časti Ružinov bolo, že pre Tatianu Majerovú neurobila nič – okrem podania na súd – a aktívne spolupracovala pri podozrivých praktikách opatrovníčky Fraňovej. Samospráva tak pomohla vytvoriť situáciu, keď bolo pre tieto ženy takmer nemožné sa brániť.
Pani Majerová sa po vyhodení z bytu obrátila na políciu aj prokuratúru, ktorá začala na Okresnom súde Bratislava II. konanie o zmenu opatrovníctva. Na súde Bratislava I. stále pritom prebiehalo konanie o zbavení spôsobilosti matky. Dá sa povedať, že oba súdy v tomto roku napravili spúšť vytvorenú samosprávnym úradom.
Plány opatrovníčky neprešli cez Okresný súd Bratislava I. Sudkyňa Katarína Škultétyová dala zhotoviť znalecký posudok matky, za ktorý štát zaplatil 369 eur, a znalec neodporučil zbavenie svojprávnosti. Sudkyňa urobila záver, že návrh bol „zjavne bezdôvodný“, a dala Zlatici Fraňovej preplatiť trovy na znalca, čo potvrdil Krajský súd.
.súdne dni
Sudkyňa Okresného súdu Bratislava II. Alena Čakváriová zas rozhodla o zmene opatrovníctva, pretože podľa nej opatrovníčka zaobchádzala s majetkom svojej zverenkyne bez dovolenia súdu: zrušila jej účet a Tatianu Majerovú zadlžila voči sebe. Zároveň v rozsudku konštatovala nadštandardnú osobnú starostlivosť.
Krajský súd šiel ešte ďalej a nehodnotil starostlivosť, ktorá je pre opatrovníka dobrovoľná. Sudkyňa Gelačíková sa v rozsudku vyjadrila, že „šlo v prvom rade o byt“, a opísala aj predpokladaný mechanizmus jeho zisku. Je ním práve zadlženie nesvojprávnej osoby pomocou nedovolenej rekonštrukcie jej bytu. Nie je to však jediný legálny spôsob, ako sa dá prísť k majetku opatrovanca.
Zároveň sudkyňa píše, že „nie je možné ignorovať pohnútky, na základe ktorých sa (Fraňová) fakticky bezplatne podujme na výkon celodennej osobnej starostlivosti.“
Hoci v tomto prípade súdy konali neobyčajne rýchlo, aj tak prešlo od vyhodenia matky z bytu dcéry 17 mesiacov, a to je veľmi dlho, keď ide o dieťa, hoci nesvojprávne dospelé.
„Dieťa nie je garáž,“ vraví poručenský sudca, ktorý si neželá byť menovaný. „Musíte rozhodnúť rýchlo aj za cenu rizika, že by to nemalo byť správne. Na to je odvolací súd.“ Zároveň sudca pripúšťa, že ak má pripravené podklady od sociálneho odboru tak, ako vidno v prípade Majerovcov, nemá ani nádej, že sa v prípade zorientuje správne.
Zmena opatrovníctva je podľa hovorcu Krajského súdu Pavla Adamčiaka výnimočná a potvrdzujú to aj čísla z okresných súdov. Ako dôvod sa obvykle uvádza, že opatrovník zomrel alebo sa mu zhoršil zdravotný stav. Stalo sa aj, že súd zistil zlú starostlivosť opatrovníka.
Pochybenia Mestskej časti Ružinov podrobne uviedla ombudsmanka Jana Dubovcová, keď prípad prešetrovala z vlastného podnetu. Nemá však kompetencie na nič, čo by aspoň vzdialene pripomínalo riešenie.
Prípad je nepeknou ilustráciou fungovania sociálneho odboru Mestskej časti Ružinov. Keď úradníčky čakajú na pojednávanie v družnom rozhovore s opatrovníčkou, nepokúšajú sa ani zachovať zdanie zákonnosti. Z vyjadrenia k odvolaniu je zjavné, že úrad nevidí problém vo vyhodení matky z bytu ešte ani dnes, hoci s potvrdením rozsudku súhlasil. Hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová odpísala, že sa nevyjadria ani k rozsudku, ani k záverom ombudsmanky. Starosta Pekár mlčí od chvíle, keď na Facebooku napísal, že pochybenia nenašli. Sebareflexia úradu je nulová, nezávislé kontrolné mechanizmy žiadne a systémové riešenie v nedohľadne.
A tak je koncovka prípadu Majerovcov síce veľkým krokom pre človeka, ale malým pre ľudstvo. Nedá sa preveriť, v akej situácii sú desiatky či stovky ružinovských občanov, zbavených svojprávnosti, pokiaľ nemajú príbuzných, schopných aj vo vysokom veku bežať na prokuratúru. Tak ako to urobila pani Majerová. Autorka je publicistka.
Prípad z bratislavského Ružinova, o ktorom .týždeň písal už v lete (č. 28/2013), vyvolal obavy, že za snahou opatrovateľky starať sa o psychicky ťažko chorú Tatianu Majerovú môže byť vidina získania jej bytu. Túto hypotézu už potvrdil Okresný súd aj Krajský súd, ktorý odňal opatrovníctvo Zlatici Fraňovej.
Príbeh rodiny Majerovcov je dnes už takmer neprehľadným zmätkom úradníckych pochybení a lží. Keby rodine bola hneď poskytnutá adekvátna pomoc v zmysle zákona, súdy by matku a dcéru Majerové nikdy nevideli. O čo šlo?
.história konfliktu
Po desiatkach rokov starostlivosti o dcéru s duševnou poruchou prestávala jej 86-ročná matka na túto činnosť sama stačiť a hľadala pomoc. V roku 2009 Mestská časť Ružinov namiesto pomoci podala na súd návrh, aby bola dcéra zbavená spôsobilosti na právne úkony. Návrh ležal na súde vyše troch rokov, počas ktorých si rodinu nikto nevšímal. V máji 2012 prekvapujúco získala opatrovníctvo do svojich rúk žena, ktorá sa s rodinou poznala len dva mesiace a chodila tam upratovať. O pár týždňov vyhodila matku z dcérinho bytu, dcéru dala hospitalizovať a začala rekonštruovať jej byt. Zároveň sa pokúsila zbaviť svojprávnosti aj matku a za opatrovníčku navrhla opäť seba.
Zbavenie spôsobilosti na právne úkony, pokladané už za relikt komunizmu a dnes súčasť ľudskoprávnej agendy, značí, že osoba stratí právo uzavrieť akúkoľvek zmluvu, nakladať so svojím majetkom, voliť, uzavrieť manželstvo, nedať sa zatvoriť bez svojho súhlasu kamkoľvek – to všetko sú témy ľudí, čo uspeli so žalobami v Štrasburgu. Ústavný súd nazval zbavenie svojprávnosti „právnou smrťou“ a vyjadril sa, že by to mala byť posledná možnosť, použitá v extrémnych prípadoch.
Spôsobilosť preberá iná osoba – opatrovník. Je teda správcom majetku a tým, kto rozhoduje napríklad o súhlase so zdravotnou starostlivosťou. Jeho úlohou však nie je vykonávať opatrovateľstvo, teda opatrovník nie je aj opatrovateľom.
Človek zbavený svojprávnosti sa môže ľahko stať korisťou a príťažlivý je najmä vtedy, ak má nejaký majetok. Motív, prečo by sa cudzí človek mal chcieť silou-mocou starať o ťažko chorého, môže byť podozrivý, a to si aj v tomto prípade všimol Krajský súd.
Opatrovník musí skladať účty súdu raz až dvakrát ročne, nikto však nevykoná kontrolu majetku osoby v momente, keď sa stala nesvojprávnou. Ak aj súd odsúhlasí opatrovníkovi mimoriadny výdavok na kúpu „nie bežnej“ veci, nekontroluje sa, či sa taká vec skutočne nachádza v byte nesvojprávneho. Hranica medzi bežnou a mimoriadnou sumou stanovená nie je.
.ochrana v praxi
V konaniach o zbavení spôsobilosti nemávajú dotknutí ľudia takmer nikdy advokáta. Jedným z najdôležitejších prvkov je obecný či mestský úrad, ktorý dodá súdu podstatnú informáciu o tom, ako daný človek žije a súčasne plní úlohu kolízneho opatrovníka. Pomáhať by mu mal od chvíle, keď zistí zlú sociálnu situáciu. Takisto by mal sledovať výkon opatrovníctva a v prípade rozporov informovať súd.
Zvláštne na konaní Mestskej časti Ružinov bolo, že pre Tatianu Majerovú neurobila nič – okrem podania na súd – a aktívne spolupracovala pri podozrivých praktikách opatrovníčky Fraňovej. Samospráva tak pomohla vytvoriť situáciu, keď bolo pre tieto ženy takmer nemožné sa brániť.
Pani Majerová sa po vyhodení z bytu obrátila na políciu aj prokuratúru, ktorá začala na Okresnom súde Bratislava II. konanie o zmenu opatrovníctva. Na súde Bratislava I. stále pritom prebiehalo konanie o zbavení spôsobilosti matky. Dá sa povedať, že oba súdy v tomto roku napravili spúšť vytvorenú samosprávnym úradom.
Plány opatrovníčky neprešli cez Okresný súd Bratislava I. Sudkyňa Katarína Škultétyová dala zhotoviť znalecký posudok matky, za ktorý štát zaplatil 369 eur, a znalec neodporučil zbavenie svojprávnosti. Sudkyňa urobila záver, že návrh bol „zjavne bezdôvodný“, a dala Zlatici Fraňovej preplatiť trovy na znalca, čo potvrdil Krajský súd.
.súdne dni
Sudkyňa Okresného súdu Bratislava II. Alena Čakváriová zas rozhodla o zmene opatrovníctva, pretože podľa nej opatrovníčka zaobchádzala s majetkom svojej zverenkyne bez dovolenia súdu: zrušila jej účet a Tatianu Majerovú zadlžila voči sebe. Zároveň v rozsudku konštatovala nadštandardnú osobnú starostlivosť.
Krajský súd šiel ešte ďalej a nehodnotil starostlivosť, ktorá je pre opatrovníka dobrovoľná. Sudkyňa Gelačíková sa v rozsudku vyjadrila, že „šlo v prvom rade o byt“, a opísala aj predpokladaný mechanizmus jeho zisku. Je ním práve zadlženie nesvojprávnej osoby pomocou nedovolenej rekonštrukcie jej bytu. Nie je to však jediný legálny spôsob, ako sa dá prísť k majetku opatrovanca.
Zároveň sudkyňa píše, že „nie je možné ignorovať pohnútky, na základe ktorých sa (Fraňová) fakticky bezplatne podujme na výkon celodennej osobnej starostlivosti.“
Hoci v tomto prípade súdy konali neobyčajne rýchlo, aj tak prešlo od vyhodenia matky z bytu dcéry 17 mesiacov, a to je veľmi dlho, keď ide o dieťa, hoci nesvojprávne dospelé.
„Dieťa nie je garáž,“ vraví poručenský sudca, ktorý si neželá byť menovaný. „Musíte rozhodnúť rýchlo aj za cenu rizika, že by to nemalo byť správne. Na to je odvolací súd.“ Zároveň sudca pripúšťa, že ak má pripravené podklady od sociálneho odboru tak, ako vidno v prípade Majerovcov, nemá ani nádej, že sa v prípade zorientuje správne.
Zmena opatrovníctva je podľa hovorcu Krajského súdu Pavla Adamčiaka výnimočná a potvrdzujú to aj čísla z okresných súdov. Ako dôvod sa obvykle uvádza, že opatrovník zomrel alebo sa mu zhoršil zdravotný stav. Stalo sa aj, že súd zistil zlú starostlivosť opatrovníka.
Pochybenia Mestskej časti Ružinov podrobne uviedla ombudsmanka Jana Dubovcová, keď prípad prešetrovala z vlastného podnetu. Nemá však kompetencie na nič, čo by aspoň vzdialene pripomínalo riešenie.
Prípad je nepeknou ilustráciou fungovania sociálneho odboru Mestskej časti Ružinov. Keď úradníčky čakajú na pojednávanie v družnom rozhovore s opatrovníčkou, nepokúšajú sa ani zachovať zdanie zákonnosti. Z vyjadrenia k odvolaniu je zjavné, že úrad nevidí problém vo vyhodení matky z bytu ešte ani dnes, hoci s potvrdením rozsudku súhlasil. Hovorkyňa Ružinova Miroslava Štrosová odpísala, že sa nevyjadria ani k rozsudku, ani k záverom ombudsmanky. Starosta Pekár mlčí od chvíle, keď na Facebooku napísal, že pochybenia nenašli. Sebareflexia úradu je nulová, nezávislé kontrolné mechanizmy žiadne a systémové riešenie v nedohľadne.
A tak je koncovka prípadu Majerovcov síce veľkým krokom pre človeka, ale malým pre ľudstvo. Nedá sa preveriť, v akej situácii sú desiatky či stovky ružinovských občanov, zbavených svojprávnosti, pokiaľ nemajú príbuzných, schopných aj vo vysokom veku bežať na prokuratúru. Tak ako to urobila pani Majerová. Autorka je publicistka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.