.podľa spoluzakladateľa firmy TrashOut, 26-ročného Tomáša Lodňana, je veľmi rýchlo jasné, že jeho primárnou ambíciou je skôr starosť o životné prostredie, než budovanie úspešnej firmy. S kolegami vytvorili aplikáciu pre smartfóny, s ktorou môžu ľudia nahlasovať čierny odpad.
Ako to funguje? „Napríklad turista môže označiť a nahlásiť skládku, na ktorú narazí počas turistiky bez toho, že by mu to zabralo viac ako pár sekúnd,“ vraví Lodňan. Náhodný chodec, cyklista či rekreačný bežec vytiahne mobil, čiernu skládku odfotí a systém ju zaregistruje. Aplikácia pre Android, iPhone a Windows Phone už dnes funguje. Ktokoľvek si ju môže zadarmo stiahnuť a začať „hlásiť“ skrytý odpad vo svojom okolí.
Dodnes aplikácia za relatívne krátky čas lokalizovala dvetisíc nelegálnych skládok. „Približne desať percent je už vyčistených,“ vysvetľuje Lodňan. „Predpokladám, že v skutočnosti môže byť odstránená aj ďalšia tretina, len o tom ešte nevieme.“
.dizajn je dôležitý
Na pozadí smartfónu sa po nahlásení skládky začne načítavať GPS poloha a užívateľ môže pridať niekoľko fotiek. Hlásenie sa automaticky prepošle na server, ktorý skládku umiestni na mapu (predtým preverí, či nejde o spam). Server informáciu prepošle mestu, ktoré je zapojené do ich projektu a skládka je na jeho území. Informácie a štatistiky sa zobrazujú aj na internetovej stránke mesta. „Keď sa obec prihlási, vidí celú svoju oblasť a môže svoje skládky manažovať.“
Vývojári si dali záležať, aby bola aplikácia užívateľsky nenáročná a dizajnovo prívetivá. Aplikácia je pripravená aj na spoluprácu so školami. „Robili sme projekt pre školy, kde mali decká počas jedného týždňa lokalizovať odpad, najlepší dostali za najviac získaných ,odznakov´ bicykle a iné darčeky.“ Špeciálna služba zase poradí skautskej skupine, ak chcú vedieť, či na svojom pochode nemajú po ceste čiernu skládku, ktorú môžu upratať. Nahlásia svoju polohu a mobil odpovie, kde v ich blízkosti sa podobné skládky nachádzajú, ukáže im „skládkovú“ mapu a naviguje na miesto činu.
„Naším poslaním je boj proti čiernym skládkam, v dlhodobejšom horizonte celosvetovo,“ vraví Lodňan. Environmentálna starostlivosť o našu planétu je síce tým, čo osem pracovníkov tejto firmy spája, no aplikácia nemá záujem zostať samaritánskym projektom. Priestor pre ekonomickú životnosť firmy sa vytvára práve on-line spojením zainteresovaných organizácií, ktorým aplikácia zjednodušuje proces odhaľovania a čistenia skládok. Projekt má v pláne zarábať predajom nadštandardných služieb (napríklad detailné štatistiky), ktoré by si platili mestá, samosprávy alebo firmy, podnikajúce v odpadovom hospodárstve. Biznis model sa ešte len vyvíja, jeho tvorcovia však majú jasno v tom, že samotná aplikácia musí byť zadarmo, keďže jej dostupnosť pre čo najširšiu skupinu ľudí je základom celého plánu.
.biznis anjel
TrashOut vznikla ešte v lete na Žilinskej univerzite, no myšlienka sa rodila dlhšie. „Kolega Jozef Vodička bol na stáži vo Fínsku a na škole v Nemecku, kde naživo videl, že tento problém nie je len u nás. Keďže sme z fakulty informatiky, mali sme technickú zručnosť. Napadlo nám, že tomu skúsime s mobilmi pomôcť a vytvoriť systém, ktorý bude posielať dáta relevantným inštitúciám, nielen mestám, ale aj organizáciám, ktoré sa odstraňovaniu skládok venujú, ako sú Greenpeace alebo Clean Up the World a vytvoríme platformu, ktorá spojí ľudí a organizácie.“
Momentálne je projekt v stave vývoja, teda v situácii, keď startup ešte nezarába, ale potrebuje čas na vybudovanie komplexnej aplikácie, ktorej reálna ekonomická hodnota sa ukáže až na konci. Pre takýto startup je kľúčový práve biznis anjel, ktorý projektu a jeho budúcej ekonomickej perspektíve uverí a za podiel na firme vloží kapitál na vykrytie nákladov vývoja. TrashOut očarila spolumajiteľa a zakladateľa Azetu Milana Dubeca, ktorý pred niekoľkými rokmi predal svoj podiel vo firme za niekoľko sto miliónov korún. Lodňan nemôže prezradiť, koľko peňazí do nich Dubec vložil, no priznáva, že bez tohto kapitálu by neboli schopní projekt dva roky vyvíjať. Na projekte pracuje osem ľudí vrátane čiastočného úväzku študentov. „Niektoré mestá nám už aj zaplatili, no keďže sa stále veľa učíme, ešte len zisťujeme, ktoré veci musia byť zadarmo a ktoré by sme mohli spoplatniť. Biznis model sa stále vyvíja.“
Projekt sa snažia prezentovať čo najširším spôsobom. Sám Lodňan sa stretol už asi s tridsiatimi predstaviteľmi miest. Svoju víziu predstavili aj na medzinárodnej konferencii organizácie Let´s do it, ktorá organizuje podujatia environmentálneho charakteru. Ak sa firme podarí presadiť sa aj v zahraničí – vzhľadom na formu mobilnej aplikácie projekt nemá regionálne limity – so svojím primárne „neziskovým“ projektom sa môžu dostať k veľkému kapitálu. „Do riešenia tohto problému putujú obrovské peniaze,“ vraví Lodňan. Podľa štatistík Európskej únie až pätina odpadu skončí na čiernych skládkach. V Európe to činí 2,6 miliardy ton. „Ide nám však aj o prevenciu, ukázať, aké náklady by sa dali ušetriť alebo použiť inak, keby čierne skládky neexistovali.“ Aplikácia má dnes podporu pre sedem jazykov a čierne skládky „objavila“ v dvadsiatich krajinách. Aktívni sú ale dnes zatiaľ len na Slovensku, v Česku a Nemecku.
Získané zručnosti nemusia skončiť len pri jednom projekte. „Naučili sme sa pritom veľa vecí, napríklad iPhone development vás na škole nenaučia. Teraz máme kapacitu aj na to, aby sme dokázali chalanov alokovať aj do ďalších životaschopných projektov.“ Už dnes vyvíjajú ďalšie aplikácie pre firmy na objednávku.
Ako to funguje? „Napríklad turista môže označiť a nahlásiť skládku, na ktorú narazí počas turistiky bez toho, že by mu to zabralo viac ako pár sekúnd,“ vraví Lodňan. Náhodný chodec, cyklista či rekreačný bežec vytiahne mobil, čiernu skládku odfotí a systém ju zaregistruje. Aplikácia pre Android, iPhone a Windows Phone už dnes funguje. Ktokoľvek si ju môže zadarmo stiahnuť a začať „hlásiť“ skrytý odpad vo svojom okolí.
Dodnes aplikácia za relatívne krátky čas lokalizovala dvetisíc nelegálnych skládok. „Približne desať percent je už vyčistených,“ vysvetľuje Lodňan. „Predpokladám, že v skutočnosti môže byť odstránená aj ďalšia tretina, len o tom ešte nevieme.“
.dizajn je dôležitý
Na pozadí smartfónu sa po nahlásení skládky začne načítavať GPS poloha a užívateľ môže pridať niekoľko fotiek. Hlásenie sa automaticky prepošle na server, ktorý skládku umiestni na mapu (predtým preverí, či nejde o spam). Server informáciu prepošle mestu, ktoré je zapojené do ich projektu a skládka je na jeho území. Informácie a štatistiky sa zobrazujú aj na internetovej stránke mesta. „Keď sa obec prihlási, vidí celú svoju oblasť a môže svoje skládky manažovať.“
Vývojári si dali záležať, aby bola aplikácia užívateľsky nenáročná a dizajnovo prívetivá. Aplikácia je pripravená aj na spoluprácu so školami. „Robili sme projekt pre školy, kde mali decká počas jedného týždňa lokalizovať odpad, najlepší dostali za najviac získaných ,odznakov´ bicykle a iné darčeky.“ Špeciálna služba zase poradí skautskej skupine, ak chcú vedieť, či na svojom pochode nemajú po ceste čiernu skládku, ktorú môžu upratať. Nahlásia svoju polohu a mobil odpovie, kde v ich blízkosti sa podobné skládky nachádzajú, ukáže im „skládkovú“ mapu a naviguje na miesto činu.
„Naším poslaním je boj proti čiernym skládkam, v dlhodobejšom horizonte celosvetovo,“ vraví Lodňan. Environmentálna starostlivosť o našu planétu je síce tým, čo osem pracovníkov tejto firmy spája, no aplikácia nemá záujem zostať samaritánskym projektom. Priestor pre ekonomickú životnosť firmy sa vytvára práve on-line spojením zainteresovaných organizácií, ktorým aplikácia zjednodušuje proces odhaľovania a čistenia skládok. Projekt má v pláne zarábať predajom nadštandardných služieb (napríklad detailné štatistiky), ktoré by si platili mestá, samosprávy alebo firmy, podnikajúce v odpadovom hospodárstve. Biznis model sa ešte len vyvíja, jeho tvorcovia však majú jasno v tom, že samotná aplikácia musí byť zadarmo, keďže jej dostupnosť pre čo najširšiu skupinu ľudí je základom celého plánu.
.biznis anjel
TrashOut vznikla ešte v lete na Žilinskej univerzite, no myšlienka sa rodila dlhšie. „Kolega Jozef Vodička bol na stáži vo Fínsku a na škole v Nemecku, kde naživo videl, že tento problém nie je len u nás. Keďže sme z fakulty informatiky, mali sme technickú zručnosť. Napadlo nám, že tomu skúsime s mobilmi pomôcť a vytvoriť systém, ktorý bude posielať dáta relevantným inštitúciám, nielen mestám, ale aj organizáciám, ktoré sa odstraňovaniu skládok venujú, ako sú Greenpeace alebo Clean Up the World a vytvoríme platformu, ktorá spojí ľudí a organizácie.“
Momentálne je projekt v stave vývoja, teda v situácii, keď startup ešte nezarába, ale potrebuje čas na vybudovanie komplexnej aplikácie, ktorej reálna ekonomická hodnota sa ukáže až na konci. Pre takýto startup je kľúčový práve biznis anjel, ktorý projektu a jeho budúcej ekonomickej perspektíve uverí a za podiel na firme vloží kapitál na vykrytie nákladov vývoja. TrashOut očarila spolumajiteľa a zakladateľa Azetu Milana Dubeca, ktorý pred niekoľkými rokmi predal svoj podiel vo firme za niekoľko sto miliónov korún. Lodňan nemôže prezradiť, koľko peňazí do nich Dubec vložil, no priznáva, že bez tohto kapitálu by neboli schopní projekt dva roky vyvíjať. Na projekte pracuje osem ľudí vrátane čiastočného úväzku študentov. „Niektoré mestá nám už aj zaplatili, no keďže sa stále veľa učíme, ešte len zisťujeme, ktoré veci musia byť zadarmo a ktoré by sme mohli spoplatniť. Biznis model sa stále vyvíja.“
Projekt sa snažia prezentovať čo najširším spôsobom. Sám Lodňan sa stretol už asi s tridsiatimi predstaviteľmi miest. Svoju víziu predstavili aj na medzinárodnej konferencii organizácie Let´s do it, ktorá organizuje podujatia environmentálneho charakteru. Ak sa firme podarí presadiť sa aj v zahraničí – vzhľadom na formu mobilnej aplikácie projekt nemá regionálne limity – so svojím primárne „neziskovým“ projektom sa môžu dostať k veľkému kapitálu. „Do riešenia tohto problému putujú obrovské peniaze,“ vraví Lodňan. Podľa štatistík Európskej únie až pätina odpadu skončí na čiernych skládkach. V Európe to činí 2,6 miliardy ton. „Ide nám však aj o prevenciu, ukázať, aké náklady by sa dali ušetriť alebo použiť inak, keby čierne skládky neexistovali.“ Aplikácia má dnes podporu pre sedem jazykov a čierne skládky „objavila“ v dvadsiatich krajinách. Aktívni sú ale dnes zatiaľ len na Slovensku, v Česku a Nemecku.
Získané zručnosti nemusia skončiť len pri jednom projekte. „Naučili sme sa pritom veľa vecí, napríklad iPhone development vás na škole nenaučia. Teraz máme kapacitu aj na to, aby sme dokázali chalanov alokovať aj do ďalších životaschopných projektov.“ Už dnes vyvíjajú ďalšie aplikácie pre firmy na objednávku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.