.tieto predajne štátneho monopolu na tabakové výrobky sa stali pre veľkú časť Maďarov symbolom, kam až môže pri využití svojej moci zájsť vládny Fidesz Viktora Orbána. O necelý polrok budú môcť v jarných voľbách vystaviť tejto najsilnejšej vláde v novodobých dejinách strednej Európy verdikt.
.boj proti fajčeniu?
Od leta je to jednoducho tak. Nikde inde ako v Národných trafikách sa cigarety ani ďalšie tabakové výrobky predávať nesmú. Národné trafiky pôsobia podivne aj zvnútra – regály s cigaretami za vysokým sklom, väčšinou sa tu predávajú aj liehoviny. A počet licencií na tieto obchody obmedzila Orbánova vláda na päť a pol tisíca, čo je približne iba desatina trafík z toho, kde sa predtým cigarety predávali a pre majiteľov stánkov s novinami a časopismi predstavovali väčšinou zásadný zdroj príjmov.
Znechutenie značnej časti Maďarov ešte vzrástlo, keď sa v lete dostal na verejnosť zoznam ľudí a firiem, ktoré licenciu na obchod v sieti Národných trafík získali. Drvivú väčšinu licencií totiž dostali do rúk ľudia napojení na Fidesz alebo takí, ktorí s touto stranou majú jednoducho dobré vzťahy. Nepomohli ani protesty Zväzu malopredajcov tabaku a vládnuca strana sa vysmiala aj kritickým komentárom v novinách. „To, ako to s trafikami prebehlo, je v Maďarsku jasné každému. Bola to taká malá domov a ukážka, kam až môže arogancia moci zájsť,“ hovorí mi budapeštianska študentka Orsolya, ktorá pritom sama v minulých voľbách hlasovala za Fidesz. „Obhajovala som pred svojimi spolužiakmi Orbána aj Fidesz, napríklad keď sa so mnou hádali o novej ústave. Lenže za toto sa napokon musím iba hanbiť,“ vraví.
Vláda Viktora Orbána rovnako ako pri ďalších podobných krokoch zahmlieva a využíva verejnoprávne, či skôr dnes už „štátne“ médiá na to, aby prezentovala svoj obraz reality. Národné trafiky teda predstavuje ako zásadný krok kabinetu v boji proti závislosti od cigariet. A keď v polovici októbra Viktor Orbán preberal od Svetovej zdravotníckej organizácie ocenenie za boj proti fajčeniu, štátne médiá sa tomu, samozrejme, venovali na prvom mieste svojho spravodajstva.
Pod pláštikom potierania nikotínovej závislosti sa pritom veľmi pekne skrýva skutočnosť, že pre ľudí okolo Fideszu, ktorí licenciu na Národnú trafiku dostali, predstavuje predaj tabaku vysoký stabilný príjem. Len z cigariet má každá Národná trafika približne 40-tisíc eur ročne, a to ešte nepočítame predaj alkoholu a ďalšieho tovaru, ktorý tieto obchody ponúkajú. Podiel fajčiarov medzi Maďarmi sa uvádza okolo 35 percent a znižuje sa iba pomaly. A štyridsať tisícok ročne, to sú v Maďarsku, ktoré sa len veľmi pomaly vynára z krízy, veľké peniaze.
.pred voľbami sa nájdu forinty
Nad vežami, ktoré trčia zo zrúcanín kráľovského hradu na kraji stredomaďarského mesta Miškovec (Miskolc), sa týčia vysoké žeriavy. Okolo jedného z hradných múrov vyrástlo lešenie a po ňom chodia robotníci. „O dva roky by mala byť hotová rekonštruovaná Kráľovská sála, ktorá bola kedysi najväčšia v celom Maďarsku,“ vysvetľuje stavbyvedúci pri veži zrúcaného hradu, ktorý v časoch neskorého stredoveku využívali uhorské kráľovné. „Aspoň že zopár ľudí tu takto dostane prácu,“ komentuje miestna dôchodkyňa „dostavbu“ tunajšieho hradu.
Stavia sa však aj v centre Miškovca. Novú tvár dostáva celá pešia zóna tohto mesta, ktoré bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi druhé najväčšie v krajine. Teraz v Miškovci, ktorému za komunizmu hovorili „oceľové srdce Maďarska“, žije už nie 207-tisíc obyvateľov, ale o 40-tisíc menej. Veľké robotnícke sídlisko na konci za historickým centrom nezíva prázdnotou, ale to len vďaka študentom tunajšej rozsiahlej univerzity. Aj univerzita sa však musela zmeniť. Namiesto hutníctva a baníctva sa tu vyučuje ekonómia, právo, umenie alebo turistický ruch.
Huty, bývalá chvála mesta, kedysi produkovali milióny ton ocele. Teraz už dvadsať rokov zarastajú trávou a krovím. Napriek tomu sa aspoň na prvý pohľad rozhodne nezdá, že by Miškovec trpel nedostatkom peňazí. Po pešej zóne, kam teraz vysádzajú nové stromy a inštalujú historické lampy, premávajú viedenské električky. Nová, hypermoderne poňatá radnica len tak žiari. „Už aj tu v Miškovci, ktorý býval mestom robotníkov, máme primátora z Fideszu. Vďaka tomu sem teraz pred jarnými voľbami prúdia peniaze,“ vysvetľuje mi majiteľka jedného z miestnych penziónov. Rozpočty maďarských samospráv sú na tom všeobecne veľmi zle, a tak sú peniaze z Budapešti rozhodujúce. Svoje by o tom vedeli hovoriť starostovia miest a obcí, kde sa ešte drží opozícia.
Napriek tomu sa ani zďaleka nedá povedať, že by Orbánov Fidesz mal v dnešnom Maďarsku iba oponentov. Mnohé pozitíva totiž priznávajú Orbánovej vláde aj ľudia, ktorí zároveň otvorene povedia, že Fidesz nijako nemilujú. „Je to tak pol na pol,“ vraví tridsaťročný Tamás, ktorý pracuje v jednom zo štátnych úradov. „Tento kabinet je prvý od roku 1990, ktorý sa snaží niečo urobiť s poľnohospodárstvom alebo zlepšiť systém vzdelávania,“ vymenúva príklady pozitívnych krokov. Za ďalšie plusy Maďari považujú napríklad podporu rodín s deťmi alebo snahu vyriešiť tvrdým tlakom na banky situáciu ľudí, ktorí si obstarali hypotéky v cudzej mene a pre hospodársku krízu a pokles kurzu forintu nemajú peniaze na ich splácanie.
.čakali katastrofu a neprišla
Csaba Fodor patrí k tej skupine ľudí, ktorým ku kariére otvoril dvere nástup Fideszu k moci. Čerstvý absolvent práva má na vizitke napísané „riaditeľ“, hoci vyzerá, ako keby len pred rokom maturoval. Inštitút Nézőpont Intézet, kde Fodor pôsobí, patrí k intelektuálnemu zázemiu, ktoré si okolo seba vytvoril Fidesz. A Fodor zase patrí do skupiny „provládnych“ politológov, ktorí chodia do médií v pozitívnom duchu vysvetľovať kroky vlády. Z pohľadu Fodora je dôvodom stále vysokej popularity Fideszu najmä to, že kabinet je jednoducho úspešný. „Väčšina veľkých problémov bola vyriešená, teraz by mal prísť hospodársky rast, ktorý má naštartovať aj politika vlády a Národnej banky,“ tvrdí. A že Fidesz presadil svoju ústavu, ovládol všetky funkcie v štáte, podriadil si médiá, to bolo podľa Fodora nutné. „Samozrejme, Fidesz sústredil moc vo svojich rukách, ale stále je to parlamentná demokracia,“ dodáva so zápalom.
Mária Schmidt, riaditeľka budapeštianskeho Múzea totality, tiež patrí medzi tých Maďarov, ktorí na Orbána nedajú dopustiť. „Orbán vrátil ľuďom dôveru, že dokážeme svoje veci vyriešiť vlastnými silami,“ hovorí. Podľa nej mnoho ľudí pred štyrmi rokmi očakávalo hospodársku katastrofu, ale tá sa nekonala.
.len jeden zaspal
Vláde prišlo vhod aj to, že ľavicová opozícia sa proti Orbánovi nedokázala zjednotiť, a to je vo výrazne väčšinovom systéme zásadný problém. Na oslavách štátneho sviatku 23. októbra síce expremiéri Gordon Bajnai, jeho predchodca Ferenc Gyurcsányi aj šéf socialistov Attila Mesterházy dokázali spolu vystúpiť na jednej tribúne, lenže do volieb ide zatiaľ každý za seba.
Zato Orbán má za sebou aspoň na prvý pohľad absolútne zjednotenú stranu. Na jesennom zjazde Fideszu dostal 99,9 percenta hlasov delegátov a špekuluje sa, že jeden-jediný delegát, ktorý za Orbána nehlasoval, iba prespal hlasovanie.
Aj napriek obsadeniu všetkých postov v štátnej správe, novej ústave, ovládnutiu štátnych médií a napriek podmienkam volieb, ktoré sú pre Fidesz výhodné, však aj provládni politológovia varujú, že o výsledku volieb stále nie je rozhodnuté. „Fidesz si udržiava popularitu, ale ľavicová opozícia má matematickú šancu zvíťaziť,“ varuje Csaba Fodor.
To, čo sa Fodorovi javí ako hrozba, zase iní vnímajú s nádejou. Aj staručký Árpi bácsi, ako Maďari volajú svojho prvého demokraticky zvoleného prezidenta Árpáda Göncza, ktorý trávi jeseň života vo svojej vile pri Balatone. „To, čo sa dnes deje v Maďarsku, je preňho ťažké,“ hovorí jeho dcéra, bývalá ministerka zahraničných vecí v posledných socialistických vládach Kinga Gönczová. „Je však optimista. Verí, že nie je možné, aby slobodomyseľný maďarský ľud dlhodobo toleroval niečo, čo tolerovať nemôže.“
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.
.boj proti fajčeniu?
Od leta je to jednoducho tak. Nikde inde ako v Národných trafikách sa cigarety ani ďalšie tabakové výrobky predávať nesmú. Národné trafiky pôsobia podivne aj zvnútra – regály s cigaretami za vysokým sklom, väčšinou sa tu predávajú aj liehoviny. A počet licencií na tieto obchody obmedzila Orbánova vláda na päť a pol tisíca, čo je približne iba desatina trafík z toho, kde sa predtým cigarety predávali a pre majiteľov stánkov s novinami a časopismi predstavovali väčšinou zásadný zdroj príjmov.
Znechutenie značnej časti Maďarov ešte vzrástlo, keď sa v lete dostal na verejnosť zoznam ľudí a firiem, ktoré licenciu na obchod v sieti Národných trafík získali. Drvivú väčšinu licencií totiž dostali do rúk ľudia napojení na Fidesz alebo takí, ktorí s touto stranou majú jednoducho dobré vzťahy. Nepomohli ani protesty Zväzu malopredajcov tabaku a vládnuca strana sa vysmiala aj kritickým komentárom v novinách. „To, ako to s trafikami prebehlo, je v Maďarsku jasné každému. Bola to taká malá domov a ukážka, kam až môže arogancia moci zájsť,“ hovorí mi budapeštianska študentka Orsolya, ktorá pritom sama v minulých voľbách hlasovala za Fidesz. „Obhajovala som pred svojimi spolužiakmi Orbána aj Fidesz, napríklad keď sa so mnou hádali o novej ústave. Lenže za toto sa napokon musím iba hanbiť,“ vraví.
Vláda Viktora Orbána rovnako ako pri ďalších podobných krokoch zahmlieva a využíva verejnoprávne, či skôr dnes už „štátne“ médiá na to, aby prezentovala svoj obraz reality. Národné trafiky teda predstavuje ako zásadný krok kabinetu v boji proti závislosti od cigariet. A keď v polovici októbra Viktor Orbán preberal od Svetovej zdravotníckej organizácie ocenenie za boj proti fajčeniu, štátne médiá sa tomu, samozrejme, venovali na prvom mieste svojho spravodajstva.
Pod pláštikom potierania nikotínovej závislosti sa pritom veľmi pekne skrýva skutočnosť, že pre ľudí okolo Fideszu, ktorí licenciu na Národnú trafiku dostali, predstavuje predaj tabaku vysoký stabilný príjem. Len z cigariet má každá Národná trafika približne 40-tisíc eur ročne, a to ešte nepočítame predaj alkoholu a ďalšieho tovaru, ktorý tieto obchody ponúkajú. Podiel fajčiarov medzi Maďarmi sa uvádza okolo 35 percent a znižuje sa iba pomaly. A štyridsať tisícok ročne, to sú v Maďarsku, ktoré sa len veľmi pomaly vynára z krízy, veľké peniaze.
.pred voľbami sa nájdu forinty
Nad vežami, ktoré trčia zo zrúcanín kráľovského hradu na kraji stredomaďarského mesta Miškovec (Miskolc), sa týčia vysoké žeriavy. Okolo jedného z hradných múrov vyrástlo lešenie a po ňom chodia robotníci. „O dva roky by mala byť hotová rekonštruovaná Kráľovská sála, ktorá bola kedysi najväčšia v celom Maďarsku,“ vysvetľuje stavbyvedúci pri veži zrúcaného hradu, ktorý v časoch neskorého stredoveku využívali uhorské kráľovné. „Aspoň že zopár ľudí tu takto dostane prácu,“ komentuje miestna dôchodkyňa „dostavbu“ tunajšieho hradu.
Stavia sa však aj v centre Miškovca. Novú tvár dostáva celá pešia zóna tohto mesta, ktoré bolo ešte pred dvadsiatimi rokmi druhé najväčšie v krajine. Teraz v Miškovci, ktorému za komunizmu hovorili „oceľové srdce Maďarska“, žije už nie 207-tisíc obyvateľov, ale o 40-tisíc menej. Veľké robotnícke sídlisko na konci za historickým centrom nezíva prázdnotou, ale to len vďaka študentom tunajšej rozsiahlej univerzity. Aj univerzita sa však musela zmeniť. Namiesto hutníctva a baníctva sa tu vyučuje ekonómia, právo, umenie alebo turistický ruch.
Huty, bývalá chvála mesta, kedysi produkovali milióny ton ocele. Teraz už dvadsať rokov zarastajú trávou a krovím. Napriek tomu sa aspoň na prvý pohľad rozhodne nezdá, že by Miškovec trpel nedostatkom peňazí. Po pešej zóne, kam teraz vysádzajú nové stromy a inštalujú historické lampy, premávajú viedenské električky. Nová, hypermoderne poňatá radnica len tak žiari. „Už aj tu v Miškovci, ktorý býval mestom robotníkov, máme primátora z Fideszu. Vďaka tomu sem teraz pred jarnými voľbami prúdia peniaze,“ vysvetľuje mi majiteľka jedného z miestnych penziónov. Rozpočty maďarských samospráv sú na tom všeobecne veľmi zle, a tak sú peniaze z Budapešti rozhodujúce. Svoje by o tom vedeli hovoriť starostovia miest a obcí, kde sa ešte drží opozícia.
Napriek tomu sa ani zďaleka nedá povedať, že by Orbánov Fidesz mal v dnešnom Maďarsku iba oponentov. Mnohé pozitíva totiž priznávajú Orbánovej vláde aj ľudia, ktorí zároveň otvorene povedia, že Fidesz nijako nemilujú. „Je to tak pol na pol,“ vraví tridsaťročný Tamás, ktorý pracuje v jednom zo štátnych úradov. „Tento kabinet je prvý od roku 1990, ktorý sa snaží niečo urobiť s poľnohospodárstvom alebo zlepšiť systém vzdelávania,“ vymenúva príklady pozitívnych krokov. Za ďalšie plusy Maďari považujú napríklad podporu rodín s deťmi alebo snahu vyriešiť tvrdým tlakom na banky situáciu ľudí, ktorí si obstarali hypotéky v cudzej mene a pre hospodársku krízu a pokles kurzu forintu nemajú peniaze na ich splácanie.
.čakali katastrofu a neprišla
Csaba Fodor patrí k tej skupine ľudí, ktorým ku kariére otvoril dvere nástup Fideszu k moci. Čerstvý absolvent práva má na vizitke napísané „riaditeľ“, hoci vyzerá, ako keby len pred rokom maturoval. Inštitút Nézőpont Intézet, kde Fodor pôsobí, patrí k intelektuálnemu zázemiu, ktoré si okolo seba vytvoril Fidesz. A Fodor zase patrí do skupiny „provládnych“ politológov, ktorí chodia do médií v pozitívnom duchu vysvetľovať kroky vlády. Z pohľadu Fodora je dôvodom stále vysokej popularity Fideszu najmä to, že kabinet je jednoducho úspešný. „Väčšina veľkých problémov bola vyriešená, teraz by mal prísť hospodársky rast, ktorý má naštartovať aj politika vlády a Národnej banky,“ tvrdí. A že Fidesz presadil svoju ústavu, ovládol všetky funkcie v štáte, podriadil si médiá, to bolo podľa Fodora nutné. „Samozrejme, Fidesz sústredil moc vo svojich rukách, ale stále je to parlamentná demokracia,“ dodáva so zápalom.
Mária Schmidt, riaditeľka budapeštianskeho Múzea totality, tiež patrí medzi tých Maďarov, ktorí na Orbána nedajú dopustiť. „Orbán vrátil ľuďom dôveru, že dokážeme svoje veci vyriešiť vlastnými silami,“ hovorí. Podľa nej mnoho ľudí pred štyrmi rokmi očakávalo hospodársku katastrofu, ale tá sa nekonala.
.len jeden zaspal
Vláde prišlo vhod aj to, že ľavicová opozícia sa proti Orbánovi nedokázala zjednotiť, a to je vo výrazne väčšinovom systéme zásadný problém. Na oslavách štátneho sviatku 23. októbra síce expremiéri Gordon Bajnai, jeho predchodca Ferenc Gyurcsányi aj šéf socialistov Attila Mesterházy dokázali spolu vystúpiť na jednej tribúne, lenže do volieb ide zatiaľ každý za seba.
Zato Orbán má za sebou aspoň na prvý pohľad absolútne zjednotenú stranu. Na jesennom zjazde Fideszu dostal 99,9 percenta hlasov delegátov a špekuluje sa, že jeden-jediný delegát, ktorý za Orbána nehlasoval, iba prespal hlasovanie.
Aj napriek obsadeniu všetkých postov v štátnej správe, novej ústave, ovládnutiu štátnych médií a napriek podmienkam volieb, ktoré sú pre Fidesz výhodné, však aj provládni politológovia varujú, že o výsledku volieb stále nie je rozhodnuté. „Fidesz si udržiava popularitu, ale ľavicová opozícia má matematickú šancu zvíťaziť,“ varuje Csaba Fodor.
To, čo sa Fodorovi javí ako hrozba, zase iní vnímajú s nádejou. Aj staručký Árpi bácsi, ako Maďari volajú svojho prvého demokraticky zvoleného prezidenta Árpáda Göncza, ktorý trávi jeseň života vo svojej vile pri Balatone. „To, čo sa dnes deje v Maďarsku, je preňho ťažké,“ hovorí jeho dcéra, bývalá ministerka zahraničných vecí v posledných socialistických vládach Kinga Gönczová. „Je však optimista. Verí, že nie je možné, aby slobodomyseľný maďarský ľud dlhodobo toleroval niečo, čo tolerovať nemôže.“
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.