Prekvapivé zistenia o Karolovi Wojtylovi

A predsa to nie je pravda. Nové biografie odhaľujú doteraz neznáme skutočnosti. V Poľsku nedávno vyšla kniha, venovaná matke Karola Wojtylu Emílii. Ukázalo sa, že mladý Karol sa vôbec nemusel narodiť, pretože lekár odporúčal jeho matke potrat.  Dr. Jan Moskala, najlepší gynekológ vo Wadoviciach v roku 1919, upozornil Emíliu Wojtylovú, že jej tehotenstvo je nezlúčiteľné so životom, že ak sa rozhodne dieťa donosiť a porodiť, bude ju to stáť život. Ak nepodstúpi potrat, pôrod neprežije.  
Pre 36-ročnú Emíliu boli slová o jej diagnóze ako rozsudok smrti. A predsa sa rozhodla, že dieťa donosí a porodí. Jej manžel ju v rozhodnutí podporil, obidvaja verili, že každý život je posvätný. Opateru nad nenarodeným dieťaťom a jeho matkou prebral Žid a vojenský lekár, Dr. Samuel Taub. Osemnásteho mája v roku 1920 prišiel na svet zdravý chlapček. Dostal dve mená, Karol Jozef. Emília prežila pôrod bez komplikácií,  po narodení syna žila ešte deväť rokov.
Iná málo známa dejinná vec sa týka roly krakovského arcibiskupa na Druhom vatikánskom koncile. Poľský kňaz Robert Skrzypczak sa počas svojich štúdii v Benátkach rozhodol analyzovať, aký bol osobný vklad Karola Wojtylu počas Vaticanum Secundum. Kňaz prešiel všetky texty, na ktorých mal budúci poľský pápež podiel a zistil prekvapivú vec. Wojtyla mal dvadsaťštyri príspevkov, osemnásť v svojom mene, šesť v mene poľského episkopátu a všetky boli prednesené v latinčine. Ukázalo sa, že hoci od koncilu ubehli desaťročia, nikto ich doteraz nepreložil ani do angličtiny, ani do taliančiny alebo poľštiny. Až Robert Skrzypczak.
Ešte dôležitejšie je, čo z týchto textov vyplýva. Ukazuje sa, že Karol Wojtyla bol jedným z tých biskupov, ktorí zanechali na priebehu koncilu najsilnejší otlačok. Patril k tej časti hierarchie, ktorá zmenila pôvodné zámery koncilu, ako ich pripravila rímska kúria, a nasmeroval koncil na iné témy. Bol to on, kto ako prvý upozornil na potrebu postkrstného katechumenátu a potrebu prehĺbiť duchovnú formáciu laikov. Možno ho preto nazvať krstným otcom neokatechumenátu a ďalších hnutí, ktoré sa rozšírili po Druhom vatikánskom koncile.
K histórii Jána Pavla II. patria aj nové zistenia o tom, čo sa stalo po jeho smrti. Jeden z nich sa dotýka zázraku, ktorý sa mal stať po príhovore pápeža, a ktorý bol uznaný za zázrak profesormi medicíny z vatikánskej lekárskej komisie, pretože ho nemožno vedecky vysvetliť.  Ide o prípad Floribeth Mory Diaz z Kostariky. V apríli 2011 dostala ťažkú mozgovú mŕtvicu, lekári identifikovali problém, ale operácia bola vzhľadom na okolnosti nemožná. Medicína bola bezradná.
Krátko nato, v noci z 30. apríla na 1. mája 2011, sledovala Kostaričanka televízny prenos z beatifikácie Jána Pavla II. vo Vatikáne. Nasledujúci deň mala v rukách časopis s obrázkom pápeža na obálke. Pozerala sa na ňu, keď – ako spomína – „som počula hlas, ktorý mi povedal: ,Neboj sa a vstaň.' (…) Bola som zaskočená, pozerala som sa ďalej na obálku a povedala som ,áno' a vstala som.”
Odvtedy sa cítila dobre. Ešte v ten deň navštívila lekára a požiadala ho o opakované vyšetrenie. Ukázalo sa, že aneurizmus zmizol, mozog nie je poškodený a žiadne neurologické komplikácie neexistujú. Ďalšie vyšetrenia v októbri toho roku potvrdili, že žena je zdravá a po príznakoch jej choroby nie je ani stopy. Lekári nemali pochybnosti. Nemalo sa to ako stať. A predsa…