V ich zanietení popierať realitu – alebo ju skôr nanovo vymyslieť – používajú zástancovia nového zákona novoreč, ktorá by prekvapila azda aj Georgea Orwella. Priblížim vám atmosféru citátom z listu priateľa, mestského poslanca v DC: „Keď som čítal ten zákon, bol som prekvapený, že o dieťati, ktoré má byť na základe zmluvy vynosené inou ženou, sa v ňom nič nehovorí. Veľa sa hovorí o právach a zodpovednosti ženy, ktorá v zastúpení vynosí dieťa (gestational carrier), veľa o zamýšľanom rodičovi (intended parent), ale nič o dieťati. Dieťa sa tu chápe ako vec, ktorú si dve strany zmluvy želajú a bodka. Ako keby sme ani nehovorili o ľudskej bytosti, ktorá má svoje city, myšlienky, spomienky. To všetko ide bokom, ako keby dieťa, ktoré sa má narodiť, nemalo žiadne svoje záujmy a práva, ako prísť na svet, kto sú jeho rodičia a všetky ostatné veci, také dôležité pre našu identitu ľudských bytostí.“ Tehotenský nosič (gestational carrier), čo je to za slovné spojenie? Zákon z DC sa pozerá na dieťa ako na komoditu, na vec, ktorú možno kúpiť a predať. A nielen to. Rovnakým spôsobom sa pozerá aj na ženu, ktorá má dieťa náhradne vynosiť. Realita sa tu obracia naruby. Ako povedal môj známy, ak je v Amerike nelegálne predávať ľudské orgány, ako môže byť legálne predať dieťa?
Je v tom kus kutúrnej irónie. Amerika sa rada hrdí, že podporuje detské organizácie a charity vo svete a najvyššie miestne zhromaždenie vo federálnom hlavnom meste prerokúva zákon, ktorý sa na deti pozerá ako na objekty, ktoré možno kúpiť a predať, niečo, čo sa tu naposledy odohralo v časoch trhu s otrokmi.
Je v tom kus kutúrnej irónie. Amerika sa rada hrdí, že podporuje detské organizácie a charity vo svete a najvyššie miestne zhromaždenie vo federálnom hlavnom meste prerokúva zákon, ktorý sa na deti pozerá ako na objekty, ktoré možno kúpiť a predať, niečo, čo sa tu naposledy odohralo v časoch trhu s otrokmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.