Píšem
Písanie rukou je pre romantikov. Neviem, či som vôbec niekedy napísal text na papier, páči sa mi to klepanie do počítača, plus to, že to viem hneď meniť a nemusím škrtať. Poznámky si zapisujem do telefónu. Mám nejaké tri moleskiny, jeden mám zapísaný, v druhom je track list na posledný album, tretí mi kúpila priateľka, nech už dokončím knihu, o ktorej dlho básnim. Ešte je prázdny.
Šušlem si sám
Som skôr plachý hráč, na pódiu vyzerám svojsky nesvoj, ale keď už som to napísal, kto iný by to zašušlal? Nemal som sklony predvádzať sa, v detstve som jediný raz postúpil do okresného kola Hviezdoslavovho Kubína s prózou Pohár vody. Pre svoje hlasivky nerobím nič, ja už mám primárny problém, že šušlem, nejaká farba hlasu je úplne bezpredmetná.
Športujem
Rád hrávam na playstatione NHL, ale pred časom sme si s kamarátmi povedali, že budeme naozaj športovať. Našiel som floorbal, vedel som z telky, že na to netreba žiadny výstroj, lebo loptička síce štípe, ale hlavu nerozbije, tak som presvedčil ostatných, že jediná investícia bude 20 eur do hokejky a ak nás to nebude baviť, nebude nám ľúto. Odvtedy nás to drží. Sme najhorší hráči vôbec, ale sme radi, že sa stretneme a utekáme. Len raz sme si zahrali s naozajstnými floorbalistami, a už keď sme došli, tak sme pochopili, že my vlastne hráme iný šport. Ale poučili sme sa a odvtedy nehrávame s naozajstnými hráčmi.
E-fajčím
Fajčil som normálne cigarety, ale mám rád technológie, rád pozerám, čo je nové a zaujímavé a e-cigarety také boli. Pred troma rokmi som si to naštudoval, kúpil, skončil s analógom a začal s digitálom. Nikoho tým neobťažujem, ale asi sa Philip Morris ozval, takže už za to môžem dostať pokutu ako za normálne fajčenie. Minule v Trnave na stanici došli za mnou železničiari, ospravedlnili sa, že vedia, že je to len para, ale nech to tam nefajčím.
Pomáham
Keď som končil s iPhonom, bolo jasné, že android nechcem, to je zlo, jediná alternatíva bol teda windows phone. Páčia sa mi tie kachličky, niečo som si načítal, plus je fajn byť na strane utláčaných, pomáhať krachujúcej firme. Pôsobí to avantgardne. Na ruke mám digitálky Casio, darček od priateľky, začali ich nanovo vyrábať ešte aj s iluminátorom. Je v nich pôvodné vnútro ako pred 20 rokmi a každý mesiac meškajú o 30 sekúnd! Minule sme si s kamarátmi na pive spomenuli na super hru z čias základnej školy – kto rýchlejšie stopne stopky. Skryli sme smartfóny a podávali si digitálky.
Volil by som
Som nový kávičkár, kávu pijem len asi dva roky, ale viem celý deň nerobiť nič a potom sa obliecť a sám si na dve hodiny sadnúť do dobrej kaviarne. Ľúbim sa aj poriadne napučiť z jedla, ale nezjem všetko. Nenávidím napríklad kôpor, to je podľa mňa zlo. A nemám rád vegetu, kebyže vznikne politická strana za kriminalizáciu vegety, tak by som ju hneď volil.
Maďarčina ma vyčerpáva
Ovládam slovenčinu lepšie, než priemerný občan tejto republiky, ale beriem to s pokorou. S mojou kuchynsko-fóliovou maďarčinou sa v Budapešti nestratím, ale keď prehovorím na echt Budapešťana, tak pár sekúnd na mňa kuká, že po ako to je. Potom sa prepne, že to je maďarčina, len nejaká veľmi divná. S jedným kamarátom si píšeme výhradne po maďarsky ale všetky tie gy, ly, to je najviac vyčerpávajúca vec, čítať a písať po maďarsky.
Písanie rukou je pre romantikov. Neviem, či som vôbec niekedy napísal text na papier, páči sa mi to klepanie do počítača, plus to, že to viem hneď meniť a nemusím škrtať. Poznámky si zapisujem do telefónu. Mám nejaké tri moleskiny, jeden mám zapísaný, v druhom je track list na posledný album, tretí mi kúpila priateľka, nech už dokončím knihu, o ktorej dlho básnim. Ešte je prázdny.
Šušlem si sám
Som skôr plachý hráč, na pódiu vyzerám svojsky nesvoj, ale keď už som to napísal, kto iný by to zašušlal? Nemal som sklony predvádzať sa, v detstve som jediný raz postúpil do okresného kola Hviezdoslavovho Kubína s prózou Pohár vody. Pre svoje hlasivky nerobím nič, ja už mám primárny problém, že šušlem, nejaká farba hlasu je úplne bezpredmetná.
Športujem
Rád hrávam na playstatione NHL, ale pred časom sme si s kamarátmi povedali, že budeme naozaj športovať. Našiel som floorbal, vedel som z telky, že na to netreba žiadny výstroj, lebo loptička síce štípe, ale hlavu nerozbije, tak som presvedčil ostatných, že jediná investícia bude 20 eur do hokejky a ak nás to nebude baviť, nebude nám ľúto. Odvtedy nás to drží. Sme najhorší hráči vôbec, ale sme radi, že sa stretneme a utekáme. Len raz sme si zahrali s naozajstnými floorbalistami, a už keď sme došli, tak sme pochopili, že my vlastne hráme iný šport. Ale poučili sme sa a odvtedy nehrávame s naozajstnými hráčmi.
E-fajčím
Fajčil som normálne cigarety, ale mám rád technológie, rád pozerám, čo je nové a zaujímavé a e-cigarety také boli. Pred troma rokmi som si to naštudoval, kúpil, skončil s analógom a začal s digitálom. Nikoho tým neobťažujem, ale asi sa Philip Morris ozval, takže už za to môžem dostať pokutu ako za normálne fajčenie. Minule v Trnave na stanici došli za mnou železničiari, ospravedlnili sa, že vedia, že je to len para, ale nech to tam nefajčím.
Pomáham
Keď som končil s iPhonom, bolo jasné, že android nechcem, to je zlo, jediná alternatíva bol teda windows phone. Páčia sa mi tie kachličky, niečo som si načítal, plus je fajn byť na strane utláčaných, pomáhať krachujúcej firme. Pôsobí to avantgardne. Na ruke mám digitálky Casio, darček od priateľky, začali ich nanovo vyrábať ešte aj s iluminátorom. Je v nich pôvodné vnútro ako pred 20 rokmi a každý mesiac meškajú o 30 sekúnd! Minule sme si s kamarátmi na pive spomenuli na super hru z čias základnej školy – kto rýchlejšie stopne stopky. Skryli sme smartfóny a podávali si digitálky.
Volil by som
Som nový kávičkár, kávu pijem len asi dva roky, ale viem celý deň nerobiť nič a potom sa obliecť a sám si na dve hodiny sadnúť do dobrej kaviarne. Ľúbim sa aj poriadne napučiť z jedla, ale nezjem všetko. Nenávidím napríklad kôpor, to je podľa mňa zlo. A nemám rád vegetu, kebyže vznikne politická strana za kriminalizáciu vegety, tak by som ju hneď volil.
Maďarčina ma vyčerpáva
Ovládam slovenčinu lepšie, než priemerný občan tejto republiky, ale beriem to s pokorou. S mojou kuchynsko-fóliovou maďarčinou sa v Budapešti nestratím, ale keď prehovorím na echt Budapešťana, tak pár sekúnd na mňa kuká, že po ako to je. Potom sa prepne, že to je maďarčina, len nejaká veľmi divná. S jedným kamarátom si píšeme výhradne po maďarsky ale všetky tie gy, ly, to je najviac vyčerpávajúca vec, čítať a písať po maďarsky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.