Už z toho, čo som vymenoval, je zrejmé, že išlo o významnú vedeckú udalosť. Ale zarazilo ma, že na tejto konferencii som okrem historikov z ÚPN nevidel žiadneho historika napríklad z Historického ústavu SAV. Ak sa na tomto ústave nikto nevenuje problematike exilu, tak je to možno poľahčujúca okolnosť, na druhej strane však ide o veľmi smutný dôvod. Z celej historickej akademickej obce som tam postrehol jednu historičku z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Róberta Letza, ktorý tam mal referát. Keď som sa opýtal, či tam boli aspoň nejakí študenti histórie, nevedel sa nikto rozpamätať na jediného. Pritom pozvánky chodia všade (otázka je, či Úrad pre zahraničných Slovákov dostal pozvánku, lebo tiež tam nebolo nikoho od nich vidieť).
Miestami sa teda zdalo, že až na malé výnimky účinkujúci prednášali dva dni pre seba. To, samozrejme, nevadí, z konferencie vzíde zborník a ten sa stane súčasťou vedeckých knižníc. Ale veľa to hovorí o Slovensku a našej intelektuálnej a vedeckej elite. Prečo si títo ľudia zvyknú sťažovať, že o nich a ich prácu nemá nikto, ani štát, záujem? A o čo, okrem svojich záujmov, majú záujem oni? A ak im prekáža ÚPN, prečo nezorganizujú lepšiu medzinárodnú konferenciu na takúto dôležitú tému?
Miestami sa teda zdalo, že až na malé výnimky účinkujúci prednášali dva dni pre seba. To, samozrejme, nevadí, z konferencie vzíde zborník a ten sa stane súčasťou vedeckých knižníc. Ale veľa to hovorí o Slovensku a našej intelektuálnej a vedeckej elite. Prečo si títo ľudia zvyknú sťažovať, že o nich a ich prácu nemá nikto, ani štát, záujem? A o čo, okrem svojich záujmov, majú záujem oni? A ak im prekáža ÚPN, prečo nezorganizujú lepšiu medzinárodnú konferenciu na takúto dôležitú tému?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.