Európske energetické spoločnosti, ktoré prepravujú plyn z Ruska cez Ukrajinu, by rady predávali Ukrajincom plyn za lepšie ceny ako Rusi, a to hneď na ukrajinskom území. Lenže to nebolo možné. Plyn, ktorý prechádzal cez ukrajinský tranzitný systém na západ, bol až po odovzdávaciu stanicu na slovenskom území vo vlastníctve ruského Gazpromu. Až na Slovensku sa menili majitelia plynu a tí s ním mohli robiť obchod. Ako jediná reálna možnosť na tranzit plynu zo západu na Ukrajinu sa tak javilo vybudovanie nového plynovodného prepojenia, ktoré by plyn po tom, čo pritečie do slovenského tranzitného systému, otočilo a poslalo inou rúrou nazad na Ukrajinu.
Slovenskí plynárenskí technici našli možnosti, ako prepojiť tranzitný systém tak, aby sa mohla časť plynu fyzicky dopravovať zo Slovenska na Ukrajinu. Dohody, ktoré sa prerokúvali na Ukrajine a v Bruseli pod dohľadom Európskej komisie, v čase uzávierky .týždňa ešte neboli podpísané. Prvý plyn zo Slovenska na Ukrajinu by mal podľa odhadov začať prúdiť v septembri budúceho roka. Slovenský tranzitér plynu spoločnosť Eustream by na tom mohol zarobiť. No po rozhodnutí ukrajinskej vlády o pozastavení príprav na podpis asociačných dohôd s EÚ, ktoré prišlo minulý týždeň, vôbec nie je isté, či sa systém do budúcoročnej jesene spustí. A či sa tento biznis, atraktívny pre viaceré európske energetické spoločnosti, nerozplynie, ak Rusi pošlú Ukrajine lacnejší plyn.
Spoločnosť Eustream sa chystá začiatkom decembra vyhlásiť „open season“ obdobie, počas ktorého sa všetci záujemcovia o prepravu plynu zo západu na Ukrajinu môžu prihlásiť – ak sú ochotní a schopní túto tranzitnú cestu používať. Záujemcovia však musia vopred zložiť peniaze na účet slovenského Eustreamu alebo garancie bánk s kvalitným ratingom. Slovenská firma sa tak chráni pred tým, aby novovybudovaná trasa, do ktorej investuje peniaze, neostala v budúcnosti „suchá“. Pre Eustream to nie je politická, ale klasicky podnikateľská otázka, či sa to oplatí. EÚ však tranzitné plynárenské prepojenie „spätného chodu“ na Ukrajinu berie iba ako vec politického záujmu Európy a zatiaľ nevyčlenila pre Slovensko nijaké finančné zdroje na stavbu a úpravy kompresorových staníc. Eustream sa však sám bude iba ťažko púšťať do investície, pre ktorú nemá garanciu, že sa bude raz aj využívať. Podobnú procedúru hľadania zákazníkov pre dopravu plynu na Ukrajinu totiž Eustream už v minulosti absolvoval, a vtedy žiadnych zákazníkov, ktorí by sa záväzne zaviazali nové plynovodné prepojenie využívať, nenašli.
Energetické firmy boli ešte na začiatku minulého týždňa presvedčené, že sa im črtá nový biznis pri predaji ich prebytočného plynu na Ukrajinu a že si tak vyriešia problémy z nevýhodných plynárenských kontraktov s Gazpromom, ktorý ich núti odoberať a platiť viac, ako sú schopné predať. No pozastavenie príprav na podpis asociačných dohôd EÚ s Ukrajinou tieto firmy zneistelo. Rusi zrejme ponúkajú Ukrajincom kompromis v plynárenskom biznise – teda nižšie ceny zemného plynu pre odberateľov na Ukrajine, hoci takmer žiadne detaily z posledných rokovaní prezidentov Ukrajiny a Ruska neprenikli na verejnosť. Viktor Janukovyč dostal z ruskej strany zrejme viacero finančne zaujímavých prísľubov, a celkom isto sa týkali aj plynu.
Autor je bývalý šéfreportér Trendu, v súčasnosti pracuje v EPH.
Slovenskí plynárenskí technici našli možnosti, ako prepojiť tranzitný systém tak, aby sa mohla časť plynu fyzicky dopravovať zo Slovenska na Ukrajinu. Dohody, ktoré sa prerokúvali na Ukrajine a v Bruseli pod dohľadom Európskej komisie, v čase uzávierky .týždňa ešte neboli podpísané. Prvý plyn zo Slovenska na Ukrajinu by mal podľa odhadov začať prúdiť v septembri budúceho roka. Slovenský tranzitér plynu spoločnosť Eustream by na tom mohol zarobiť. No po rozhodnutí ukrajinskej vlády o pozastavení príprav na podpis asociačných dohôd s EÚ, ktoré prišlo minulý týždeň, vôbec nie je isté, či sa systém do budúcoročnej jesene spustí. A či sa tento biznis, atraktívny pre viaceré európske energetické spoločnosti, nerozplynie, ak Rusi pošlú Ukrajine lacnejší plyn.
Spoločnosť Eustream sa chystá začiatkom decembra vyhlásiť „open season“ obdobie, počas ktorého sa všetci záujemcovia o prepravu plynu zo západu na Ukrajinu môžu prihlásiť – ak sú ochotní a schopní túto tranzitnú cestu používať. Záujemcovia však musia vopred zložiť peniaze na účet slovenského Eustreamu alebo garancie bánk s kvalitným ratingom. Slovenská firma sa tak chráni pred tým, aby novovybudovaná trasa, do ktorej investuje peniaze, neostala v budúcnosti „suchá“. Pre Eustream to nie je politická, ale klasicky podnikateľská otázka, či sa to oplatí. EÚ však tranzitné plynárenské prepojenie „spätného chodu“ na Ukrajinu berie iba ako vec politického záujmu Európy a zatiaľ nevyčlenila pre Slovensko nijaké finančné zdroje na stavbu a úpravy kompresorových staníc. Eustream sa však sám bude iba ťažko púšťať do investície, pre ktorú nemá garanciu, že sa bude raz aj využívať. Podobnú procedúru hľadania zákazníkov pre dopravu plynu na Ukrajinu totiž Eustream už v minulosti absolvoval, a vtedy žiadnych zákazníkov, ktorí by sa záväzne zaviazali nové plynovodné prepojenie využívať, nenašli.
Energetické firmy boli ešte na začiatku minulého týždňa presvedčené, že sa im črtá nový biznis pri predaji ich prebytočného plynu na Ukrajinu a že si tak vyriešia problémy z nevýhodných plynárenských kontraktov s Gazpromom, ktorý ich núti odoberať a platiť viac, ako sú schopné predať. No pozastavenie príprav na podpis asociačných dohôd EÚ s Ukrajinou tieto firmy zneistelo. Rusi zrejme ponúkajú Ukrajincom kompromis v plynárenskom biznise – teda nižšie ceny zemného plynu pre odberateľov na Ukrajine, hoci takmer žiadne detaily z posledných rokovaní prezidentov Ukrajiny a Ruska neprenikli na verejnosť. Viktor Janukovyč dostal z ruskej strany zrejme viacero finančne zaujímavých prísľubov, a celkom isto sa týkali aj plynu.
Autor je bývalý šéfreportér Trendu, v súčasnosti pracuje v EPH.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.