.týždeň pred druhým kolom županských volieb je v Banskej Bystrici dusná atmosféra. Očakávaný rozhlasový a televízny duel v RTVS medzi Vladimírom Maňkom a Mariánom Kotlebom nebude. Mnohí si vydýchli – priamočiary a rétoricky vcelku zdatný Kotleba s nosnou témou „cigánskych parazitov“ by bol možno aj nad sily nevýrazného súčasného župana. Kotlebova demagógia je rafinovaná, extrémizmus čoraz uhladenejší. Bývalý vodca súdom rozpustenej Slovenskej pospolitosti už nehovorí o „sionistickom a židovskom ovládnutí sveta“, ale o novom svetovom poriadku. Každý pritom vie, čo a koho tými konšpiráciami myslí. Už ani verejne neglorifikuje Jozefa Tisa a slovenský štát. Osvedčilo sa mu čosi iné.
.iný Kotleba?
„Keď ma pán Maňka prirovnáva k Hitlerovi, mám ja jeho prirovnať k Freddie Mercurymu?“ pýta sa Kotleba pokojným hlasom na tlačovke, ktorú v priamom prenose vysiela TA3. Má na sebe sako a košeľu, tentoraz je bez obvyklej zelenej „straníckej“ mikiny a nemá na sebe ani dlhý kožený kabát a brigadírku. Vyzerá celkom civilne. Vysvetľuje, že na debatu s Maňkom nejde, pretože televízia ju chcela vysielať zo záznamu a hrozí teda, že ho budú cenzurovať. Má to logiku.
„Od pána Maňku nie je chlapské, že to vzdal. Môj súper zo strachu do ringu nenastúpil, čo sa mi zdá smiešne,“ hovorí Kotleba a dodáva: „Cigánska otázka nie je priorita kraja, ale ľudia trpia a treba to riešiť. Alfa a omega je zamestnanosť.“ Po jeho pravici sedí vysokoškolská pedagogička a jeho poradkyňa pre oblasť verejnej správy Jana Strangfeldová. Vysvetľuje, že najmenej zamestnateľní ľudia sú stredoškolsky vzdelaní bez maturity, a nie tí, čo majú iba základnú školu. Kotleba naznačuje, ako si predstavuje riešenie zamestnanosti. Dlhodobo nezamestnateľní ľudia („nielen Cigáni“) by nemuseli „sedieť doma na zadku a čakať na sociálnu podporu“, ale mohli by vziať do rúk krompáče alebo lopaty a nahradiť pri oprave ciest 2. a 3. triedy, ktorých má tento kraj najviac zo všetkých, buldozéry a bagre. Na novinársku otázku, či tomu úplne vážne verí, Kotleba odpovedá: „Samozrejme. Keď to funguje v Rumunsku, prečo by to nemohlo aj u nás? Odbúrala by sa tým aj korupcia a výber politicky spriaznených firiem.“
Podobne hmlisto, no pre uši svojich voličov lákavo naznačuje Kotleba riešenia aj v iných oblastiach, napríklad v školstve treba „chobotnici záujmových skupín pretnúť chápadlá“. Hovorí o racionalizácii siete škôl a zvýšenej motivácii učiteľov. Uvádza pritom príklad zrušenej stavebnej priemyslovky v Banskej Bystrici, proti čomu protestovala údajne iba jeho strana. Dáva to do protikladu s piatimi miestnymi gymnáziami, ktorých absolventi nemajú uplatnenie na trhu práce. Portál demagóg.sk si dal tú námahu a konfrontoval osem Kotlebovych výrokov s realitou. Výsledok? Tri sú pravdivé, tri nepravdivé, jeden je zavádzajúci a jeden neoveriteľný. Analyzujme iba jeden z nich. Líder ĽSNS tvrdil, že až tretina všetkých bežných výdavkov kraja, teda 42 miliónov eur, ide na chod úradu kraja. Chcel tým povedať, že byrokratická mašinéria je predražená a možno ju okresať. V skutočnosti z týchto peňazí nie je financovaný iba chod úradu, ale aj platy učiteľov či zamestnancov domovov sociálnych služieb. A zavádzajúce je aj Kotlebovo tvrdenie o zrušení priemyslovky – tá sa zlúčením stala organizačnou zložkou Spojenej školy.
.cesta hore
Dôležitejšie než výroky z tlačovky je však čosi iné, Kotlebova politická a mocenská dráha. Ako „vodca“ Slovenskej Pospolitosti už v roku 2005 na výročie SNP organizoval v rôznych mestách fakľové sprievody v tmavých rovnošatách, na ktorých oslavovali Jozefa Tisu. Vo Zvolene sa mu Bielym pochodom a rozvešanými fotografiami obetí holokaustu postavilo do cesty asi dvadsať ľudí vrátane Fedora Gála. Akciu zvolal rozhlasový redaktor Boris Kršňák. Na Hodžovom námestí v Bratislave pred štyrmi rokmi 14. marca Kotleba vyprovokoval svoje zadržanie políciou tým, že „testoval demokraciu“ opakovaným výkrikom „na stráž“. Nielen za toto, aj za výrok z predvolebného letáka v roku 2009, že „odstráni nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“ mu hrozilo až trojročné väzenie, no odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici ho napokon oslobodil. Ako je možné, že dnes je to takmer etablovaný politik, ktorého časť médií a množstvo voličov akceptuje?
Pôvodne Kotleba pracoval ako učiteľ informatiky na bystrickom gymnáziu. Verejnosť však protestovala proti tomu, aby deti učil extrémista, a tak sa s riaditeľom dohodol na tom, že bude správcom počítačovej siete. Napokon musel školstvo opustiť a dnes robí prevádzkara v reštaurácii. Pozoruhodné je, ako so svojimi ľuďmi v roku 2010 prebral, ovládol a zmenil Stranu priateľov vína. Tú ešte v roku 2010 založil kandidát na prezidenta, signalista Milan Fogaš. Z recesistického združenia, ktoré malo pôvodne názov HOVNO (Hnutie oklamaných voličov a nasrdených občanov) sa stala extrémistická partaj. Má v Desatore výrazy ako „cigánski príživníci“ alebo tzv. holokaust.
Čadca, Litvínov, Rožňava. To sú iba niektoré z miest, ktoré Kotleba a jeho ostrí chlapci za výdatnej asistencie médií za uplynulé roky „poctili“ protestným pochodom. Iniciačným momentom jeho vzostupu boli v auguste 2008 Šarišské Michaľany, kde Rómovia zabili predavačku vo večierke a dobili správcu fotbalového štadióna. Pri následnom nepovolenom zhromaždení polícia tvrdo zasiahla proti kotlebovcom, čo vyvolalo veľkú nevôľu nielen medzi občanmi tejto dediny, ale aj medzi televíznymi divákmi po celej krajine. Z extrémistov sa vtedy stali martýri za správnu vec. Prestali sa obracať do fašistickej histórie a začali sa, naopak, zaoberať pálčivou súčasnosťou spolužitia s rómskym etnikom. A tú nevie uspokojivo riešiť nijaká z vlád. V Malackách sa postavili na obranu „cigánskymi susedmi terorizovaného“ Oskara Dobrovodského z Družstevnej ulice. Piaty september vyhlásili za Deň obetí cigánskeho teroru.
.s pomocou médií
Tribún ľudu Kotleba začal hovoriť o Ficovi a Kaliňákovi posmešne ako o panáčikoch v oblekoch, ktorí nosia na ruke drahé hodniky. Fico je pre neho ten, čo sa hrá na Putina, ten, čo ako jediný v strednej Európe zvládne tisíc klikov. A tiež ten, ktorý dával plané sľuby, že slušní ľudia sa už nebudú musieť báť útočníkov so sekerami. Kotlebovi výdatne nahrávajú aj médiá. Najmä televízie JOJ a Markíza prinášajú prakticky denne správy, ktoré divákov rozhorčujú. Spomeňme iba niektoré z nich. Žilinskí rušňovodiči sa boja chodiť do práce, pretože ich napádajú agresívni rómski zlodeji kovov. Kotlebovci na ich podporu zorganizovali pochod. V marci 2010 „cigánsky parazit“ v Rudňanoch prepadol šesťročné dievčatko. Kotleba obeť, samozrejme, navštívil. Na východe sa nedožila pripustenia šľachtená kobyla z Maďarska – zjedli ju Rómovia. V obci Šíd trojica maloletých Rómov dobila starčeka a ukradli mu 350 eur.
Nedávno, začiatkom septembra zorganizovali kotlebovci v Geči protestné zhromaždenie Proti cigánskemu teroru na východnom Slovensku. Ako dôvod či zámienka im poslúžili tragické udalosti, keď v priebehu troch mesiacov „Cigáni“ sekerami dobili troch starých ľudí – v Kapušianskych Kľačanoch, v Kecerovciach a v Geči. „Tie obete celý život odvádzali dane tomuto štátu a ten im namiesto vďaky zaplatil vrahov. Z vašich daní žijú nielen, ale najmä cigánski paraziti a asociáli,“ hromžil líder ĽSNS Marian Kotleba do megafónu.
.tam, kde žijú za trest
Existuje jedno miesto, kde sa Kotleba dostal do povedomia hlbšie ako kdekoľvek inde. Je to Krásnohorské Podhradie. Vinou nedbalosti miestnych rómskych detí tu v marci 2011 vyhorela strecha a časť drevených konštrukcií hradu. No nielen to. Miestna rómska osada stojí na pozemkoch iných majiteľov a tých táto situácia trápi už dlhé roky. Jeden z nich, Štefan Szaniszló (pozri .týždeň 47/2013) časť svojich pozemkov venoval práve Kotlebovi v nádeji, že dostane z nich preč „squaterov“, ktorí si tam postavili nelegálne obydlia. Stalo sa tak po tom, ako mu nepomohla nijaká z politických strán. Kotleba a jeho realitný poradca si dali na hlavu zelené geodetické helmy a vybrali sa do osady vytýčiť svoj pozemok. Pre každý prípad mali v aute strelné zbrane a tristo nábojov. Našťastie, nepoužili ich. Cestu jeho autu Hummer a jeho priaznivcom v dedine zahatali ťažkoodenci z radov polície. „Boli sme na policajnom oddelení. Povedali mi, že keď nás bude 300, tak nás rozmlátia, no keď nás bude 10-tisíc, bude to politické zhromaždenie,“ prihováral sa Kotleba svojim. Tí prišli spoločne s ním „upratovať odpad“ na jeho parcele tak, aby na nej bol opäť v súlade so zápisom na katastri trvalý trávnatý porast, a nie nelegálny stavebný pozemok s neidentifikovateľnou stavbou.
Tentoraz nedošlo k ostrým konfliktom s políciou, ktorá jeho Hummer napokon pustila do osady. Nemohli byť predsa porušované Kotlebove vlastnícke práva. Pochopiteľne, nikto rómske obydlie nezbúral, no knôt pod časovanou sociálnou bombou už tlie. Ide o test. Ak sa mu v Krásnohorskom Podhradí podarí dosiahnuť to, že nelegálne obydlie zbúrajú, bude to precedens. Pre celé Slovensko. A neohrozuje ho už ani to, že jeden z jeho kandidátov na župného poslanca, Tomáš Rosiar z Gemera, v minulosti hajloval. „Nie je to člen našej strany, iba ho podporujeme. A každý predsa v mladosti robil chyby,“ ospravedlňuje ho na tlačovke usmiaty Kotleba. Dobre vie, že mnohí obyvatelia okresov Revúca, Veľký Krtíš, Poltár alebo Brezno, kde „ľudia žijú za trest“, ako Kotleba s empatiou často zdôrazňuje, stoja bez ohľadu na čokoľvek za ním.
.iný Kotleba?
„Keď ma pán Maňka prirovnáva k Hitlerovi, mám ja jeho prirovnať k Freddie Mercurymu?“ pýta sa Kotleba pokojným hlasom na tlačovke, ktorú v priamom prenose vysiela TA3. Má na sebe sako a košeľu, tentoraz je bez obvyklej zelenej „straníckej“ mikiny a nemá na sebe ani dlhý kožený kabát a brigadírku. Vyzerá celkom civilne. Vysvetľuje, že na debatu s Maňkom nejde, pretože televízia ju chcela vysielať zo záznamu a hrozí teda, že ho budú cenzurovať. Má to logiku.
„Od pána Maňku nie je chlapské, že to vzdal. Môj súper zo strachu do ringu nenastúpil, čo sa mi zdá smiešne,“ hovorí Kotleba a dodáva: „Cigánska otázka nie je priorita kraja, ale ľudia trpia a treba to riešiť. Alfa a omega je zamestnanosť.“ Po jeho pravici sedí vysokoškolská pedagogička a jeho poradkyňa pre oblasť verejnej správy Jana Strangfeldová. Vysvetľuje, že najmenej zamestnateľní ľudia sú stredoškolsky vzdelaní bez maturity, a nie tí, čo majú iba základnú školu. Kotleba naznačuje, ako si predstavuje riešenie zamestnanosti. Dlhodobo nezamestnateľní ľudia („nielen Cigáni“) by nemuseli „sedieť doma na zadku a čakať na sociálnu podporu“, ale mohli by vziať do rúk krompáče alebo lopaty a nahradiť pri oprave ciest 2. a 3. triedy, ktorých má tento kraj najviac zo všetkých, buldozéry a bagre. Na novinársku otázku, či tomu úplne vážne verí, Kotleba odpovedá: „Samozrejme. Keď to funguje v Rumunsku, prečo by to nemohlo aj u nás? Odbúrala by sa tým aj korupcia a výber politicky spriaznených firiem.“
Podobne hmlisto, no pre uši svojich voličov lákavo naznačuje Kotleba riešenia aj v iných oblastiach, napríklad v školstve treba „chobotnici záujmových skupín pretnúť chápadlá“. Hovorí o racionalizácii siete škôl a zvýšenej motivácii učiteľov. Uvádza pritom príklad zrušenej stavebnej priemyslovky v Banskej Bystrici, proti čomu protestovala údajne iba jeho strana. Dáva to do protikladu s piatimi miestnymi gymnáziami, ktorých absolventi nemajú uplatnenie na trhu práce. Portál demagóg.sk si dal tú námahu a konfrontoval osem Kotlebovych výrokov s realitou. Výsledok? Tri sú pravdivé, tri nepravdivé, jeden je zavádzajúci a jeden neoveriteľný. Analyzujme iba jeden z nich. Líder ĽSNS tvrdil, že až tretina všetkých bežných výdavkov kraja, teda 42 miliónov eur, ide na chod úradu kraja. Chcel tým povedať, že byrokratická mašinéria je predražená a možno ju okresať. V skutočnosti z týchto peňazí nie je financovaný iba chod úradu, ale aj platy učiteľov či zamestnancov domovov sociálnych služieb. A zavádzajúce je aj Kotlebovo tvrdenie o zrušení priemyslovky – tá sa zlúčením stala organizačnou zložkou Spojenej školy.
.cesta hore
Dôležitejšie než výroky z tlačovky je však čosi iné, Kotlebova politická a mocenská dráha. Ako „vodca“ Slovenskej Pospolitosti už v roku 2005 na výročie SNP organizoval v rôznych mestách fakľové sprievody v tmavých rovnošatách, na ktorých oslavovali Jozefa Tisu. Vo Zvolene sa mu Bielym pochodom a rozvešanými fotografiami obetí holokaustu postavilo do cesty asi dvadsať ľudí vrátane Fedora Gála. Akciu zvolal rozhlasový redaktor Boris Kršňák. Na Hodžovom námestí v Bratislave pred štyrmi rokmi 14. marca Kotleba vyprovokoval svoje zadržanie políciou tým, že „testoval demokraciu“ opakovaným výkrikom „na stráž“. Nielen za toto, aj za výrok z predvolebného letáka v roku 2009, že „odstráni nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“ mu hrozilo až trojročné väzenie, no odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici ho napokon oslobodil. Ako je možné, že dnes je to takmer etablovaný politik, ktorého časť médií a množstvo voličov akceptuje?
Pôvodne Kotleba pracoval ako učiteľ informatiky na bystrickom gymnáziu. Verejnosť však protestovala proti tomu, aby deti učil extrémista, a tak sa s riaditeľom dohodol na tom, že bude správcom počítačovej siete. Napokon musel školstvo opustiť a dnes robí prevádzkara v reštaurácii. Pozoruhodné je, ako so svojimi ľuďmi v roku 2010 prebral, ovládol a zmenil Stranu priateľov vína. Tú ešte v roku 2010 založil kandidát na prezidenta, signalista Milan Fogaš. Z recesistického združenia, ktoré malo pôvodne názov HOVNO (Hnutie oklamaných voličov a nasrdených občanov) sa stala extrémistická partaj. Má v Desatore výrazy ako „cigánski príživníci“ alebo tzv. holokaust.
Čadca, Litvínov, Rožňava. To sú iba niektoré z miest, ktoré Kotleba a jeho ostrí chlapci za výdatnej asistencie médií za uplynulé roky „poctili“ protestným pochodom. Iniciačným momentom jeho vzostupu boli v auguste 2008 Šarišské Michaľany, kde Rómovia zabili predavačku vo večierke a dobili správcu fotbalového štadióna. Pri následnom nepovolenom zhromaždení polícia tvrdo zasiahla proti kotlebovcom, čo vyvolalo veľkú nevôľu nielen medzi občanmi tejto dediny, ale aj medzi televíznymi divákmi po celej krajine. Z extrémistov sa vtedy stali martýri za správnu vec. Prestali sa obracať do fašistickej histórie a začali sa, naopak, zaoberať pálčivou súčasnosťou spolužitia s rómskym etnikom. A tú nevie uspokojivo riešiť nijaká z vlád. V Malackách sa postavili na obranu „cigánskymi susedmi terorizovaného“ Oskara Dobrovodského z Družstevnej ulice. Piaty september vyhlásili za Deň obetí cigánskeho teroru.
.s pomocou médií
Tribún ľudu Kotleba začal hovoriť o Ficovi a Kaliňákovi posmešne ako o panáčikoch v oblekoch, ktorí nosia na ruke drahé hodniky. Fico je pre neho ten, čo sa hrá na Putina, ten, čo ako jediný v strednej Európe zvládne tisíc klikov. A tiež ten, ktorý dával plané sľuby, že slušní ľudia sa už nebudú musieť báť útočníkov so sekerami. Kotlebovi výdatne nahrávajú aj médiá. Najmä televízie JOJ a Markíza prinášajú prakticky denne správy, ktoré divákov rozhorčujú. Spomeňme iba niektoré z nich. Žilinskí rušňovodiči sa boja chodiť do práce, pretože ich napádajú agresívni rómski zlodeji kovov. Kotlebovci na ich podporu zorganizovali pochod. V marci 2010 „cigánsky parazit“ v Rudňanoch prepadol šesťročné dievčatko. Kotleba obeť, samozrejme, navštívil. Na východe sa nedožila pripustenia šľachtená kobyla z Maďarska – zjedli ju Rómovia. V obci Šíd trojica maloletých Rómov dobila starčeka a ukradli mu 350 eur.
Nedávno, začiatkom septembra zorganizovali kotlebovci v Geči protestné zhromaždenie Proti cigánskemu teroru na východnom Slovensku. Ako dôvod či zámienka im poslúžili tragické udalosti, keď v priebehu troch mesiacov „Cigáni“ sekerami dobili troch starých ľudí – v Kapušianskych Kľačanoch, v Kecerovciach a v Geči. „Tie obete celý život odvádzali dane tomuto štátu a ten im namiesto vďaky zaplatil vrahov. Z vašich daní žijú nielen, ale najmä cigánski paraziti a asociáli,“ hromžil líder ĽSNS Marian Kotleba do megafónu.
.tam, kde žijú za trest
Existuje jedno miesto, kde sa Kotleba dostal do povedomia hlbšie ako kdekoľvek inde. Je to Krásnohorské Podhradie. Vinou nedbalosti miestnych rómskych detí tu v marci 2011 vyhorela strecha a časť drevených konštrukcií hradu. No nielen to. Miestna rómska osada stojí na pozemkoch iných majiteľov a tých táto situácia trápi už dlhé roky. Jeden z nich, Štefan Szaniszló (pozri .týždeň 47/2013) časť svojich pozemkov venoval práve Kotlebovi v nádeji, že dostane z nich preč „squaterov“, ktorí si tam postavili nelegálne obydlia. Stalo sa tak po tom, ako mu nepomohla nijaká z politických strán. Kotleba a jeho realitný poradca si dali na hlavu zelené geodetické helmy a vybrali sa do osady vytýčiť svoj pozemok. Pre každý prípad mali v aute strelné zbrane a tristo nábojov. Našťastie, nepoužili ich. Cestu jeho autu Hummer a jeho priaznivcom v dedine zahatali ťažkoodenci z radov polície. „Boli sme na policajnom oddelení. Povedali mi, že keď nás bude 300, tak nás rozmlátia, no keď nás bude 10-tisíc, bude to politické zhromaždenie,“ prihováral sa Kotleba svojim. Tí prišli spoločne s ním „upratovať odpad“ na jeho parcele tak, aby na nej bol opäť v súlade so zápisom na katastri trvalý trávnatý porast, a nie nelegálny stavebný pozemok s neidentifikovateľnou stavbou.
Tentoraz nedošlo k ostrým konfliktom s políciou, ktorá jeho Hummer napokon pustila do osady. Nemohli byť predsa porušované Kotlebove vlastnícke práva. Pochopiteľne, nikto rómske obydlie nezbúral, no knôt pod časovanou sociálnou bombou už tlie. Ide o test. Ak sa mu v Krásnohorskom Podhradí podarí dosiahnuť to, že nelegálne obydlie zbúrajú, bude to precedens. Pre celé Slovensko. A neohrozuje ho už ani to, že jeden z jeho kandidátov na župného poslanca, Tomáš Rosiar z Gemera, v minulosti hajloval. „Nie je to člen našej strany, iba ho podporujeme. A každý predsa v mladosti robil chyby,“ ospravedlňuje ho na tlačovke usmiaty Kotleba. Dobre vie, že mnohí obyvatelia okresov Revúca, Veľký Krtíš, Poltár alebo Brezno, kde „ľudia žijú za trest“, ako Kotleba s empatiou často zdôrazňuje, stoja bez ohľadu na čokoľvek za ním.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.