.žijeme v dobe, keď je šport na Slovensku v štádiu nevyhnutného úpadku, lebo naň nie sú peniaze. Ty si človek, ktorý sa rozhodol podporiť basketbal. Je to šialená idea v situácii, keď popularita basketbalu bola takmer mizivá. Čo to bola za zázračná motivácia?
Inter bol jedným z najúspešnejších klubov v Československu a ja som tú éru zažil, pretože som bývalý interista. Viem, aké to bolo, koľko ľudí tam chodilo a viem, čo bolo aj za tým, keďže som poznal ľudí, ktorí tento šport robili, ako napríklad Stana Kropiláka alebo Dana Jakaboviča. Keď sa Inter dostal na hranu a keď sa v klube nakoniec vyčistili vzťahy, chlapci z Interu ma oslovili, či by som do toho nešiel. Predtým tam chodilo tam okolo 300 ľudí, no povedal som si, že keď to správne marketingovo uchopíme a dokážeme to podať a predať ľuďom správne a pritiahnuť ich do hľadiska aktivitami, ktoré budú pre nich zaujímavé, tak by to mohlo časom fungovať
.kedy sa to stalo?
Pred rokom a pol. V marci minulého roka som sa s Danom Jakabovičom, bývalým hráčom Interu, stretol náhodou na dovolenke na Táľoch. Začali sme o tom debatovať. O tri mesiace neskôr prišiel k nám aj s Mišom Ondrušom, súčasným manažérom Interu. Bolo to spontánne. Najprv som s myšlienkou, či do toho ísť, bojoval, pretože sme mali rozrobené aj ďalšie projekty, ale trošku ma nasmeroval a pomohol môj spoločník. Poznal ľudí v basketbalovom klube v Pezinku, ktorí sa tiež rozhodli pomôcť Interu. Vtedy mi to začalo dávať zmysel.
.na konci sezóny ste mali na finále s Komárnom až štyritisíc ľudí, čiže bola úplne zaplnená hala. Dali ste do toho veľa peňazí?
Vôbec to nie je o veľa peniazoch. Fungovalo by to len vtedy, keby sem prišiel napríklad Gretzky a bolo by na neho zvedavých desaťtisíc ľudí. Také peniaze, aby sme to zaplatili, nemáme a ani nebudeme mať. To nie je cesta, ktorá ti pomôže dotiahnuť masy. Ani basketbal nie je tak vysoko, aby pritiahol masy. No keď urobíš dobrý media mix, ktorým dokážeš osloviť ľudí, spravíš program, ktorý je zábavný, tak ľudia prídu.
.čo myslíš pod zábavou?
Napríklad súťaže a rôzne vystúpenia počas prestávky. Máme tam moderátora, ktorý spoluvytvára atmosféru, vo VIP-ke je catering pre VIP ľudí, aj keď prostredie na Pasienkoch je schátrané a ťažko ho upraviť. Sú tam aj roztlieskavačky, čo sa týka lístkov a vstupu, vládne poriadok. Je tam kopa drobných vecí, ktorými sa ľudí snažíme presvedčiť, že dostávajú niečo, čo má zmysel.
.podobné opatrenia smerom k divákom sa robili aj na futbalovom Slovane, ale ľudia neprišli.
Mali sme šťastie v tom, že ako sa zlepšovali služby, začalo chodiť aj viac ľudí a mužstvo začalo lepšie hrať. Nehovorím, že brutálne lepšie, s Komárnom to boli vyrovnané zápasy. K výhram nám určite pomohla aj atmosféra na štadióne. Klub začal mať viac „šmrnc“ vo všetkých jeho sférach. Kolieska zapadli do seba.
.mužstvo sa stalo lepším, pretože ste investovali do hráčov?
Určite nie, nemyslím si, že by to bolo o tom, že by sme niekoho kúpili za obrovské peniaze. Rančík, ani Tucker nestáli až tak veľa. Je to chémia, ktorá musí fungovať v mužstve.
.ako toto víťazstvo súviselo s opatreniami, ktoré ste urobili?
Keď tam chodí 500 ľudí, nemáš žiadnu atmosféru. Keď ich príde päťtisíc a vytvárajú skvelú atmosféru, tak to dodá hráčom energiu.
.na futbalový Slovan chodí tisíc ľudí, pričom futbal je najpopulárnejší šport a má najviac fanúšikov. Na malý basketbalový Inter chodí na ligu priemerne tisícpäťsto ľudí, na play off až štyritisíc. Je to skutočne iba tými službami a oduševneným výkonom tímu?
Je to celý komplex činností, musí tam byť spojitosť medzi médiami, tým, ako to robíš, skladbou družstva a ľuďmi, ktorí sa starajú o klub. Ťažko vypichnúť jednu vec. Okrem toho, liga celkovo nie je zlá.
.znamená to, že ak sa človek o niečo stará, tak to prináša automaticky výsledky?
Automaticky určite nie. Musíš sa starať o drobnosti. Okrem toho Bratislava zostane Bratislavou. Načo prídu ľudia v Bratislave? Nie je tu veľa športových podujatí, ktoré by prilákali ľudí. Chýba kultivované prostredie. Ľudia dnes prídu na hokej a potom kam? Keď im ponúkneme basketbal, ktorý bude mať slušnú kvalitu, hlavu a pätu v organizácii, tak si svojich divákov nájde. Nehovorím o desaťtisícoch, ale tisícoch ľudí, ktorí by mohli prísť.
.takže športy ako hádzaná, basketbal, volejbal nie sú stratené?
Treba odhaliť príčiny, zamerať sa na detaily a zamýšľať sa nad jednotlivými krokmi. Prečo ľudia nechodia? Aký servis im môžeš ponúknuť? Ako sa tam budú cítiť? Keď sa tam budú cítiť dobre, tak sa tam vrátia. Nie je to len o športe. Sú podujatia, napríklad rozhodujúci zápas futbalovej kvalifikácie, kam ľudia automaticky prídu, lebo cítia, že chcú podporiť svoj národny tím. Vtedy nemusíš robiť takmer nič, aby si ich prilákal do hľadiska. Keď chceš robiť basketbal na Interi, tak treba makať. Je asi nesprávne tvrdiť, že keď budeš robiť v Prešove vo veľkom basketbal, tak na to ľudia prídu, keďže to nikdy nebolo basketbalové mesto. Tam ľudia nikdy nezačnú chodiť, chýba tradícia. V Bratislave je iný potenciál. Keď to robíš dobre v slušnom stánku, tak sa to dá.
.keď to nejde vo futbale, je to aj štadiónom?
Určite. Prostredie robí veľmi veľa. Ja so svojím dieťaťom na futbal nepôjdem, pretože si tam niet čo kúpiť, slušne sadnúť a ani neviem, čo všetko sa tam môže stať.
.koľko stojí váš interistický?
Nestojí to päť korún, to je jasné. Každý zápas stojí peniaze. Interu musíme niečo garantovať za marketingové práva, musíme zaplatiť celú produkciu, od hostesiek až po ozvučenie. Ale všetko je to v rozumnej miere. Nie sú to milióny. Je to o desiatkach tisícov, treba najprv ukázať, ze sa to dá robiť aj v skromných podmienkach a financie rozumne investovať.
.dávate do toho vlastné peniaze?
Do Interu nedávame naše súkromné peniaze. Tým, že ako agentúra nerobíme len basketbal, ale aj golf, tenis alebo anketu Športovec roka, vieme ponúknuť partnerom v balíku viacero zaujímavých projektov a isté benefity. To, že sme si niečo utrhli z koláča a dali na basketbal, je pekné, ale treba vidieť aj za roh. Keby sme robili len basketbal, neprežili by sme.
.čo si myslel tým, že u nás nefunguje legislatíva?
Firmy, ktoré by chceli podporiť šport, by mali dostať určité daňové úľavy. Za dvadsaťštyri rokov sa tu, čo sa týka legislatívy a podpory športu, neurobilo nič. Peniaze sa u nás rozdeľujú nesystematicky. Musíme vytvoriť nové kritériá, na základe čoho majú byť odmeňované jednotlivé zväzy, ktoré by nemali dostávať dotácie za to, že majú desaťtisíc členov, ale za to, že majú aj nejaké výsledky. Stačí nájsť správnu kombináciu. Treba podporiť aj mladé talenty. Starý systém s tréningovými strediskami mládeže bol dobrý. Závidel nám ho celý svet. Kedy si sa dávali štátne peniaze na výbery talentov, dnes máme problém, aby deti vôbec športovali. Ťažko z niečoho vyberať, keď nemáš kvantá.
.keď sme pri mládeži, podporujete aj mladých baskebalistov?
Podporujeme len mužov. Keďže robíme projekt Stars For Stars, zameraný na mladé talenty, od budúceho roka začneme dávať peniaze aj na mladých basketbalistov.
.čo je to za projekt?
Je to projekt zameraný na vyhľadávanie talentov najmä v segmetnte 12-18 rokov. Zamerali sme sa hlavne na hokej, tenis a basketbal. Nie je to masovka, hľadáme len top talenty. Jedným z garantov projektu je Zdeno Cíger, ktorému financujeme akadémiu, aby našiel niekoľko dobrých mladých hokejstov. Chceme, aby ich vychovával on a aby ich mohol potom posúval do najlepších klubov na Slovensku.
.ročne podporíte asi tri desiatky detí. Vráti sa ti z tých peňazí niečo?
Prvoplánovo nič.
.tak prečo to robíš?
Keby som nemal k športu blízko, tak mi je to jedno. Ako agentúra sme zameraná hlavne na šport, na Slovensku sme v tom jedineční. Áno, suplujeme čiastočne štát. Ale keď z toho hokejstu niečo vyrastie, tak sa nám možno niečo vráti.
.ste blázniví idealisti?
Asi sme čiastočne blázni (smiech). Sme športová agentúra. Keď to dokážeme zafinancovať zo zdrojov z ostatných projektov, ako napríklad Tennis Classic, tak prečo by sme to nemohli robiť? Je to aj o charite. Keď ukážeme klientovi, že máme aj takéto aktivity, je to o jeden dôvod navyše, aby nám dal peniaze na projekty.
.dá sa úpadok slovenského športu zmeniť?
Ryba smrdí od hlavy. Štát napumpuje do športových zväzov peniaze, no tie sa roztratia na veci, ktoré sú absolútne nepodstatné. Veľmi veľa ľudí si z toho urobilo vlastnú eseročku.
.aké je východisko?
Nepoznám ho presne. Neviem, ako sa zbaviť takýchto ľudí. Prečo sú zlé vzťahy medzi Zuzulovou a lyžiarskym zväzom? Spýtaj sa na jeho vedenie. Je to katastrofa. Tak je to takmer vo všetkých zväzoch.
.lenže často to nie sú žiadne veľké peniaze, ktorých sa zväzy držia.
Áno, ale tým, že ich dostávajú, sú im zaviazaní.
.prípad Zuzulová verzus zväz nie je výnimočný. Jedna z najlepších lyžiarok sa vypracuje, no je to napriek zväzu. Akoby to tu fungovalo tak, že sa športovci vypracujú napriek podmienkam, aké tu vládnu. Ako sa to dá zmeniť?
Bývalý systém financovania športu a výchovy a výberu talentov bol kedysi naozaj dobrý. Lenže atmosféra v krajine je taká, že ľudia žijú zo dňa na deň. Vtedy im ani nenapadne, že by ich deti športovali. To bolo za bývalého režimu zabezpečené.
.bolo by drahé obnoviť tento systém?
Lacné by to nebolo.
.koľko by to stálo? Desiatky miliónov eur?
Áno, skôr aj stovky, ale ďalšie milióny by sa neskôr ušetrili na zdravotníctve a na sociálnych veciach. V konečnom dôsledku by to nebolo až také drahé, ale je to beh na dlhú trať, ktorý sa tu totálne zanedbal. Je smutné sa pozrieť len do susedného Česka a vidieť, ako to so športom robia oni a v akých podmienkach môžu robiť.
.čo by sa ako prvé malo zmeniť?
Na školách by malo byť viac telovýchovy. Mali by sa vyčistiť cestičky, akými plynú peniaze od štátu k športovcom. Aby došli tam, kam majú. Príde dotácia 300-tisíc eur, ale daný športovec dostane 6-tisíc a ešte mu z toho zoberie zväz za trénerov, je to choré…. Určite by pomohli aj daňové úľavy. Som dokonca za to, aby firmy museli podporovať šport, ak chcú úľavy na dani.
.nie je to nakoniec tak, že je to len o ľuďoch. V rôznych oblastiach sa veľa zmenilo, ale v športe to vyzerá tak, akoby neexistovala žiadna zodpovednosť. Mám pravdu?
Totálne. Športoví funkcionári sú na svojich miesta zabetónovaní, nie je ich možné odtiaľ dostať.
.ľudia ako Šatan alebo Handzuš, ktorí tento stav chcú zmeniť, nám povedali, že by ich po skončení svojej kariéry radi vystriedali.
Generačná obmena by tomu určite prospela, ale títo ľudia musia mať za sebou aparát, ktorý ich bude podporovať. Ako v politike. Hlavným problémom je, že keď funkcionári nepôjdu s nimi, tak nemajú šancu. Mnohí preto skončili znechutení.
.váš príklad ale hovorí, že sa to dá.
My sme prišli do bodu, že neriešime štát, pretože ďalej by sme sa nedostali, nemôžeme sa len naňho spoliehať. Nebudeme očakávať žiadne dotácie z ministerstiev. Koncentrujeme sa na klientov, pre ktorých je naša práca zaujímavá. Keď nebude ich a keď nebude ekonomika „šliapať", tak tento model padne.
Roman Šmotlák/
Je bývalý reprezentant v tenise a majster Slovenska vo všetkých kategóriách. Dostal sa do svetovej TOP 300, no skončil pre časté zdravotné problémy. Je magister v odbore tenis – tréner. V roku 2003 založil agentúru B&D, zameranú hlavne na športové podujatia. Spoločnosť organizuje exhibíciu Tennis Classic, ATP turnaj v Trnave, anketu Športovec roka, podieľa sa na chode basketbalového klubu BK Inter a cez projekt Stars For Stars sa venuje vyhľadávaniu nádejných športovcov.
Inter bol jedným z najúspešnejších klubov v Československu a ja som tú éru zažil, pretože som bývalý interista. Viem, aké to bolo, koľko ľudí tam chodilo a viem, čo bolo aj za tým, keďže som poznal ľudí, ktorí tento šport robili, ako napríklad Stana Kropiláka alebo Dana Jakaboviča. Keď sa Inter dostal na hranu a keď sa v klube nakoniec vyčistili vzťahy, chlapci z Interu ma oslovili, či by som do toho nešiel. Predtým tam chodilo tam okolo 300 ľudí, no povedal som si, že keď to správne marketingovo uchopíme a dokážeme to podať a predať ľuďom správne a pritiahnuť ich do hľadiska aktivitami, ktoré budú pre nich zaujímavé, tak by to mohlo časom fungovať
.kedy sa to stalo?
Pred rokom a pol. V marci minulého roka som sa s Danom Jakabovičom, bývalým hráčom Interu, stretol náhodou na dovolenke na Táľoch. Začali sme o tom debatovať. O tri mesiace neskôr prišiel k nám aj s Mišom Ondrušom, súčasným manažérom Interu. Bolo to spontánne. Najprv som s myšlienkou, či do toho ísť, bojoval, pretože sme mali rozrobené aj ďalšie projekty, ale trošku ma nasmeroval a pomohol môj spoločník. Poznal ľudí v basketbalovom klube v Pezinku, ktorí sa tiež rozhodli pomôcť Interu. Vtedy mi to začalo dávať zmysel.
.na konci sezóny ste mali na finále s Komárnom až štyritisíc ľudí, čiže bola úplne zaplnená hala. Dali ste do toho veľa peňazí?
Vôbec to nie je o veľa peniazoch. Fungovalo by to len vtedy, keby sem prišiel napríklad Gretzky a bolo by na neho zvedavých desaťtisíc ľudí. Také peniaze, aby sme to zaplatili, nemáme a ani nebudeme mať. To nie je cesta, ktorá ti pomôže dotiahnuť masy. Ani basketbal nie je tak vysoko, aby pritiahol masy. No keď urobíš dobrý media mix, ktorým dokážeš osloviť ľudí, spravíš program, ktorý je zábavný, tak ľudia prídu.
.čo myslíš pod zábavou?
Napríklad súťaže a rôzne vystúpenia počas prestávky. Máme tam moderátora, ktorý spoluvytvára atmosféru, vo VIP-ke je catering pre VIP ľudí, aj keď prostredie na Pasienkoch je schátrané a ťažko ho upraviť. Sú tam aj roztlieskavačky, čo sa týka lístkov a vstupu, vládne poriadok. Je tam kopa drobných vecí, ktorými sa ľudí snažíme presvedčiť, že dostávajú niečo, čo má zmysel.
.podobné opatrenia smerom k divákom sa robili aj na futbalovom Slovane, ale ľudia neprišli.
Mali sme šťastie v tom, že ako sa zlepšovali služby, začalo chodiť aj viac ľudí a mužstvo začalo lepšie hrať. Nehovorím, že brutálne lepšie, s Komárnom to boli vyrovnané zápasy. K výhram nám určite pomohla aj atmosféra na štadióne. Klub začal mať viac „šmrnc“ vo všetkých jeho sférach. Kolieska zapadli do seba.
.mužstvo sa stalo lepším, pretože ste investovali do hráčov?
Určite nie, nemyslím si, že by to bolo o tom, že by sme niekoho kúpili za obrovské peniaze. Rančík, ani Tucker nestáli až tak veľa. Je to chémia, ktorá musí fungovať v mužstve.
.ako toto víťazstvo súviselo s opatreniami, ktoré ste urobili?
Keď tam chodí 500 ľudí, nemáš žiadnu atmosféru. Keď ich príde päťtisíc a vytvárajú skvelú atmosféru, tak to dodá hráčom energiu.
.na futbalový Slovan chodí tisíc ľudí, pričom futbal je najpopulárnejší šport a má najviac fanúšikov. Na malý basketbalový Inter chodí na ligu priemerne tisícpäťsto ľudí, na play off až štyritisíc. Je to skutočne iba tými službami a oduševneným výkonom tímu?
Je to celý komplex činností, musí tam byť spojitosť medzi médiami, tým, ako to robíš, skladbou družstva a ľuďmi, ktorí sa starajú o klub. Ťažko vypichnúť jednu vec. Okrem toho, liga celkovo nie je zlá.
.znamená to, že ak sa človek o niečo stará, tak to prináša automaticky výsledky?
Automaticky určite nie. Musíš sa starať o drobnosti. Okrem toho Bratislava zostane Bratislavou. Načo prídu ľudia v Bratislave? Nie je tu veľa športových podujatí, ktoré by prilákali ľudí. Chýba kultivované prostredie. Ľudia dnes prídu na hokej a potom kam? Keď im ponúkneme basketbal, ktorý bude mať slušnú kvalitu, hlavu a pätu v organizácii, tak si svojich divákov nájde. Nehovorím o desaťtisícoch, ale tisícoch ľudí, ktorí by mohli prísť.
.takže športy ako hádzaná, basketbal, volejbal nie sú stratené?
Treba odhaliť príčiny, zamerať sa na detaily a zamýšľať sa nad jednotlivými krokmi. Prečo ľudia nechodia? Aký servis im môžeš ponúknuť? Ako sa tam budú cítiť? Keď sa tam budú cítiť dobre, tak sa tam vrátia. Nie je to len o športe. Sú podujatia, napríklad rozhodujúci zápas futbalovej kvalifikácie, kam ľudia automaticky prídu, lebo cítia, že chcú podporiť svoj národny tím. Vtedy nemusíš robiť takmer nič, aby si ich prilákal do hľadiska. Keď chceš robiť basketbal na Interi, tak treba makať. Je asi nesprávne tvrdiť, že keď budeš robiť v Prešove vo veľkom basketbal, tak na to ľudia prídu, keďže to nikdy nebolo basketbalové mesto. Tam ľudia nikdy nezačnú chodiť, chýba tradícia. V Bratislave je iný potenciál. Keď to robíš dobre v slušnom stánku, tak sa to dá.
.keď to nejde vo futbale, je to aj štadiónom?
Určite. Prostredie robí veľmi veľa. Ja so svojím dieťaťom na futbal nepôjdem, pretože si tam niet čo kúpiť, slušne sadnúť a ani neviem, čo všetko sa tam môže stať.
.koľko stojí váš interistický?
Nestojí to päť korún, to je jasné. Každý zápas stojí peniaze. Interu musíme niečo garantovať za marketingové práva, musíme zaplatiť celú produkciu, od hostesiek až po ozvučenie. Ale všetko je to v rozumnej miere. Nie sú to milióny. Je to o desiatkach tisícov, treba najprv ukázať, ze sa to dá robiť aj v skromných podmienkach a financie rozumne investovať.
.dávate do toho vlastné peniaze?
Do Interu nedávame naše súkromné peniaze. Tým, že ako agentúra nerobíme len basketbal, ale aj golf, tenis alebo anketu Športovec roka, vieme ponúknuť partnerom v balíku viacero zaujímavých projektov a isté benefity. To, že sme si niečo utrhli z koláča a dali na basketbal, je pekné, ale treba vidieť aj za roh. Keby sme robili len basketbal, neprežili by sme.
.čo si myslel tým, že u nás nefunguje legislatíva?
Firmy, ktoré by chceli podporiť šport, by mali dostať určité daňové úľavy. Za dvadsaťštyri rokov sa tu, čo sa týka legislatívy a podpory športu, neurobilo nič. Peniaze sa u nás rozdeľujú nesystematicky. Musíme vytvoriť nové kritériá, na základe čoho majú byť odmeňované jednotlivé zväzy, ktoré by nemali dostávať dotácie za to, že majú desaťtisíc členov, ale za to, že majú aj nejaké výsledky. Stačí nájsť správnu kombináciu. Treba podporiť aj mladé talenty. Starý systém s tréningovými strediskami mládeže bol dobrý. Závidel nám ho celý svet. Kedy si sa dávali štátne peniaze na výbery talentov, dnes máme problém, aby deti vôbec športovali. Ťažko z niečoho vyberať, keď nemáš kvantá.
.keď sme pri mládeži, podporujete aj mladých baskebalistov?
Podporujeme len mužov. Keďže robíme projekt Stars For Stars, zameraný na mladé talenty, od budúceho roka začneme dávať peniaze aj na mladých basketbalistov.
.čo je to za projekt?
Je to projekt zameraný na vyhľadávanie talentov najmä v segmetnte 12-18 rokov. Zamerali sme sa hlavne na hokej, tenis a basketbal. Nie je to masovka, hľadáme len top talenty. Jedným z garantov projektu je Zdeno Cíger, ktorému financujeme akadémiu, aby našiel niekoľko dobrých mladých hokejstov. Chceme, aby ich vychovával on a aby ich mohol potom posúval do najlepších klubov na Slovensku.
.ročne podporíte asi tri desiatky detí. Vráti sa ti z tých peňazí niečo?
Prvoplánovo nič.
.tak prečo to robíš?
Keby som nemal k športu blízko, tak mi je to jedno. Ako agentúra sme zameraná hlavne na šport, na Slovensku sme v tom jedineční. Áno, suplujeme čiastočne štát. Ale keď z toho hokejstu niečo vyrastie, tak sa nám možno niečo vráti.
.ste blázniví idealisti?
Asi sme čiastočne blázni (smiech). Sme športová agentúra. Keď to dokážeme zafinancovať zo zdrojov z ostatných projektov, ako napríklad Tennis Classic, tak prečo by sme to nemohli robiť? Je to aj o charite. Keď ukážeme klientovi, že máme aj takéto aktivity, je to o jeden dôvod navyše, aby nám dal peniaze na projekty.
.dá sa úpadok slovenského športu zmeniť?
Ryba smrdí od hlavy. Štát napumpuje do športových zväzov peniaze, no tie sa roztratia na veci, ktoré sú absolútne nepodstatné. Veľmi veľa ľudí si z toho urobilo vlastnú eseročku.
.aké je východisko?
Nepoznám ho presne. Neviem, ako sa zbaviť takýchto ľudí. Prečo sú zlé vzťahy medzi Zuzulovou a lyžiarskym zväzom? Spýtaj sa na jeho vedenie. Je to katastrofa. Tak je to takmer vo všetkých zväzoch.
.lenže často to nie sú žiadne veľké peniaze, ktorých sa zväzy držia.
Áno, ale tým, že ich dostávajú, sú im zaviazaní.
.prípad Zuzulová verzus zväz nie je výnimočný. Jedna z najlepších lyžiarok sa vypracuje, no je to napriek zväzu. Akoby to tu fungovalo tak, že sa športovci vypracujú napriek podmienkam, aké tu vládnu. Ako sa to dá zmeniť?
Bývalý systém financovania športu a výchovy a výberu talentov bol kedysi naozaj dobrý. Lenže atmosféra v krajine je taká, že ľudia žijú zo dňa na deň. Vtedy im ani nenapadne, že by ich deti športovali. To bolo za bývalého režimu zabezpečené.
.bolo by drahé obnoviť tento systém?
Lacné by to nebolo.
.koľko by to stálo? Desiatky miliónov eur?
Áno, skôr aj stovky, ale ďalšie milióny by sa neskôr ušetrili na zdravotníctve a na sociálnych veciach. V konečnom dôsledku by to nebolo až také drahé, ale je to beh na dlhú trať, ktorý sa tu totálne zanedbal. Je smutné sa pozrieť len do susedného Česka a vidieť, ako to so športom robia oni a v akých podmienkach môžu robiť.
.čo by sa ako prvé malo zmeniť?
Na školách by malo byť viac telovýchovy. Mali by sa vyčistiť cestičky, akými plynú peniaze od štátu k športovcom. Aby došli tam, kam majú. Príde dotácia 300-tisíc eur, ale daný športovec dostane 6-tisíc a ešte mu z toho zoberie zväz za trénerov, je to choré…. Určite by pomohli aj daňové úľavy. Som dokonca za to, aby firmy museli podporovať šport, ak chcú úľavy na dani.
.nie je to nakoniec tak, že je to len o ľuďoch. V rôznych oblastiach sa veľa zmenilo, ale v športe to vyzerá tak, akoby neexistovala žiadna zodpovednosť. Mám pravdu?
Totálne. Športoví funkcionári sú na svojich miesta zabetónovaní, nie je ich možné odtiaľ dostať.
.ľudia ako Šatan alebo Handzuš, ktorí tento stav chcú zmeniť, nám povedali, že by ich po skončení svojej kariéry radi vystriedali.
Generačná obmena by tomu určite prospela, ale títo ľudia musia mať za sebou aparát, ktorý ich bude podporovať. Ako v politike. Hlavným problémom je, že keď funkcionári nepôjdu s nimi, tak nemajú šancu. Mnohí preto skončili znechutení.
.váš príklad ale hovorí, že sa to dá.
My sme prišli do bodu, že neriešime štát, pretože ďalej by sme sa nedostali, nemôžeme sa len naňho spoliehať. Nebudeme očakávať žiadne dotácie z ministerstiev. Koncentrujeme sa na klientov, pre ktorých je naša práca zaujímavá. Keď nebude ich a keď nebude ekonomika „šliapať", tak tento model padne.
Roman Šmotlák/
Je bývalý reprezentant v tenise a majster Slovenska vo všetkých kategóriách. Dostal sa do svetovej TOP 300, no skončil pre časté zdravotné problémy. Je magister v odbore tenis – tréner. V roku 2003 založil agentúru B&D, zameranú hlavne na športové podujatia. Spoločnosť organizuje exhibíciu Tennis Classic, ATP turnaj v Trnave, anketu Športovec roka, podieľa sa na chode basketbalového klubu BK Inter a cez projekt Stars For Stars sa venuje vyhľadávaniu nádejných športovcov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.