Je pravda, že emócie sú vystupňované a nedôvera medzi partnermi tiež. Minimálne jeden z nich sa už obzerá aj po flirte. A nehádajú sa o maličkosť.
.izraelský Churchill na scéne
Iste, v hre je aj príjemná minulosť, spoločné záujmy, zotrvačnosť a obava z budúcnosti bez toho druhého. Ale kríza tohto partnerstva je vážna.
Nervózni sú najmä v Izraeli. Premiér Benjamin Netanjahu si z iránskej hrozby urobil centrálnu tému svojej politiky. Jeho okolie aj kritici sa zhodujú v tom, že premiér, ktorý má ako syn historika rád paralely s minulosťou, sa cíti zradený Západom asi tak ako Československo po Mníchove, a vidí sa vo Winstonovi Churchillovi. Spomína ho často, rovnako ako Theodora Herzla. Obaja muži boli nepochopení, jediní vo svojej dobe videli zlo a chceli pred ním ochrániť svojich ľudí. Netanjahu sa cíti podobne.
Netanjahu cíti historickú zodpovednosť za svoju krajinu. Americká administratíva síce zdieľa jeho obavy, ale nepovažuje ich za také akútne. Analytik vláde blízkeho denníka Jerusalem Post Herb Keinon napísal, že dôvod je prostý: Američania sú od Iránu ďaleko. Okrem toho naivne veria v iránske dobré úmysly, ktoré Izrael za vierohodné nepovažuje.
.prečo sú Francúzi miláčikovia
Američania a Izrael majú pritom rovnaký cieľ: nechcú, aby mal Irán jadrovú zbraň. Ale kým Izrael by si predstavoval ukončenie iránskeho jadrového programu, Američania sú za dočasnú dohodu: Irán zmrazí program, Západ jemne uvoľní sankcie. A konštruktívna atmosféra sa využije na konečnú dohodu.
Izrael však tvrdí, že Američania takto Irán uznajú za jadrovú veľmoc a ešte aj uvoľnia sankcie. A nebudú to bezvýznamné ústupky. Podľa izraelských médií by si Irán polepšil o štyridsať miliárd dolárov, čo je príliš veľa za príliš málo. Američania oponujú, že to bude ledva desať miliárd.
Izraelčania sú presvedčení, že Američania robia chybu. Za jej strojkyňu však považujú barónku Ashtonovú, ktorá je vraj na Iráncov mäkká. Pravda, Izrael dlhodobo vníma Európanov ako neveľmi dôveryhodných. Myslí tým EÚ ako celok, s jednotlivými národnými štátmi je to iná pesnička.
Napríklad Francúzsko je teraz izraelským miláčikom. Kuloáre hovoria, že práve Francúzi nedovolili, aby prvé kolo rokovaní s Iránom v Ženeve prinieslo zlú dohodu.
Minulý týždeň francúzskemu prezidentovi Hollandovi pripravili v Jeruzaleme kráľovské prijatie. V jeho delegácii bolo aj veľa biznismenov. Francúzska ekonomika pokrivkáva a objavili sa špekulácie, že Izrael má záujem o francúzsku vojenskú techniku.
Nové priateľstvo s Francúzskom je pragmatické. Izrael hľadá niekoho, kto by mu pri vyjednávaniach kryl chrbát, lebo má pocit, že Amerika to už nerobí.
V Izraeli sa hovorí o americkej zrade, hoci sú politici, medzi nimi aj prezident Šimon Peres, ktorí vyzývajú na krotenie emócií. Ameriku Izrael potrebuje, opakujú. A nie všetci v Amerike podporujú prístup Obamovej administratívy k Iránu. Američania sa snažia Izrael upokojiť. Opakujú, že nepristúpia na dohodu ohrozujúcu Izrael. Amerika však Izrael stráca. „Dôvera v Spojené štáty bola narušená,“ povedal pre New York Times Abraham H. Foxman, šéf Ligy proti hanobeniu, ktorá je proizraelskou loby vo Washingtone.
Netanjahu je presvedčený, že na Obamu sa nedá spoľahnúť. To ho ženie k Saudskej Arábii, ktorá má tiež pochybnosti o múdrosti plánov Bieleho domu s Iránom. Saudská Arábia nechce nukleárny Irán, Irán silný v regióne aj vo svete.
Obamovo otepľovanie vzťahov s Iránom vníma Saudská Arábia aj ako nadŕžanie šiítom na úkor sunnitov. Izrael sa teda javí ako prirodzený spojenec v snahe torpédovať Obamu. Britský Sunday Times minulý týždeň priniesol správu, že Saudská Arábia s Izraelom pripravujú útok na Irán. Izraelské média zase naznačujú, že politický front Saudská Arábia-Izrael-Francúzsko sa môže pretaviť aj na vojenský. Zdroje z okolia premiéra to popierajú. Izrael sa už pokúšal hrať na sunnitsko-šiítske spory a nevyplatilo sa mu to.
.ako sa flirtuje s Ruskom
Netanjahu sa načas vzdal aj plánov budovať ďalšie domy v židovských osadách. Len aby nedráždil. Aj napriek tomu, že mu preto hrozí spor vo vládnej koalícii.
A izraelská diplomacia hľadá spoločnú reč s krajinami, ktoré k Obamovi nie sú priateľské. Vysiela pozitívne signály aj do Moskvy a Pekingu.
Izraelský arabista Yaron Friedmann tvrdí, že Rusko šikovne vykrýva plochy, ktoré stratili Američania. Ide uzatvárať vojenskú dohodu s Egyptom, a hoci v Sýrii stojí proti Saudskej Arábii (Moskva podporuje Assadov režim, Rijád rebelov), približuje sa aj k nej.
Izrael kalkuluje, že Rusko, hoci pomáhalo Iránu budovať jadrový program, by bolo pokojnejšie, keby islamský režim nesedel na jadrovej bombe. A aj s tým, že Moskva rada dráždi Washington.
To platí aj pre izraelskú politiku k Číne. Izrael má k Pekingu rešpekt a nielen ekonomický. Časť izraelskej politickej špičky vidí budúcnosť sveta v Číne. Nie náhodou práve v čase, keď aj čínski vyjednávači mierili na rokovania s Iránom, médiá informovali, že štát zakázal svedčiť kľúčovému izraelskému svedkovi v procese, v ktorom niekoľko amerických rodín žaluje čínske banky za financovanie teroristických organizácií. Aj takých, ktoré zabíjajú Izraelčanov. Nadbiehanie Číne však nie je podľa viacerých politológov pre Izrael dobré. Rovnako ako spoliehanie sa na Rusko či hľadanie prienikov so Saudskou Arábiou. Netanjahuovi sa nebude dobre argumentovať, že ľudia v Iráne chcú slobodu a demokraciu, keď sa spája s krajinou, kde majú ženy, čiže minimálne polovica obyvateľov, druhoradé postavenie.
.zasiahne Izrael proti Iránu sám?
V Izraeli sú ľudia presvedčení, že Izrael bude v prípade nutnosti konať aj sám. V kaviarňach sa ľudia rozprávajú, že sa blíži deň, keď z rádia zaznie, že Izrael zaútočil na Irán.
Izrael oficiálne hovorí, že dáva šancu diplomacii, ale verí jej čoraz menej. Nedarí sa mu presvedčiť svet, že Irán sa pod prezidentom Ruháním nezmenil. Jeho najbližší spojenec je hluchý a pragmatické ad hoc koalície sa tiež nemusia vyplatiť.
Kritici Netanjahua tvrdia, že je málo flexibilný. „Situácia sa zmenila a Netanjahu to musí pochopiť,“ hovorí izraelský bezpečnostný expert Giora Eiland. Ďalší upozorňujú, že Netanjahu koná pod vplyvom presvedčenia, že Izrael je vo fatálnom ohrození. To on operuje s výrazmi nukleárny holokaust či historický omyl.
Nik v Jeruzaleme ani Washingtone však priamo nehovorí, že ťažko skúšané spojenectvo sa rozpadne. Zažilo už aj väčšie krízy a čaká ho zrejme len modifikácia.
Bude výsledkom dramatických zmien na Blízkom východe aj osobného štýlu a presvedčenia Benjamina Netanjahua a Baracka Obamu. Ich vzájomné nesympatie dokázala súčasná kríza. Ako si potom budú môcť dôverovať pri riešení konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi a v iných otázkach? Nebudú. To znamená, že títo dvaja páni už toho spolu veľa nevyriešia. Ide skôr o to, aby narobili čo najmenej škody.
Autorka je publicistka, žije v Izraeli.
.izraelský Churchill na scéne
Iste, v hre je aj príjemná minulosť, spoločné záujmy, zotrvačnosť a obava z budúcnosti bez toho druhého. Ale kríza tohto partnerstva je vážna.
Nervózni sú najmä v Izraeli. Premiér Benjamin Netanjahu si z iránskej hrozby urobil centrálnu tému svojej politiky. Jeho okolie aj kritici sa zhodujú v tom, že premiér, ktorý má ako syn historika rád paralely s minulosťou, sa cíti zradený Západom asi tak ako Československo po Mníchove, a vidí sa vo Winstonovi Churchillovi. Spomína ho často, rovnako ako Theodora Herzla. Obaja muži boli nepochopení, jediní vo svojej dobe videli zlo a chceli pred ním ochrániť svojich ľudí. Netanjahu sa cíti podobne.
Netanjahu cíti historickú zodpovednosť za svoju krajinu. Americká administratíva síce zdieľa jeho obavy, ale nepovažuje ich za také akútne. Analytik vláde blízkeho denníka Jerusalem Post Herb Keinon napísal, že dôvod je prostý: Američania sú od Iránu ďaleko. Okrem toho naivne veria v iránske dobré úmysly, ktoré Izrael za vierohodné nepovažuje.
.prečo sú Francúzi miláčikovia
Američania a Izrael majú pritom rovnaký cieľ: nechcú, aby mal Irán jadrovú zbraň. Ale kým Izrael by si predstavoval ukončenie iránskeho jadrového programu, Američania sú za dočasnú dohodu: Irán zmrazí program, Západ jemne uvoľní sankcie. A konštruktívna atmosféra sa využije na konečnú dohodu.
Izrael však tvrdí, že Američania takto Irán uznajú za jadrovú veľmoc a ešte aj uvoľnia sankcie. A nebudú to bezvýznamné ústupky. Podľa izraelských médií by si Irán polepšil o štyridsať miliárd dolárov, čo je príliš veľa za príliš málo. Američania oponujú, že to bude ledva desať miliárd.
Izraelčania sú presvedčení, že Američania robia chybu. Za jej strojkyňu však považujú barónku Ashtonovú, ktorá je vraj na Iráncov mäkká. Pravda, Izrael dlhodobo vníma Európanov ako neveľmi dôveryhodných. Myslí tým EÚ ako celok, s jednotlivými národnými štátmi je to iná pesnička.
Napríklad Francúzsko je teraz izraelským miláčikom. Kuloáre hovoria, že práve Francúzi nedovolili, aby prvé kolo rokovaní s Iránom v Ženeve prinieslo zlú dohodu.
Minulý týždeň francúzskemu prezidentovi Hollandovi pripravili v Jeruzaleme kráľovské prijatie. V jeho delegácii bolo aj veľa biznismenov. Francúzska ekonomika pokrivkáva a objavili sa špekulácie, že Izrael má záujem o francúzsku vojenskú techniku.
Nové priateľstvo s Francúzskom je pragmatické. Izrael hľadá niekoho, kto by mu pri vyjednávaniach kryl chrbát, lebo má pocit, že Amerika to už nerobí.
V Izraeli sa hovorí o americkej zrade, hoci sú politici, medzi nimi aj prezident Šimon Peres, ktorí vyzývajú na krotenie emócií. Ameriku Izrael potrebuje, opakujú. A nie všetci v Amerike podporujú prístup Obamovej administratívy k Iránu. Američania sa snažia Izrael upokojiť. Opakujú, že nepristúpia na dohodu ohrozujúcu Izrael. Amerika však Izrael stráca. „Dôvera v Spojené štáty bola narušená,“ povedal pre New York Times Abraham H. Foxman, šéf Ligy proti hanobeniu, ktorá je proizraelskou loby vo Washingtone.
Netanjahu je presvedčený, že na Obamu sa nedá spoľahnúť. To ho ženie k Saudskej Arábii, ktorá má tiež pochybnosti o múdrosti plánov Bieleho domu s Iránom. Saudská Arábia nechce nukleárny Irán, Irán silný v regióne aj vo svete.
Obamovo otepľovanie vzťahov s Iránom vníma Saudská Arábia aj ako nadŕžanie šiítom na úkor sunnitov. Izrael sa teda javí ako prirodzený spojenec v snahe torpédovať Obamu. Britský Sunday Times minulý týždeň priniesol správu, že Saudská Arábia s Izraelom pripravujú útok na Irán. Izraelské média zase naznačujú, že politický front Saudská Arábia-Izrael-Francúzsko sa môže pretaviť aj na vojenský. Zdroje z okolia premiéra to popierajú. Izrael sa už pokúšal hrať na sunnitsko-šiítske spory a nevyplatilo sa mu to.
.ako sa flirtuje s Ruskom
Netanjahu sa načas vzdal aj plánov budovať ďalšie domy v židovských osadách. Len aby nedráždil. Aj napriek tomu, že mu preto hrozí spor vo vládnej koalícii.
A izraelská diplomacia hľadá spoločnú reč s krajinami, ktoré k Obamovi nie sú priateľské. Vysiela pozitívne signály aj do Moskvy a Pekingu.
Izraelský arabista Yaron Friedmann tvrdí, že Rusko šikovne vykrýva plochy, ktoré stratili Američania. Ide uzatvárať vojenskú dohodu s Egyptom, a hoci v Sýrii stojí proti Saudskej Arábii (Moskva podporuje Assadov režim, Rijád rebelov), približuje sa aj k nej.
Izrael kalkuluje, že Rusko, hoci pomáhalo Iránu budovať jadrový program, by bolo pokojnejšie, keby islamský režim nesedel na jadrovej bombe. A aj s tým, že Moskva rada dráždi Washington.
To platí aj pre izraelskú politiku k Číne. Izrael má k Pekingu rešpekt a nielen ekonomický. Časť izraelskej politickej špičky vidí budúcnosť sveta v Číne. Nie náhodou práve v čase, keď aj čínski vyjednávači mierili na rokovania s Iránom, médiá informovali, že štát zakázal svedčiť kľúčovému izraelskému svedkovi v procese, v ktorom niekoľko amerických rodín žaluje čínske banky za financovanie teroristických organizácií. Aj takých, ktoré zabíjajú Izraelčanov. Nadbiehanie Číne však nie je podľa viacerých politológov pre Izrael dobré. Rovnako ako spoliehanie sa na Rusko či hľadanie prienikov so Saudskou Arábiou. Netanjahuovi sa nebude dobre argumentovať, že ľudia v Iráne chcú slobodu a demokraciu, keď sa spája s krajinou, kde majú ženy, čiže minimálne polovica obyvateľov, druhoradé postavenie.
.zasiahne Izrael proti Iránu sám?
V Izraeli sú ľudia presvedčení, že Izrael bude v prípade nutnosti konať aj sám. V kaviarňach sa ľudia rozprávajú, že sa blíži deň, keď z rádia zaznie, že Izrael zaútočil na Irán.
Izrael oficiálne hovorí, že dáva šancu diplomacii, ale verí jej čoraz menej. Nedarí sa mu presvedčiť svet, že Irán sa pod prezidentom Ruháním nezmenil. Jeho najbližší spojenec je hluchý a pragmatické ad hoc koalície sa tiež nemusia vyplatiť.
Kritici Netanjahua tvrdia, že je málo flexibilný. „Situácia sa zmenila a Netanjahu to musí pochopiť,“ hovorí izraelský bezpečnostný expert Giora Eiland. Ďalší upozorňujú, že Netanjahu koná pod vplyvom presvedčenia, že Izrael je vo fatálnom ohrození. To on operuje s výrazmi nukleárny holokaust či historický omyl.
Nik v Jeruzaleme ani Washingtone však priamo nehovorí, že ťažko skúšané spojenectvo sa rozpadne. Zažilo už aj väčšie krízy a čaká ho zrejme len modifikácia.
Bude výsledkom dramatických zmien na Blízkom východe aj osobného štýlu a presvedčenia Benjamina Netanjahua a Baracka Obamu. Ich vzájomné nesympatie dokázala súčasná kríza. Ako si potom budú môcť dôverovať pri riešení konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi a v iných otázkach? Nebudú. To znamená, že títo dvaja páni už toho spolu veľa nevyriešia. Ide skôr o to, aby narobili čo najmenej škody.
Autorka je publicistka, žije v Izraeli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.