.pavel Bobek sa narodil v Prahe, dva roky pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Vyrastal v rodine, v ktorej bola hudba takmer na prvom mieste. Maminka Božena spievala v zbore, jeho otec Václav pracoval ako stavebný inžinier, ale bol zároveň aj skvelým pianistom a kapelníkom. Podľa jeho vzoru sa mladý Bobek po skončení gymnázia prihlásil na architektúru. Pôvodne si myslel, že bude len architektom, ale za jeho chrbtom ho kamarátky zo školy prihlásili do súťaže talentov. Pavel vystúpil a svojím vrodeným šarmom si hneď získal publikum.
.od rokenrolu k country
Podobne ako väčšina mladých ľudí v päťdesiatych rokoch počúval rádio Luxembourg, ktoré vysielalo pre americké okupačné vojská v Nemecku. „Tam som počul všetky tie hity a mnohé z nich som sa aj naučil. Hltal som texty, neskôr som ich nahrával na magnetofón,” povedal .týždňu pred rokom Pavel Bobek. Po rokoch tvrdil, že do svojich dvadsiatich rokov bol slušným chlapcom, no keď objavil rokenrol, všetko sa zvrtlo. Spievanie mu však išlo tak dobre, že od Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra dostal angažmán v divadle Semafor, kde za sprievodu skupiny Olympic účinkoval v slávnom predstavení Ondráš podotýká.
V polovici šesťdesiatych rokov sa však jeho hudobné chute trochu zmenili a rokenrolovú hudbu vymenil za svoje milované country. Bobek túto premenu nevidel až tak dramaticky. „Rokenrol a country je tá istá hudba, pretože rokenrol vyšiel z čierneho rythm and blues a bielej country hudby. Z mojej strany to nebol žiadny skok inam. Americkí rokenroloví speváci Jerry Lee Lewis alebo Roy Orbison sa po tom, čo scénu ovládli The Beatles, vrátili k hudbe, s ktorou začínali a dali sa na country. Ja tiež,” povedal nášmu časopisu.
V tom čase ho začala sprevádzať skupina Country Beat, s ktoru sa do Semaforu vrátil, pretože v druhej polovici 60. rokov mali v programe divadla prázdne miesta. Bobek ich vyplnil svojimi country pesničkami. Väčšinu z nich spieval stále v angličtine, ale jeho kolega z divadla, herec a komik Jiří Grossman, mu navrhol, aby ich prespieval do češtiny, pretože potom nemusí ľuďom počas predstavení vysvetľovať, o čom tie piesne sú. Jedným z jeho prvých slávnych singlov bol hit Oh Ruby, nechtěj mi lásku brát, ktorý mu otextoval práve Grossman.
V šesťdesiatych rokoch bol Bobek už veľmi známym spevákom, mal za sebou aj niekoľko singlov, ale stále čakal na svoj debutový album. Ten sa mu podarilo nahrať až v roku 1975. Nahrávka Veď mě dál, cesto má bola nakoniec jedným z najpredávanejších titulov, aj keď pôvodne nemal vôbec vyjsť. Bobekov repertoár tvorili výhradne skladby od amerických spevákov – Johnnyho Casha, Krisa Kristoffersona alebo Willieho Nelsona čiže piesne, ktoré ideovo nezapadali do vtedajšej normalizačnej doby.
„V Pantone mali odvážneho riaditeľa Jiřího Maláska, ktorý sa nebál prekročiť vtedajšie nariadenia, že na albume musí byť minimálne pieseň domáceho pôvodu, ďalšie veci musia byť „spriateleného pôvodu“ a zvyšok môže byť z nepriateľskej cudziny. A to išlo o priechodnejšie francúzske a talianske pesničky, nie o americké. Myslím si, že kto bol trochu odvážny a nebál sa, vždy niečo presadil,” vysvetľoval okolnosti vydávania albumov v normalizovanom Československu. Vďaka nemu sa za Železnú oponu dostávalo to najlepšie z americkej country.
.kráľ trampov
Síce vystupoval v rôznych televíznych estrádach, no Pavel Bobek si do revolúcie zachoval čistý štít. Komunistom sa z neho nikdy nepodarilo urobiť prorežimného speváka. Bobek to vysvetľoval tým, že na neho nedoliehal žiadny tlak. „Mne to bolo fuk. Robil som si svoju hudbu a pritom som mal aj svoje povolanie, ktoré ma živilo. Nemusel som sa báť, že keď ma zakážu, tak zostanem bez práce,” tvrdil hudobník, ktorého pesničky časom zľudoveli. Najmä trampi si nevedeli predstaviť svoje spevníky bez populárnych šlágrov ako Houston, Veď mě dál, cesto má, Lásko, mě ubývá sil alebo populárnej Ruby.
Bol to paradox, najmä keď Bobek sám seba vnímal ako čisto mestského človeka, ktorý mal rád Jamesa Bonda, víno a lietadlá.
Po revolúcii sa z povedomia ľudí trochu vytratil. Rozhodol sa, že vstúpi do politiky, ale vo voľbách do Senátu vo volebnom obvode vo Svitavách neuspel a tak sa vrátil k svoju povolaniu architekta. K jeho blízkym priateľom patril český architekt Jiří Kaplický, za ktorého sa verejne postavil v kauze kontroverznej knižnice pri Pražskom hrade. Veľmi príjemne ho prekvapilo, že na jeho pesničky pozitívne reaguje aj mladšie publikum. Presvedčil sa o tom napríklad počas svojho koncertu s Druhou trávou v Trutnove. „Bolo to ohromné. Sám som tomu nemohol uveriť. Na festival do Trutnova som šiel s veľkými obavami, či po nás nebudú hádzať zhnité jablká. Naopak, krásne ma prijali a spievali si so mnou.”
V posledných rokoch svojho života zápolil s rôznymi zdravotnými problémami. Pred ôsmimi rokmi bol dva týždne v umelom spánku a neskôr takmer prišiel o hlas. No vždy sa dokázal vrátiť. Pred rokom a pol mu vyšiel veľmi dobre prijatý album Kruhy a rozmýšľal nad ďalším. Koncom septembra ho museli opäť museli hospitalizovať, jeho stav sa na krátky čas zlepšil, podľa jeho dcéry Kláry si odpil zo svojho obľúbeného vínka, no nakoniec neprežil zdravotné komplikácie.
.od rokenrolu k country
Podobne ako väčšina mladých ľudí v päťdesiatych rokoch počúval rádio Luxembourg, ktoré vysielalo pre americké okupačné vojská v Nemecku. „Tam som počul všetky tie hity a mnohé z nich som sa aj naučil. Hltal som texty, neskôr som ich nahrával na magnetofón,” povedal .týždňu pred rokom Pavel Bobek. Po rokoch tvrdil, že do svojich dvadsiatich rokov bol slušným chlapcom, no keď objavil rokenrol, všetko sa zvrtlo. Spievanie mu však išlo tak dobre, že od Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra dostal angažmán v divadle Semafor, kde za sprievodu skupiny Olympic účinkoval v slávnom predstavení Ondráš podotýká.
V polovici šesťdesiatych rokov sa však jeho hudobné chute trochu zmenili a rokenrolovú hudbu vymenil za svoje milované country. Bobek túto premenu nevidel až tak dramaticky. „Rokenrol a country je tá istá hudba, pretože rokenrol vyšiel z čierneho rythm and blues a bielej country hudby. Z mojej strany to nebol žiadny skok inam. Americkí rokenroloví speváci Jerry Lee Lewis alebo Roy Orbison sa po tom, čo scénu ovládli The Beatles, vrátili k hudbe, s ktorou začínali a dali sa na country. Ja tiež,” povedal nášmu časopisu.
V tom čase ho začala sprevádzať skupina Country Beat, s ktoru sa do Semaforu vrátil, pretože v druhej polovici 60. rokov mali v programe divadla prázdne miesta. Bobek ich vyplnil svojimi country pesničkami. Väčšinu z nich spieval stále v angličtine, ale jeho kolega z divadla, herec a komik Jiří Grossman, mu navrhol, aby ich prespieval do češtiny, pretože potom nemusí ľuďom počas predstavení vysvetľovať, o čom tie piesne sú. Jedným z jeho prvých slávnych singlov bol hit Oh Ruby, nechtěj mi lásku brát, ktorý mu otextoval práve Grossman.
V šesťdesiatych rokoch bol Bobek už veľmi známym spevákom, mal za sebou aj niekoľko singlov, ale stále čakal na svoj debutový album. Ten sa mu podarilo nahrať až v roku 1975. Nahrávka Veď mě dál, cesto má bola nakoniec jedným z najpredávanejších titulov, aj keď pôvodne nemal vôbec vyjsť. Bobekov repertoár tvorili výhradne skladby od amerických spevákov – Johnnyho Casha, Krisa Kristoffersona alebo Willieho Nelsona čiže piesne, ktoré ideovo nezapadali do vtedajšej normalizačnej doby.
„V Pantone mali odvážneho riaditeľa Jiřího Maláska, ktorý sa nebál prekročiť vtedajšie nariadenia, že na albume musí byť minimálne pieseň domáceho pôvodu, ďalšie veci musia byť „spriateleného pôvodu“ a zvyšok môže byť z nepriateľskej cudziny. A to išlo o priechodnejšie francúzske a talianske pesničky, nie o americké. Myslím si, že kto bol trochu odvážny a nebál sa, vždy niečo presadil,” vysvetľoval okolnosti vydávania albumov v normalizovanom Československu. Vďaka nemu sa za Železnú oponu dostávalo to najlepšie z americkej country.
.kráľ trampov
Síce vystupoval v rôznych televíznych estrádach, no Pavel Bobek si do revolúcie zachoval čistý štít. Komunistom sa z neho nikdy nepodarilo urobiť prorežimného speváka. Bobek to vysvetľoval tým, že na neho nedoliehal žiadny tlak. „Mne to bolo fuk. Robil som si svoju hudbu a pritom som mal aj svoje povolanie, ktoré ma živilo. Nemusel som sa báť, že keď ma zakážu, tak zostanem bez práce,” tvrdil hudobník, ktorého pesničky časom zľudoveli. Najmä trampi si nevedeli predstaviť svoje spevníky bez populárnych šlágrov ako Houston, Veď mě dál, cesto má, Lásko, mě ubývá sil alebo populárnej Ruby.
Bol to paradox, najmä keď Bobek sám seba vnímal ako čisto mestského človeka, ktorý mal rád Jamesa Bonda, víno a lietadlá.
Po revolúcii sa z povedomia ľudí trochu vytratil. Rozhodol sa, že vstúpi do politiky, ale vo voľbách do Senátu vo volebnom obvode vo Svitavách neuspel a tak sa vrátil k svoju povolaniu architekta. K jeho blízkym priateľom patril český architekt Jiří Kaplický, za ktorého sa verejne postavil v kauze kontroverznej knižnice pri Pražskom hrade. Veľmi príjemne ho prekvapilo, že na jeho pesničky pozitívne reaguje aj mladšie publikum. Presvedčil sa o tom napríklad počas svojho koncertu s Druhou trávou v Trutnove. „Bolo to ohromné. Sám som tomu nemohol uveriť. Na festival do Trutnova som šiel s veľkými obavami, či po nás nebudú hádzať zhnité jablká. Naopak, krásne ma prijali a spievali si so mnou.”
V posledných rokoch svojho života zápolil s rôznymi zdravotnými problémami. Pred ôsmimi rokmi bol dva týždne v umelom spánku a neskôr takmer prišiel o hlas. No vždy sa dokázal vrátiť. Pred rokom a pol mu vyšiel veľmi dobre prijatý album Kruhy a rozmýšľal nad ďalším. Koncom septembra ho museli opäť museli hospitalizovať, jeho stav sa na krátky čas zlepšil, podľa jeho dcéry Kláry si odpil zo svojho obľúbeného vínka, no nakoniec neprežil zdravotné komplikácie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.