 | THE RUMBLE STRIPS GIRLS & WEATHER ISLAND The Rumble Strips (názov podľa bezpečnostných pruhov po bokoch diaľnice) sa pôvodom hlásia k britskému Devonu, ale kapela ako taká vznikla po odklone od životných plánov jednotlivých členov až v Londýne. Hudba ťaží z akustickej sily (gitara, saxofón, lesný roh, piano) a naivnej neohrabanosti. Dobre zvládnuté hranie je však pre túto bandu rovnako typické ako zavýjanie lídra Charlieho Wallera. Girls And Boys In Love zo soundtracku k filmu Run Fat Boy Run je ľahký pop, v novinke Time počujeme zladené kopenie nástrojového neporiadku. Nové pesničky sú pestrejšie (Clouds) a sarkastický pátos v obnovenej Motorcycle (pôvodne z roku 2005) ukáže, kam sa skupina za ten čas posunula. Album produkovaný Tonym Hofferom (Beck, Belle & Sebastian, Grandaddy) radostne skáče z jednej nálady do druhej, až sami na chvíľku zaváhate, či máte silu skákať s ním. ●●●●○ .matej Lauko |
 | ROBBEN FORD TRUTH UNIVERSAL/CONCORD RECORDS Meno Robben Ford je silnou značkou, čo by potvrdili aj Charles Musselwhite, Joni Mitchell, Yellowjackets, Miles Davis atď. O tom, že popri práci pre iných nezanedbal ani vlastný potenciál, svedčí jeho devätnásty sólový album. Je to pomerne konzervatívna fúzia amerického popu, ktorý si privoňal k funky, ale zacítil blues. Ako autor piesní je Ford slušný priemer, no zaujímavejší je ako interpret. Poznať to, keď medzi jeho vecami zaznie masterpiece iného autora, v tomto prípade One Man’s Ceiling od Paula Simona. Ako kapelník vedie svojich spoluhráčov do groovy a funky-bluesových vôd, čo nemá chybu. Jeho ušľachtilý spev a hlas ťahá zase celok bližšie k popu. Všetky tieto prílohy však len dochucujú to hlavné – Fordovu originálnu elektrickú gitaru, jej bluesový feeling, rockový zvuk a džezové frázovanie. Mňam! Hudobník pre hudobníkov? Áno, aj! ●●●○○ .martin Chrobák |
 | COUNT BASIC LOVE & LIGHT UNIVERSAL/EMARCY Hovorí sa, že funk najlepšie hrajú černosi, ale, postmoderne povedané, pravda to je aj nie je. Džez je aj biely a európsky a taký môže byť aj funk. A verte alebo nie, jedna z najlepších európskych funkových kapiel, Count Basic, má domicil vo Viedni. Ale nebola by to postmoderna, keby sme nepovedali, že to nie je úplná pravda, speváčka Kelli Sae je z New Yorku. Kapelník, gitarista a skladateľ Peter Legat a všetci hudobníci sú Rakúšania. Je to veľká zábava, akoby sme sa ocitli v 90. rokoch, keď fičal acid džez a vládol tanečný funk s dychmi a vytlieskávanou druhou dobou. Count Basic sa podobá na britskú skupinu Incognito, hoci občas zaznejú bluesovejšie či popdžezovejšie pasáže. Speváčka však spieva krásne, netlačí na pílu a nerobí melizmy, v ktorých by sa strácal priamočiary ťah. Hudobníci sú skvelí, skladby chytľavé. Sviežosť, stará sviežosť. ●●●○○ .marian Jaslovský/SME |
 | DYSANCHELY NAUSEA HROM RECORDS Nič netušiaci občan si pod názvom „death metal“ predstaví len akýsi nepočúvateľný hluk. A spojenie „melodický death metal“ mu musí znieť podobne zmysluplne ako „drevené želiezko“ alebo „živá mŕtvola“. Lenže, ako vie každý milovník hororov, živé mŕtvoly môžu byť veľmi reálne. Reálny je aj žáner melodického death metalu, ktorý sa rozvinul v 90. rokoch najmä vďaka švédskym kapelám ako In Flames alebo At the Gates. To, že trnavská skupina Dysanchely znesie porovnanie so svojimi zahraničnými kolegami, jej slúži ku cti. Ešte dôležitejšie však je, že ide o hudbu, ktorá pri troche otvorenosti môže zaujať aj tzv. normálneho poslucháča. Kto strávi typický škriekavý spev, dostane za odmenu dynamické striedanie motívov a nálad na konceptuálnom albume, ktorý je inšpirovaný dielom Jeana-Paula Sartra a venovaný dobrému človeku. No vidíte, nehryzú. ●●●○○ .vladislav Gális |
 | PAUL POTTS ONE CHANCE SONY BMG Či ide o popmusic, alebo o operu, ľudia majú radi, keď sa s interpretom spája nejaký príbeh. Najlepšie dojímavý. Vďaka internetovej stránke YouTube tie okamihy pozná celý svet: životom ubitý 36-ročný amatérsky operný spevák s neuveriteľne smutným výrazom tváre vyrazil dych publiku aj porote v televíznej súťaži Britain’s Got Talent. Paula Pottsa si už nikto nemýli s Pol Potom a na svete je jeho prvý album One Chance, narýchlo pripravený v typicky sladkom pop-opernom duchu. Nesmú chýbať Pottsove súťažné kusy, Pucciniho Nessun Dorma a Sartoriho Con Te Partiro, ktoré dopĺňajú ďalšie istoty ako muzikálový Andrew Lloyd Weber alebo filmový Ennio Morricone. Čaša s pátosom preteká aj pri Ognuno Soffre, čo je pôvodne Everybody Hurts od R.E.M. Či raz bude zo skromného muža z Južného Walesu naozaj nový Pavarotti, ukáže čas. Ale dojať celý svet sa mu už podarilo. ●●○○○ .vladislav Gális |
 | MISHA 13000KRÁT EMI Boli časy, keď sa človek pomaly bál otvoriť konzervu, aby naňho nevyskočila Misha so svojou neodmysliteľnou šatkou na hlave. Ťažko jej to klásť za vinu – v tom období bola vo svojom žánri najaktívnejšom speváčkou, a tak ju médiá statočne prepierali. Dnes je to trochu inak: o miesto na výslní sa hlási mlaď zo Superstar a na RnB scéne o sebe dala vehementne vedieť Tina. A Misha, už dávno bez šatky, si pochvaľuje viac súkromia a po troch rokoch vydáva tretí album. Producenta Maroša Kachúta a spol. nahradila pestrá zostava spolupracovníkov, v ktorej sú napríklad slovenskí rapperi AMO, českí funky recesisti Monkey Business či pôvodom kamerunský basgitarista Richard Bona. Ako sa dalo čakať, výsledkom je pestrý, hoci trochu pridlhý album. Misha je profíčka – ale nedá sa ubrániť pocitu, že v nej hádam musí driemať oveľa viac temperamentu. ●●●○○ .vladislav Gális |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.