Hovoriť o téme globalizácie nám príde trochu „prefláknuté“, najmä keď vieme, že mnoho textov skončí pri prázdnych rečiach o zmene spoločnosti a sveta. Či sa nám však globalizácia páči, alebo nie, pravda je, že nech vojdeme do potravín kdekoľvek na svete, mnohé produkty budú prakticky rovnaké ako v obchode v našej obci. Globalizácia nám priniesla McDonald’s, istotu čistých záchodov v každom veľkomeste. Keby sme išli ďalej do minulosti, vďaka globalizačným moreplavbám v 15. storočí máme na celom svete zemiaky, kukuricu či karí korenie. .prejavuje sa globalizácia na autách?
Bez Veľkej Británie a jej bývalých kolónií by bola v automobilovom svete nuda – všade inde sa jazdí po pravej strane cesty. V krajinách s lacným benzínom sú stále populárne veľké terénne autá, ale čoraz častejšie slúžia skôr ako statusový symbol než na reálny úžitok. Aj tam však cena paliva rastie, a preto mnoho ľudí ostáva pri autách bežnej veľkosti. Japonsko a Čína zatiaľ ostávajú špecifickými trhmi, na ktorých sa predávajú najmä autá z domácej produkcie. Avšak aj na východe Ázie sú európske autá považované za špičku. „Autá vyrábané v Európe – a špeciálne v Nemecku –v Thajsku berú ako prémiovú voľbu,“ potvrdzuje Michael Kordys, generálny manažér BMW Slovensko.
Automobilky postupne prechádzajú na výrobu takzvaných globálnych modelov, teda áut, ktoré sú rovnaké na všetkých trhoch. Napríklad Volkswagen Passat, predávaný v USA, je úplne iné auto ako ten európsky, ale Ford Focus je – s výnimkou úprav kvôli technickým normám – všade rovnaký. Globálne modely sa navyše montujú vo viacerých závodoch po celom svete z dielcov z celého sveta. Ani výskum a vývoj neprebieha vždy v domácej krajine – Hyundai/Kia vyvíjajú autá pre tunajší trh pri Frankfurte.
Môže potom národnosť auta nejako vplývať na to, ako sa v ňom cítime? Za posledné roky sa vytvorili mnohé stereotypy – nemecké autá by mali mať tvrdší podvozok, mali by byť spoľahlivejšie a decentné až nudné. Francúzske autá by vás mali osloviť odvážnejším dizajnom, príjemnou atmosférou v interiéri a komfortnou jazdou.
Rozdiely medzi autami rôznych krajín sme sa rozhodli vyskúšať na vlastnej koži. V tabuľkách predajnosti u nás dlhodobo vedú nemecké autá. Medzi nemecké autá radíme aj Škodu, ktorá patrí do koncernu Volkswagen a neostáva u nej už veľa lokálneho – ešte aj šéfdizajnér Jozef Kabaň je Slovák. Za nimi sú Kórejčania a na treťom mieste Francúzi. Posvietili sme si na dva modely nižšej strednej triedy – francúzsky Peugeot 308 a nemecké Audi A3. Sú to autá z rovnakého segmentu, postavené na rovnakej koncepcii motora vpredu s pohonom predných kolies (Audi môžete mať s pohonom všetkých kolies – ako inak, za príplatok). Audi je na rozdiel od Peugeotu „prémiová značka“. Na jednej strane to znamená, že je drahšie – kde sa cena za Peugeot s plnou výbavou končí, tam sa začína slabo vybavené Audi, ktorého cenu je možné príplatkovou výbavou zvýšiť aj o polovicu. Na druhej strane si za správne logo na kapote treba priplatiť – ale uznávame, že A3 má atmosféru väčších a drahších modelov. Audi tvrdí, že A3 v testovanej verzii sedan je také „moje prvé Audi“, teda model, ktorý má osloviť nových zákazníkov, ktorí si idú kúpiť svoju prvú prémiovku.
Kórejčanov sme sa z porovnania rozhodli vynechať, pretože ich automobilová história je krátka a ich prvé modely boli licencované kópie japonských áut alebo poskladané zo súčiastok z celého sveta. Aj keď Kórejčania v poslednom čase výrazne zvýšili kvalitu a trhajú rekordy predajnosti, ešte stále skôr nasledujú európske trendy, než ich tvoria.
.nemecká evolúcia vs. francúzska revolúcia
Audi A3 vo verzii sedan je mimoriadne pekné auto. Aj keď si myslíme, že Audi prekročilo tenkú hranicu medzi „korporátnou identitou“ a „všetky autá značky vyzerajú úplne rovnako“. Viacerí si na prvý pohľad mysleli, že ide o väčší sedan A4. Malému sedanu typické ostré linky pristanú a kufor pomáha vyvážiť relatívne dlhý previs pred prednou nápravou. Tristoosmička nám pripadala až príliš politicky korektná. Po rokoch experimentovania s obrovskou levou tlamou na prednej maske vyzerá, ako keby ju navrhla komisia. Z francúzskych značiek extravagantný dizajn stále skúša Citroën; ich model DS3 je jedným z najvýraznejších malých áut a nové C4 Picasso vyzerá spredu ako vesmírna loď.
Motory testovaných áut porovnať nemôžeme – oba síce majú výkon okolo 150 koní, ale v Audi bol dieselový motor, zatiaľ čo v Peugeote benzínový. (Aby sme len neburcovali štáty proti sebe – benzínový motor 1,6 je výborným výsledkom francúzsko-nemeckej spolupráce koncernov Peugeot/Citroën a BMW/Mini.) Opäť sme sa v praxi utvrdili v rozdieloch medzi benzínovým a dieselovým motorom – ten v Peugeote je pružný a veľmi tichý; nafťák v Audi na správnom prevode ťahá lepšie, ale v nízkych otáčkach je letargický. V Audi je motor pripojený k veľmi presnej prevodovke; Peugeot si zachováva tradične francúzske, trošku gumové radenie prevodov, aj keď to nie je také zlé ako kedysi. Naše obavy, že Audi bude mať tvrdý podvozok, sa nenaplnili. Peugeot má však o palec väčšie kolesá, napriek tomu je komfortnejší a celkovo sa v ňom jazdí pohodovejšie.
Ako to vyzerá v interiéri Audi? Posed za volantom je absolútne štandardný a palubná doska je solídne spracovaná, aj keď o niečo strohejšia než v drahších modeloch značky. Audi sa drží zaužívaného štandardu – na vrchu palubnej dosky je displej systému MMI (autorádio/navigácia/ďalšie nastavenia) a pod ním ovládanie klimatizácie. MMI je jeden z najlepších systémov v triede, ale za desať rokov od prvého nasadenia sa jeho dizajn prakticky nezmenil. Inžinieri z Audi by nám určite povedali, že na dobrom niet čo meniť, ale nám predsa trochu chýbal „wow factor“ nového auta.
Interiér 308 v mnohom vychádza z menšieho modelu 208. Vyzerá to, ako keby pri jeho navrhovaní začali úplne nanovo. Nová je netradičná pozícia vodiča s malým, nízko položeným volantom a budíkmi nad ním. Tento posed je vecou zvyku, ale vodiči vyšší ako 180 cm si budú zvykať len ťažko. Zvyšok interiéru najlepšie charakterizoval jeden z našich pasažierov – vyzerá, ako keby ho niekto vykradol. Prakticky všetky funkcie sa ovládajú cez dotykovú obrazovku, akýsi malý tablet na palubnej doske. Okolo neho je len hŕstka tlačidiel. Nápad to nie je zlý, ale riešenie s nízkym rozlíšením a ťažkopádnou odozvou zaostáva. Určite je však estetickejšie ako Peugeoty minulých rokov, ktorých palubná doska pripomínala vedeckú kalkulačku – bola posiata desiatkami tlačidiel a mnohým ste nerozumeli, čo robia.
Výsledok? Zo širšej perspektívy sa ukazuje, že Francúzi radi experimentujú a medzigeneračne prechádzajú z extrému do extrému, zatiaľ čo Nemci akoby už dávno trafili zlatú strednú cestu a tej sa ďalej držia. Medzi konkrétnymi autami národnostné rozdiely určite sú, ale skôr v detailoch. Mohli by sme to nazvať súbojom medzi nemeckou evolúciou a francúzskou revolúciou. Aj keď máme pocit, že posledná revolúcia ich posunula bližšie k nudnému strednému prúdu. Akoby stratili niečo z vlastností typických pre francúzske autá – komfortnejšia a pohodovejšia jazda, menej presná radiaca páka, praktické detaily ako napríklad osvetlenie v kufri, ktoré sa dá vybrať a použiť ako baterka. Dúfajme, že Francúzi sa Nemcom priblížili aj v oblasti spoľahlivosti, kde v predchádzajúcich rokoch nijako extra nevynikali. Francúzi už nie sú len uletenou (a často lacnejšou) alternatívou k solídnej nemeckej, kórejskej a japonskej konkurencii, ale nestratili pri tom trochu francúzskej charizmy?
.autor je spolupracovník .týždňa
Bez Veľkej Británie a jej bývalých kolónií by bola v automobilovom svete nuda – všade inde sa jazdí po pravej strane cesty. V krajinách s lacným benzínom sú stále populárne veľké terénne autá, ale čoraz častejšie slúžia skôr ako statusový symbol než na reálny úžitok. Aj tam však cena paliva rastie, a preto mnoho ľudí ostáva pri autách bežnej veľkosti. Japonsko a Čína zatiaľ ostávajú špecifickými trhmi, na ktorých sa predávajú najmä autá z domácej produkcie. Avšak aj na východe Ázie sú európske autá považované za špičku. „Autá vyrábané v Európe – a špeciálne v Nemecku –v Thajsku berú ako prémiovú voľbu,“ potvrdzuje Michael Kordys, generálny manažér BMW Slovensko.
Automobilky postupne prechádzajú na výrobu takzvaných globálnych modelov, teda áut, ktoré sú rovnaké na všetkých trhoch. Napríklad Volkswagen Passat, predávaný v USA, je úplne iné auto ako ten európsky, ale Ford Focus je – s výnimkou úprav kvôli technickým normám – všade rovnaký. Globálne modely sa navyše montujú vo viacerých závodoch po celom svete z dielcov z celého sveta. Ani výskum a vývoj neprebieha vždy v domácej krajine – Hyundai/Kia vyvíjajú autá pre tunajší trh pri Frankfurte.
Môže potom národnosť auta nejako vplývať na to, ako sa v ňom cítime? Za posledné roky sa vytvorili mnohé stereotypy – nemecké autá by mali mať tvrdší podvozok, mali by byť spoľahlivejšie a decentné až nudné. Francúzske autá by vás mali osloviť odvážnejším dizajnom, príjemnou atmosférou v interiéri a komfortnou jazdou.
Rozdiely medzi autami rôznych krajín sme sa rozhodli vyskúšať na vlastnej koži. V tabuľkách predajnosti u nás dlhodobo vedú nemecké autá. Medzi nemecké autá radíme aj Škodu, ktorá patrí do koncernu Volkswagen a neostáva u nej už veľa lokálneho – ešte aj šéfdizajnér Jozef Kabaň je Slovák. Za nimi sú Kórejčania a na treťom mieste Francúzi. Posvietili sme si na dva modely nižšej strednej triedy – francúzsky Peugeot 308 a nemecké Audi A3. Sú to autá z rovnakého segmentu, postavené na rovnakej koncepcii motora vpredu s pohonom predných kolies (Audi môžete mať s pohonom všetkých kolies – ako inak, za príplatok). Audi je na rozdiel od Peugeotu „prémiová značka“. Na jednej strane to znamená, že je drahšie – kde sa cena za Peugeot s plnou výbavou končí, tam sa začína slabo vybavené Audi, ktorého cenu je možné príplatkovou výbavou zvýšiť aj o polovicu. Na druhej strane si za správne logo na kapote treba priplatiť – ale uznávame, že A3 má atmosféru väčších a drahších modelov. Audi tvrdí, že A3 v testovanej verzii sedan je také „moje prvé Audi“, teda model, ktorý má osloviť nových zákazníkov, ktorí si idú kúpiť svoju prvú prémiovku.
Kórejčanov sme sa z porovnania rozhodli vynechať, pretože ich automobilová história je krátka a ich prvé modely boli licencované kópie japonských áut alebo poskladané zo súčiastok z celého sveta. Aj keď Kórejčania v poslednom čase výrazne zvýšili kvalitu a trhajú rekordy predajnosti, ešte stále skôr nasledujú európske trendy, než ich tvoria.
.nemecká evolúcia vs. francúzska revolúcia
Audi A3 vo verzii sedan je mimoriadne pekné auto. Aj keď si myslíme, že Audi prekročilo tenkú hranicu medzi „korporátnou identitou“ a „všetky autá značky vyzerajú úplne rovnako“. Viacerí si na prvý pohľad mysleli, že ide o väčší sedan A4. Malému sedanu typické ostré linky pristanú a kufor pomáha vyvážiť relatívne dlhý previs pred prednou nápravou. Tristoosmička nám pripadala až príliš politicky korektná. Po rokoch experimentovania s obrovskou levou tlamou na prednej maske vyzerá, ako keby ju navrhla komisia. Z francúzskych značiek extravagantný dizajn stále skúša Citroën; ich model DS3 je jedným z najvýraznejších malých áut a nové C4 Picasso vyzerá spredu ako vesmírna loď.
Motory testovaných áut porovnať nemôžeme – oba síce majú výkon okolo 150 koní, ale v Audi bol dieselový motor, zatiaľ čo v Peugeote benzínový. (Aby sme len neburcovali štáty proti sebe – benzínový motor 1,6 je výborným výsledkom francúzsko-nemeckej spolupráce koncernov Peugeot/Citroën a BMW/Mini.) Opäť sme sa v praxi utvrdili v rozdieloch medzi benzínovým a dieselovým motorom – ten v Peugeote je pružný a veľmi tichý; nafťák v Audi na správnom prevode ťahá lepšie, ale v nízkych otáčkach je letargický. V Audi je motor pripojený k veľmi presnej prevodovke; Peugeot si zachováva tradične francúzske, trošku gumové radenie prevodov, aj keď to nie je také zlé ako kedysi. Naše obavy, že Audi bude mať tvrdý podvozok, sa nenaplnili. Peugeot má však o palec väčšie kolesá, napriek tomu je komfortnejší a celkovo sa v ňom jazdí pohodovejšie.
Ako to vyzerá v interiéri Audi? Posed za volantom je absolútne štandardný a palubná doska je solídne spracovaná, aj keď o niečo strohejšia než v drahších modeloch značky. Audi sa drží zaužívaného štandardu – na vrchu palubnej dosky je displej systému MMI (autorádio/navigácia/ďalšie nastavenia) a pod ním ovládanie klimatizácie. MMI je jeden z najlepších systémov v triede, ale za desať rokov od prvého nasadenia sa jeho dizajn prakticky nezmenil. Inžinieri z Audi by nám určite povedali, že na dobrom niet čo meniť, ale nám predsa trochu chýbal „wow factor“ nového auta.
Interiér 308 v mnohom vychádza z menšieho modelu 208. Vyzerá to, ako keby pri jeho navrhovaní začali úplne nanovo. Nová je netradičná pozícia vodiča s malým, nízko položeným volantom a budíkmi nad ním. Tento posed je vecou zvyku, ale vodiči vyšší ako 180 cm si budú zvykať len ťažko. Zvyšok interiéru najlepšie charakterizoval jeden z našich pasažierov – vyzerá, ako keby ho niekto vykradol. Prakticky všetky funkcie sa ovládajú cez dotykovú obrazovku, akýsi malý tablet na palubnej doske. Okolo neho je len hŕstka tlačidiel. Nápad to nie je zlý, ale riešenie s nízkym rozlíšením a ťažkopádnou odozvou zaostáva. Určite je však estetickejšie ako Peugeoty minulých rokov, ktorých palubná doska pripomínala vedeckú kalkulačku – bola posiata desiatkami tlačidiel a mnohým ste nerozumeli, čo robia.
Výsledok? Zo širšej perspektívy sa ukazuje, že Francúzi radi experimentujú a medzigeneračne prechádzajú z extrému do extrému, zatiaľ čo Nemci akoby už dávno trafili zlatú strednú cestu a tej sa ďalej držia. Medzi konkrétnymi autami národnostné rozdiely určite sú, ale skôr v detailoch. Mohli by sme to nazvať súbojom medzi nemeckou evolúciou a francúzskou revolúciou. Aj keď máme pocit, že posledná revolúcia ich posunula bližšie k nudnému strednému prúdu. Akoby stratili niečo z vlastností typických pre francúzske autá – komfortnejšia a pohodovejšia jazda, menej presná radiaca páka, praktické detaily ako napríklad osvetlenie v kufri, ktoré sa dá vybrať a použiť ako baterka. Dúfajme, že Francúzi sa Nemcom priblížili aj v oblasti spoľahlivosti, kde v predchádzajúcich rokoch nijako extra nevynikali. Francúzi už nie sú len uletenou (a často lacnejšou) alternatívou k solídnej nemeckej, kórejskej a japonskej konkurencii, ale nestratili pri tom trochu francúzskej charizmy?
.autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.