Kričím
Chodím na konania, rozčuľujem sa tam a kričím. Kamaráti ma upozorňujú, ťahajú za rukáv: nekrič, nekrič. Keby som to povedala pokojne, tak ma ľudia vypočujú, ale ja revem, tak si zapchajú uši a just urobia naopak. Uvedomujem si to, ale niečo sa vždy vo mne vzoprie a vyletí to zo mňa. Aj veci škodím, aj sebe. Mala som raz niečo na štítnej žľaze, lekárka odporúčala rezať, ale že to môže mať negatívny účinok na hlasivky. Pýta sa: Potrebujete hlas? Samozrejme! Ste učiteľka? Kričím na ľudí na konaniach! Chachacha, smiala sa. Viac ma nevidela.
Meškám
Všade chodím neskoro, na pošte ma neznášajú, keď prídem krátko pred ôsmou a vyberám či podávam dvadsať listov. Aj na vlastnú svadbu som prišla neskoro, všetci sa smiali, že to sa dalo čakať. Ale ja to nerobím naschvál, nie som vždy na vine, osud mi to tak robí. Nemôžem predsa za to, že taxikár nevedel trafiť.
Pečiem
Rada chodím na miesta, kde môžem variť a piecť. Môžem to robiť aj doma, ale radšej pečiem v Kvačianskej doline, kde treba strážiť mlyn. Niekedy sa nedá prejsť po dvore pomedzi turistov – dovolíte, hovorím, idem domov. A vy tu bývate, pani? Vidia na stole moje plechy s makovníkmi, a to aj pečiete? A kde inde? Tam je taká výborná pec, výborne tam kysne cesto, tam sa nedá nepiecť. Dobre sa tam varí a ešte lepšie konzumuje, v dobrej spoločnosti.
Fajčím
Boli obdobia, keď som nefajčila. Vlastne tak som zistila, že som tehotná, pozrela som na cigaretu a že fuj. Po polroku dojčenia som si zapálila a bolo to zas perfektné. Tajne dúfam, že nastane taký deň, keď zas prestanem. Teším sa naň, ale musí sám prísť, nebudem sa nútiť, pre mňa bolo fajčenie vždy spojené so silným pocitom slobody. A so sestrou. Na našom spoločnom promočnom obede nám rodičia povedali: už ste dievčatá dospelé, nám sa to síce nepáči, ale už môžete fajčiť. Hneď sme si zapálili.
Vínovo-syrová kúra
Mama je z vinárskeho kraja, z Tokaja, nedeľné raňajky nemôžu byť bez vínka, od mala som dostávala malinký štamperlík. Sestra má dom vo Francúzsku na ostrove v Atlantiku, zobrala som tam raz kamarátky. Štyri baby, žiadni muži, tri kilometre do obchodu na bicykli. Susedka sa pýtala sestry: A čo tu robia tie tvoje kamarátky celé dni? Majú vínovo-syrovú kúru. Plus bicykel.
Dvíha sa mi tlak
Milujem fialovú farbu, aj slnečné okuliare mám fialové, nosila by som ich aj za dažďa. Rada chodím do secondhandov, neviem odolať, keď vidím peknú fialovú vec. Byt mám nimi zaprataný, lebo neviem nič vyhodiť, oblečenie ani noviny. Keď mám upratovať, zvýši sa mi tlak. Minule mi aj sanitku volali, namerali 150 tlak, keď mala prísť sestra s rodinou na návštevu. Už len dve hodiny, to nestíham. Začala mi tiecť krv z nosa, takto umývať nemôžem, čo mám robiť? Návšteva si upratala sama.
Nebojím sa
Závidím botanikom a geológom ich odborné vedomosti, chcem byť geológom v ďalšom živote. Závidím elektrikárom, že vedia, ako funguje elektrický prúd, a to som robila na elektrotechnickom ústave. Na niekoľko ďalších životov mám program. Inak snívam len o tom, že raz budú súdy rozhodovať spravodlivo a politici si uvedomia, že majú zastupovať verejný záujem. Stačilo by, keby menej kradli a bude to hneď vidieť. Jeden politik mi povedal, nech sa odsťahujem z Bratislavy, keď sa mi nič nepáči. Neodsťahujem, nevyženiete ma, je to aj moje mesto, nielen vaše.
Chodím na konania, rozčuľujem sa tam a kričím. Kamaráti ma upozorňujú, ťahajú za rukáv: nekrič, nekrič. Keby som to povedala pokojne, tak ma ľudia vypočujú, ale ja revem, tak si zapchajú uši a just urobia naopak. Uvedomujem si to, ale niečo sa vždy vo mne vzoprie a vyletí to zo mňa. Aj veci škodím, aj sebe. Mala som raz niečo na štítnej žľaze, lekárka odporúčala rezať, ale že to môže mať negatívny účinok na hlasivky. Pýta sa: Potrebujete hlas? Samozrejme! Ste učiteľka? Kričím na ľudí na konaniach! Chachacha, smiala sa. Viac ma nevidela.
Meškám
Všade chodím neskoro, na pošte ma neznášajú, keď prídem krátko pred ôsmou a vyberám či podávam dvadsať listov. Aj na vlastnú svadbu som prišla neskoro, všetci sa smiali, že to sa dalo čakať. Ale ja to nerobím naschvál, nie som vždy na vine, osud mi to tak robí. Nemôžem predsa za to, že taxikár nevedel trafiť.
Pečiem
Rada chodím na miesta, kde môžem variť a piecť. Môžem to robiť aj doma, ale radšej pečiem v Kvačianskej doline, kde treba strážiť mlyn. Niekedy sa nedá prejsť po dvore pomedzi turistov – dovolíte, hovorím, idem domov. A vy tu bývate, pani? Vidia na stole moje plechy s makovníkmi, a to aj pečiete? A kde inde? Tam je taká výborná pec, výborne tam kysne cesto, tam sa nedá nepiecť. Dobre sa tam varí a ešte lepšie konzumuje, v dobrej spoločnosti.
Fajčím
Boli obdobia, keď som nefajčila. Vlastne tak som zistila, že som tehotná, pozrela som na cigaretu a že fuj. Po polroku dojčenia som si zapálila a bolo to zas perfektné. Tajne dúfam, že nastane taký deň, keď zas prestanem. Teším sa naň, ale musí sám prísť, nebudem sa nútiť, pre mňa bolo fajčenie vždy spojené so silným pocitom slobody. A so sestrou. Na našom spoločnom promočnom obede nám rodičia povedali: už ste dievčatá dospelé, nám sa to síce nepáči, ale už môžete fajčiť. Hneď sme si zapálili.
Vínovo-syrová kúra
Mama je z vinárskeho kraja, z Tokaja, nedeľné raňajky nemôžu byť bez vínka, od mala som dostávala malinký štamperlík. Sestra má dom vo Francúzsku na ostrove v Atlantiku, zobrala som tam raz kamarátky. Štyri baby, žiadni muži, tri kilometre do obchodu na bicykli. Susedka sa pýtala sestry: A čo tu robia tie tvoje kamarátky celé dni? Majú vínovo-syrovú kúru. Plus bicykel.
Dvíha sa mi tlak
Milujem fialovú farbu, aj slnečné okuliare mám fialové, nosila by som ich aj za dažďa. Rada chodím do secondhandov, neviem odolať, keď vidím peknú fialovú vec. Byt mám nimi zaprataný, lebo neviem nič vyhodiť, oblečenie ani noviny. Keď mám upratovať, zvýši sa mi tlak. Minule mi aj sanitku volali, namerali 150 tlak, keď mala prísť sestra s rodinou na návštevu. Už len dve hodiny, to nestíham. Začala mi tiecť krv z nosa, takto umývať nemôžem, čo mám robiť? Návšteva si upratala sama.
Nebojím sa
Závidím botanikom a geológom ich odborné vedomosti, chcem byť geológom v ďalšom živote. Závidím elektrikárom, že vedia, ako funguje elektrický prúd, a to som robila na elektrotechnickom ústave. Na niekoľko ďalších životov mám program. Inak snívam len o tom, že raz budú súdy rozhodovať spravodlivo a politici si uvedomia, že majú zastupovať verejný záujem. Stačilo by, keby menej kradli a bude to hneď vidieť. Jeden politik mi povedal, nech sa odsťahujem z Bratislavy, keď sa mi nič nepáči. Neodsťahujem, nevyženiete ma, je to aj moje mesto, nielen vaše.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.