Marian Kotleba sa už o krátky čas ujme funkcie župana. Nikto netuší, ako sa bude v tejto funkcii správať ani ako bude vychádzať so župným zastupiteľstvom.
V našej regionálnej politike sme už zažili, čo to znamená, keď sa župan dostane do konfliktu so zastupiteľstvom. Svoje by o tom vedel rozprávať nitriansky župan Milan Belica, ktorý sa v rokoch 2001 až 2005 dostal do ostrého konfliktu s SMK, ktorá mala väčšinu v nitrianskom zastupiteľstve. To vtedy bez výberového konania schválilo prenájom sociálnych zariadení neziskovým organizáciám, ktoré založili najmä župní poslanci SMK. Belica vtedy toto uznesenie odmietol podpísať, pričom medzi ním a poslancami prepukla studená vojna. Jej výsledkom bol vznik takzvanej veľkej slovenskej koalície v Nitre, ktorá v reči symbolov populisticky brnkala na národnú strunu, a vytlačila SMK na okraj župnej politiky.
.skinhead riaditeľom?
V Banskej Bystrici je však iná situácia než v Nitre, kde konflikt medzi županom a zastupiteľstvom eskaloval až na konci funkčného obdobia. A, samozrejme, úradnícky Milan Belica nie je Marian Kotleba.
Župan má pomerne silné možnosti v personálnej politike a v podstate môže s výnimkou vicežupana a hlavného kontrolóra obsadiť úrad svojimi blízkymi ľuďmi. Pokiaľ ide o vicežupana, aj toho môžu župní poslanci voliť len na návrh predsedu. Župan má tiež právomoc pozastaviť uznesenie župného parlamentu, ak si myslí, že nie je v súlade so zákonom, alebo ide proti záujmom župy. Ak zastupiteľstvo jeho veto neprelomí do dvoch mesiacov, uznesenie stráca platnosť. Poslanci tiež môžu zablokovať županovi všetky návrhy, s ktorými príde do regionálneho parlamentu. Nemusia mu napríklad schváliť rozpočet a celú župu tak poslať do rozpočtového provizória, v ktorom by síce fungovala podľa rozpočtu z predchádzajúceho roku, mohlo by sa to však negatívne odraziť na čerpaní eurofondov. Kotleba si, našťastie, nemôže vyberať riaditeľov škôl spadajúcich pod župu, čo je jedna z najcitlivejších otázok. Na tieto pozície sú vypísané výberové konania, v rámci ktorých má župan len limitované možnosti - ale aj ich využívanie treba pozorne sledovať so všetkou ostražitosťou.
Ako vidno, Marian Kotleba aj župní poslanci disponujú dostatočným množstvom právomocí, ktorými si dokážu poriadne skomplikovať život. V každom prípade túto krajinu čaká zaujímavá skúsenosť s tým, ako si politický extrémista, ktorý svojimi prejavmi balansuje na hrane zákona, poradí so zodpovednou výkonnou funkciou. Zatiaľ, chvalabohu, iba na regionálnej úrovni.
.bojkot nebude
O svojej stratégii už rozmýšľajú v hrubých obrysoch aj regionálni politici. Tón bude udávať Smer, ktorý je v banskobystrickom župnom parlamente najsilnejšou stranou. Župná poslankyňa Ľubica Laššáková (Smer) hovorí, že medzi Smerom a novým županom ešte k žiadnym rokovaniam nedošlo. „Určite budeme iniciovať stretnutie nášho poslaneckého klubu s pánom Kotlebom. Žiadny bojkot z našej strany neprichádza do úvahy, chceme vynaložiť maximálnu snahu, aby župa fungovala štandardne,“ hovorí Laššáková. Poslankyňa si v tejto chvíli vôbec netrúfa odhadnúť, ako bude Marian Kotleba na túto ponuku reagovať, ani to, ako bude vyzerať budúca spolupráca medzi ním a Smerom ako najsilnejšou stranou v zastupiteľstve. Kotlebu vraj pozná iba z médií a nedokáže preto predvídať jeho správanie. Smer mu však s veľkou pravdepodobnosťou navrhne svojho kandidáta na post vicežupana.
„Uvidíme, či bude s týmto naším návrhom súhlasiť. Izolácia by však nikam neviedla, neviem si predstaviť, že by sme takto fungovali,“ myslí si Laššáková. Paralýza fungovania župných orgánov by podľa nej mohla ohroziť veľké rozvojové projekty v regióne. Išlo by najmä o čerpanie európskych peňazí z regionálneho operačného programu, rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy a cezhraničnú spoluprácu s Maďarskom. V rámci nej ide najmä o vybudovanie ciest okolo prihraničných mostov cez rieku Ipeľ.
Proti izolácii Kotlebu je aj banskobystrický primátor a čerstvo zvolený župný poslanec Peter Gogola. „Kotleba sa stal županom legitímne, v demokratických voľbách, ktoré sú nespochybniteľné. Preto bude treba hľadať kompromisy a pristupovať k riešeniu problémov racionálne, a to aj vo vzťahu k novému županovi. Samozrejme, v prípade, že by sa pán Kotleba uchyľoval vo svojich návrhoch ku xenofóbnym riešeniam, budem kategoricky proti,“ povedal Gogola pre .týždeň. Zatiaľ sa teda zdá, že župní poslanci sa budú snažiť o pragmatickú spoluprácu.
.prípad Vandas
Kotlebovým triumfom zrejme získa na sile aj jeho Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) s odpudivou protirómskou rétorikou. Nedá sa vylúčiť, že už najbližšie prieskumy ju pošlú do parlamentu a slovenská ponovembrová demokracia tak bude stáť pred dilemou: má sa s extrémizmom súperiť v slobodnej politickej súťaži, alebo tu treba nasadiť právnikov? Práve o tomto pred necelými tromi rokmi intenzívne debatovali Česi, keď tamojší Najvyšší správny súd rozpustil neonacistickú Robotnícku stranu, ktorú viedol Tomáš Vandas. Táto strana šírila odpor voči Rómom, imigrantom aj Židom, navyše si zriadila Ochranné zbory, ktoré sa snažili zasiahnuť v litvínovskom rómskom gete. Práve tieto „náckovské Lidové milície“ vtedy označil novinár (a stĺpčekár .týždňa) Tomáš Němeček za rozhodujúci bod, prečo bolo správne zakázať túto stranu. Němeček vtedy v Lidových novinách napísal, že hoci pôsobenie týchto milícií nepresiahlo hranice Litvínova, v momente, keby náckovia pochodovali v uliciach veľkých miest, by mal akýkoľvek rozsudok už len akademický charakter.
Nástupkyňou rozpustených Robotníkov sa stala Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti, na ktorej čele sa opäť objavil neonacista Vandas. Strana si dáva tentoraz väčší pozor na súdy, preto sa radšej preventívne dištancuje od nacizmu. A už teraz si skvele rozumie s novozvoleným banskobystrickým županom – Vandas už stihol zablahoželať Kotlebovi, ktorý mu sľúbil, že ho príde navštíviť do Česka.
Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti má však dnes mušiu váhu, v nedávnych voľbách získala menej ako jedno percento. Tomáš Němeček vysvetľuje pre .týždeň širšie súvislosti: „Neonacisti sa dodnes z rozpustenia nespamätali. Ale upozorňujem, že ich voličov k sebe pretiahol Tomio Okamura a jeho novovzniknutá strana Úsvit priamej demokracie. Okamura v kampani pred nedávnymi voľbami vyzýval, aby si Rómovia „založili vlastný štát“. Okamura podľa sociologických analýz najviac bodoval v pohraničných oblastiach, kde sa konali protirómske pochody.“
.ako na Kotlebu
To isté, ako už raz rozpustení českí neonacisti, zažil ešte na začiatku svojej kariéry aj Marian Kotleba. V roku 2005 rozhodol senát nášho Najvyššieho súdu o rozpustení jeho vtedajšej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana. Bolo to však pomerne pomerne ľahké právnické „sústo“: kotlebovci vo svojom programe nariaďovali zmeniť parlamentnú demokraciu s garantovaným všeobecným volebným právom na stavovský štát. V ňom malo byť desať stavov, z toho deväť stavov mali tvoriť profesijné skupiny a desiatou boli národnostné menšiny. Voliť mali podľa programu kotlebovcov len obyvatelia, ktorí by sa registrovali do týchto stavov, a strana navyše navrhovala priznať národnostným menšinám len také práva, aké požíva slovenská menšina v materskom štáte. Tento stavovský program bol preto v zjavnom rozpore s viacerými ústavnými princípmi, takže Najvyšší súd sa pri odôvodňovaní rozpustenia ani nemusel právnicky blysnúť (a ani sa neblysol). Keby Generálny prokurátor SR aj tentoraz podal návrh na rozpustenie novej Kotlebovej strany, so zakazovaním by to bolo oveľa ťažšie. ĽSNS totiž upustila od stavovských chimér, jej program pôsobí na papieri z hľadiska Ústavy a dodržiavania zákonov v rámci medzí, strana sa dnes sústreďuje na kritiku pomerov, korupcie a, samozrejme, úplne stavila na Rómov, o ktorých hovorí ako o „cigánskych parazitoch“, alebo „cigánskych extrémistoch“. A práve to je miesto, na ktorom sa Marian Kotleba a jeho straníci často dostávajú na tenkú hranu. Ako inšpirácia môže slúžiť už zmienený, výborne spracovaný rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu, ktorý rozpustil Robotnícku stranu (RS). Súd totiž za jeden z dôvodov, prečo treba rozpustiť Robotníkov, označil ich xenofóbnosť a na príklade mnohých citátov z verejných vystúpení či straníckej publicistiky jasne preukázal, že RS prisudzovala určitým etnikám, najmä Rómom a Vietnamcom, negatívne charakteristiky, ktorých účelom je vyvolávať odpor, nenávisť a pocit ohrozenia. RS pritom voči Rómom používala veľmi podobný jazyk, ako ho dnes poznáme z úst Kotlebu. Vandas pred rozpustením rád hovorieval o „zvýhodňovaní parazitov“ a „tolerovaní neprispôsobivých pijavíc“, a súd tiež obzvlášť zaujalo slovné spojenie „cigánski paraziti“.
Český Najvyšší správny súd preto konštatoval, že „šírenie nenávisti k ‚nečeským’ etnickým skupinám tvorí samotnú podstatu RS, je jeho jediným skutočným programovým bodom a existencia hnutia by bez neho nemala zmysel“.
A takto charakterizovali českí sudcovia základný programový rámec zakázanej RS: „Na tomto mieste učinil súd záver, že prejavy RS, respektíve jej predstaviteľov, ktoré (...) zaznievajú na jej zhromaždeniach, strana sa od nich nedištancuje a tieto osoby prednášajú svoje prejavy na zhromaždeniach RS opakovane, smerujú k vyvolávaniu rasovej a sociálnej neznášanlivosti. Robotnícka strana sa zovšeobecňujúcim a paušalizujúcim spôsobom vymedzuje voči rómskemu, vietnamskému a židovskému etniku, rovnako ako voči homosexuálom, prisťahovalcom a všeobecne ľuďom odlišnej farby pleti, o ktorých hovorí vždy negatívne ako o parazitoch, povaľačoch, neprispôsobivých a podobne so súčasným vytváraním dojmu, že ide o skupiny, ktoré smerujú k ovládnutiu sveta a Európy, utláčajú ‚slušnú bielu menšinu‘, žijú na jej úkor, a táto väčšina je odsúdená na zánik, ak sa nebude brániť. Tu súd zdôrazňuje, že v podaní RS nejde o inak prípustnú kritiku reálnych spoločenských problémov, ale o celkom neakceptovateľné vyvolávanie nenávisti.“
Keďže rovnaká charakteristika sa vzťahuje aj na Mariana Kotlebu, ten by si ani po megaúspechu nemal byť istý, že ho demokratický systém definitívne akceptoval.
V našej regionálnej politike sme už zažili, čo to znamená, keď sa župan dostane do konfliktu so zastupiteľstvom. Svoje by o tom vedel rozprávať nitriansky župan Milan Belica, ktorý sa v rokoch 2001 až 2005 dostal do ostrého konfliktu s SMK, ktorá mala väčšinu v nitrianskom zastupiteľstve. To vtedy bez výberového konania schválilo prenájom sociálnych zariadení neziskovým organizáciám, ktoré založili najmä župní poslanci SMK. Belica vtedy toto uznesenie odmietol podpísať, pričom medzi ním a poslancami prepukla studená vojna. Jej výsledkom bol vznik takzvanej veľkej slovenskej koalície v Nitre, ktorá v reči symbolov populisticky brnkala na národnú strunu, a vytlačila SMK na okraj župnej politiky.
.skinhead riaditeľom?
V Banskej Bystrici je však iná situácia než v Nitre, kde konflikt medzi županom a zastupiteľstvom eskaloval až na konci funkčného obdobia. A, samozrejme, úradnícky Milan Belica nie je Marian Kotleba.
Župan má pomerne silné možnosti v personálnej politike a v podstate môže s výnimkou vicežupana a hlavného kontrolóra obsadiť úrad svojimi blízkymi ľuďmi. Pokiaľ ide o vicežupana, aj toho môžu župní poslanci voliť len na návrh predsedu. Župan má tiež právomoc pozastaviť uznesenie župného parlamentu, ak si myslí, že nie je v súlade so zákonom, alebo ide proti záujmom župy. Ak zastupiteľstvo jeho veto neprelomí do dvoch mesiacov, uznesenie stráca platnosť. Poslanci tiež môžu zablokovať županovi všetky návrhy, s ktorými príde do regionálneho parlamentu. Nemusia mu napríklad schváliť rozpočet a celú župu tak poslať do rozpočtového provizória, v ktorom by síce fungovala podľa rozpočtu z predchádzajúceho roku, mohlo by sa to však negatívne odraziť na čerpaní eurofondov. Kotleba si, našťastie, nemôže vyberať riaditeľov škôl spadajúcich pod župu, čo je jedna z najcitlivejších otázok. Na tieto pozície sú vypísané výberové konania, v rámci ktorých má župan len limitované možnosti - ale aj ich využívanie treba pozorne sledovať so všetkou ostražitosťou.
Ako vidno, Marian Kotleba aj župní poslanci disponujú dostatočným množstvom právomocí, ktorými si dokážu poriadne skomplikovať život. V každom prípade túto krajinu čaká zaujímavá skúsenosť s tým, ako si politický extrémista, ktorý svojimi prejavmi balansuje na hrane zákona, poradí so zodpovednou výkonnou funkciou. Zatiaľ, chvalabohu, iba na regionálnej úrovni.
.bojkot nebude
O svojej stratégii už rozmýšľajú v hrubých obrysoch aj regionálni politici. Tón bude udávať Smer, ktorý je v banskobystrickom župnom parlamente najsilnejšou stranou. Župná poslankyňa Ľubica Laššáková (Smer) hovorí, že medzi Smerom a novým županom ešte k žiadnym rokovaniam nedošlo. „Určite budeme iniciovať stretnutie nášho poslaneckého klubu s pánom Kotlebom. Žiadny bojkot z našej strany neprichádza do úvahy, chceme vynaložiť maximálnu snahu, aby župa fungovala štandardne,“ hovorí Laššáková. Poslankyňa si v tejto chvíli vôbec netrúfa odhadnúť, ako bude Marian Kotleba na túto ponuku reagovať, ani to, ako bude vyzerať budúca spolupráca medzi ním a Smerom ako najsilnejšou stranou v zastupiteľstve. Kotlebu vraj pozná iba z médií a nedokáže preto predvídať jeho správanie. Smer mu však s veľkou pravdepodobnosťou navrhne svojho kandidáta na post vicežupana.
„Uvidíme, či bude s týmto naším návrhom súhlasiť. Izolácia by však nikam neviedla, neviem si predstaviť, že by sme takto fungovali,“ myslí si Laššáková. Paralýza fungovania župných orgánov by podľa nej mohla ohroziť veľké rozvojové projekty v regióne. Išlo by najmä o čerpanie európskych peňazí z regionálneho operačného programu, rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy a cezhraničnú spoluprácu s Maďarskom. V rámci nej ide najmä o vybudovanie ciest okolo prihraničných mostov cez rieku Ipeľ.
Proti izolácii Kotlebu je aj banskobystrický primátor a čerstvo zvolený župný poslanec Peter Gogola. „Kotleba sa stal županom legitímne, v demokratických voľbách, ktoré sú nespochybniteľné. Preto bude treba hľadať kompromisy a pristupovať k riešeniu problémov racionálne, a to aj vo vzťahu k novému županovi. Samozrejme, v prípade, že by sa pán Kotleba uchyľoval vo svojich návrhoch ku xenofóbnym riešeniam, budem kategoricky proti,“ povedal Gogola pre .týždeň. Zatiaľ sa teda zdá, že župní poslanci sa budú snažiť o pragmatickú spoluprácu.
.prípad Vandas
Kotlebovým triumfom zrejme získa na sile aj jeho Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) s odpudivou protirómskou rétorikou. Nedá sa vylúčiť, že už najbližšie prieskumy ju pošlú do parlamentu a slovenská ponovembrová demokracia tak bude stáť pred dilemou: má sa s extrémizmom súperiť v slobodnej politickej súťaži, alebo tu treba nasadiť právnikov? Práve o tomto pred necelými tromi rokmi intenzívne debatovali Česi, keď tamojší Najvyšší správny súd rozpustil neonacistickú Robotnícku stranu, ktorú viedol Tomáš Vandas. Táto strana šírila odpor voči Rómom, imigrantom aj Židom, navyše si zriadila Ochranné zbory, ktoré sa snažili zasiahnuť v litvínovskom rómskom gete. Práve tieto „náckovské Lidové milície“ vtedy označil novinár (a stĺpčekár .týždňa) Tomáš Němeček za rozhodujúci bod, prečo bolo správne zakázať túto stranu. Němeček vtedy v Lidových novinách napísal, že hoci pôsobenie týchto milícií nepresiahlo hranice Litvínova, v momente, keby náckovia pochodovali v uliciach veľkých miest, by mal akýkoľvek rozsudok už len akademický charakter.
Nástupkyňou rozpustených Robotníkov sa stala Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti, na ktorej čele sa opäť objavil neonacista Vandas. Strana si dáva tentoraz väčší pozor na súdy, preto sa radšej preventívne dištancuje od nacizmu. A už teraz si skvele rozumie s novozvoleným banskobystrickým županom – Vandas už stihol zablahoželať Kotlebovi, ktorý mu sľúbil, že ho príde navštíviť do Česka.
Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti má však dnes mušiu váhu, v nedávnych voľbách získala menej ako jedno percento. Tomáš Němeček vysvetľuje pre .týždeň širšie súvislosti: „Neonacisti sa dodnes z rozpustenia nespamätali. Ale upozorňujem, že ich voličov k sebe pretiahol Tomio Okamura a jeho novovzniknutá strana Úsvit priamej demokracie. Okamura v kampani pred nedávnymi voľbami vyzýval, aby si Rómovia „založili vlastný štát“. Okamura podľa sociologických analýz najviac bodoval v pohraničných oblastiach, kde sa konali protirómske pochody.“
.ako na Kotlebu
To isté, ako už raz rozpustení českí neonacisti, zažil ešte na začiatku svojej kariéry aj Marian Kotleba. V roku 2005 rozhodol senát nášho Najvyššieho súdu o rozpustení jeho vtedajšej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana. Bolo to však pomerne pomerne ľahké právnické „sústo“: kotlebovci vo svojom programe nariaďovali zmeniť parlamentnú demokraciu s garantovaným všeobecným volebným právom na stavovský štát. V ňom malo byť desať stavov, z toho deväť stavov mali tvoriť profesijné skupiny a desiatou boli národnostné menšiny. Voliť mali podľa programu kotlebovcov len obyvatelia, ktorí by sa registrovali do týchto stavov, a strana navyše navrhovala priznať národnostným menšinám len také práva, aké požíva slovenská menšina v materskom štáte. Tento stavovský program bol preto v zjavnom rozpore s viacerými ústavnými princípmi, takže Najvyšší súd sa pri odôvodňovaní rozpustenia ani nemusel právnicky blysnúť (a ani sa neblysol). Keby Generálny prokurátor SR aj tentoraz podal návrh na rozpustenie novej Kotlebovej strany, so zakazovaním by to bolo oveľa ťažšie. ĽSNS totiž upustila od stavovských chimér, jej program pôsobí na papieri z hľadiska Ústavy a dodržiavania zákonov v rámci medzí, strana sa dnes sústreďuje na kritiku pomerov, korupcie a, samozrejme, úplne stavila na Rómov, o ktorých hovorí ako o „cigánskych parazitoch“, alebo „cigánskych extrémistoch“. A práve to je miesto, na ktorom sa Marian Kotleba a jeho straníci často dostávajú na tenkú hranu. Ako inšpirácia môže slúžiť už zmienený, výborne spracovaný rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu, ktorý rozpustil Robotnícku stranu (RS). Súd totiž za jeden z dôvodov, prečo treba rozpustiť Robotníkov, označil ich xenofóbnosť a na príklade mnohých citátov z verejných vystúpení či straníckej publicistiky jasne preukázal, že RS prisudzovala určitým etnikám, najmä Rómom a Vietnamcom, negatívne charakteristiky, ktorých účelom je vyvolávať odpor, nenávisť a pocit ohrozenia. RS pritom voči Rómom používala veľmi podobný jazyk, ako ho dnes poznáme z úst Kotlebu. Vandas pred rozpustením rád hovorieval o „zvýhodňovaní parazitov“ a „tolerovaní neprispôsobivých pijavíc“, a súd tiež obzvlášť zaujalo slovné spojenie „cigánski paraziti“.
Český Najvyšší správny súd preto konštatoval, že „šírenie nenávisti k ‚nečeským’ etnickým skupinám tvorí samotnú podstatu RS, je jeho jediným skutočným programovým bodom a existencia hnutia by bez neho nemala zmysel“.
A takto charakterizovali českí sudcovia základný programový rámec zakázanej RS: „Na tomto mieste učinil súd záver, že prejavy RS, respektíve jej predstaviteľov, ktoré (...) zaznievajú na jej zhromaždeniach, strana sa od nich nedištancuje a tieto osoby prednášajú svoje prejavy na zhromaždeniach RS opakovane, smerujú k vyvolávaniu rasovej a sociálnej neznášanlivosti. Robotnícka strana sa zovšeobecňujúcim a paušalizujúcim spôsobom vymedzuje voči rómskemu, vietnamskému a židovskému etniku, rovnako ako voči homosexuálom, prisťahovalcom a všeobecne ľuďom odlišnej farby pleti, o ktorých hovorí vždy negatívne ako o parazitoch, povaľačoch, neprispôsobivých a podobne so súčasným vytváraním dojmu, že ide o skupiny, ktoré smerujú k ovládnutiu sveta a Európy, utláčajú ‚slušnú bielu menšinu‘, žijú na jej úkor, a táto väčšina je odsúdená na zánik, ak sa nebude brániť. Tu súd zdôrazňuje, že v podaní RS nejde o inak prípustnú kritiku reálnych spoločenských problémov, ale o celkom neakceptovateľné vyvolávanie nenávisti.“
Keďže rovnaká charakteristika sa vzťahuje aj na Mariana Kotlebu, ten by si ani po megaúspechu nemal byť istý, že ho demokratický systém definitívne akceptoval.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.