Nemecku zostalo historické mesto, Poľsko sa muselo uspokojiť s východným predmestím za vodou, ktoré dostalo poľské meno Zgorzelec. V prvých rokoch po druhej svetovej vojne bol nemecký Görlitz stotisícové mesto najmä vďaka tomu, že sa mu na rozdiel od mnohých iných miest na Odre a Nise boje takmer vyhli. Preto sem po vojne mierili zástupy nemeckých utečencov aj vyhnancov zo Sliezska, ktoré zabrali Poliaci. Mimochodom, „revanšistické“ mapy predvojnového Nemecka nájdete v nejednom tunajšom obchode.
.pomohli peniaze zo Západu
Dnes žije v Görlitze o málo viac než polovica z tohto maximálneho počtu obyvateľov. Už za socializmu sa mesto začalo vyľudňovať, hranice s Poľskom boli ako koniec sveta. Hoci sa tu netýčila Železná opona, najmä od 80. rokov, keď sa vzmáhala Solidarita v Poľsku, to bola len ťažko priechodná hranica.
Na konci existencie východného Nemecka tu však stále žilo okolo 80-tisíc ľudí a dnes ich je o 30-tisíc menej. Görlitzský starosta Michael Wieler priznáva: „Za minulých dvadsať rokov nám z Görlitzu odišlo 25 percent obyvateľstva. Väčšinou mladí, schopní a podnikaví.“
Mesto napriek tomu nevyzerá zle, vďaka dotáciám, ktoré prišli zo západnej časti Nemecka. Za tie peniaze opravili historické centrum so stovkami stredovekých domov, radnicou, jednou z mála zachovaných synagóg v Nemecku, niekoľkými románskymi a gotickými kostolmi, s vežami stredovekého opevnenia a s ďalšími pamiatkami. Krásnemu Görlitzu po rozpade závodov z čias NDR našťastie zostal jeden dôležitý zdroj obživy – cestovný ruch. „Chodia sem najmä Nemci, niekedy až zo západného Nemecka, ale objavujú sa aj turisti z iných krajín, ktorí sa tu zastavia pri svojej návšteve Berlína,“ vraví staršia pani, ktorá má neďaleko gotického Kostola svätého Petra a Pavla obchod so šperkami a keramikou. „Ale samozrejme, turistická sezóna je tu na jar a v lete, teraz len okolo Vianoc či Silvestra,“ priznáva.
.východní Nemci už nemiznú
Taký problém ako Görlitz má väčšina miest v bývalom východnom bloku Nemecka. Takmer všade vidíte podobný obrázok – zrekonštruované mesto, opravené cesty, nové diaľnice, pod zemou sa tiahnu optické káble a nad ňou sú pre investorov pripravené pozemky priemyselných parkov. Chýba len priemysel a iné pracovné príležitosti. A tiež ľudia.
„Kto mohol, ten odtiaľto odišiel. Najmä moji vrstovníci, ktorí mali v 90. rokoch dvadsať či tridsať rokov, neváhali a sťahovali sa do bohatších častí Nemecka. Buď do Berlína, alebo do západných spolkových krajín,“ hovorí mi predavačka v obchode s horčicou, miestnou špecialitou.
Ale trend sa obracia. Ukazuje to osud mesta Zwickau na juhozápade Saska, kde sa za NDR vyrábali legendárne bakelitové trabanty. Dnes je tu automobilka VW, v ktorej našlo prácu už 6-tisíc ľudí. Predtým stotisícové Zwickau sa síce okolo roku 2005 zmenšilo na 80-tisíc, ale teraz mu ďalších 10-tisíc obyvateľov pribudlo.
Aj v Görlitzi dúfajú v obrat. Nad vodou sa podarilo udržať napríklad výrobu vlakov. A v posledných dvoch rokoch sa už nezmenšuje počet obyvateľov.
Koncom októbra zverejnila spolková vláda podobné čísla pre celé východné Nemecko. Vysťahovalectvo a prisťahovalectvo sú v rámci nových spolkových krajín prvý raz od roku 1990 v rovnováhe. Pritom medzi západom a východom Nemecka zostávajú rozdiely od takmer dvojnásobnej nezamestnanosti až po rozdiely v platoch rádovo v desiatkach percent. Na východe je lepšie len dôchodcom. Penzie sú totiž všade rovnaké a východonemecké dôchodkyne sú na tom vďaka vyššej zamestnanosti žien v bývalom komunistickom Nemecku ešte lepšie než ich západné vrstovnice.
Tu v Görlitzi pomohol program pre nových obyvateľov, ktorým sa radnica zaviazala platiť na začiatok nájom a dostali aj ďalšie úľavy. Byty v starom meste sa tak darí zaplniť. „Najväčšiu radosť máme z toho, že sa do centra sťahujú mladé rodiny s deťmi. V historickom centre máme vekový priemer hlboko pod celonemeckým priemerom,“ hovorí starosta.
Görlitz láka aj západonemeckých dôchodcov. Frank Schwarz sa sem presťahoval pred piatimi rokmi z Porúria. „Páči sa mi tu, neďaleko odtiaľto som sa pred vojnou narodil a navyše je to tu o dosť lacnejšie ako tam, kde som dosiaľ žil. Jednoducho, za svoj dôchodok si tu s manželkou užijeme omnoho viac,“ usmieva sa elegantne oblečený Schwarz.
.nemci by bez nás neprežili
Prekvapením je, že na uliciach Görlitzu nepočuť viac poľštiny. Na pohľad by bolo logické z panelákového predmestia, ktoré nesie poľské meno Zgorzelec, odísť do krajšieho nemeckého historického mesta. „Chodíme sem na prechádzku, ale presťahovať sa by bolo príliš drahé,“ hovorí Poliak Marek. „V paneláku si platíme polovicu z toho, čo by nás stálo bývanie u Nemcov,“ vypočítava. „Po nemecky veľmi neviem a aj pre deti je lepšie, že vyrastajú v Poľsku. Viete, Nemci sa na nás stále dívajú trochu cez prsty,“ presvedčivo dodáva.
Nemcov v poľskej časti súmestia vidieť viac než Poliakov v tej nemeckej. „S manželom sme bez práce, a tak nám lacnejšie potraviny a ďalšie veci tu v Poľsku prídu vhod,“ vysvetľuje asi 50-ročná pani Petra, ktorá je s manželom už päť rokov na podpore. „Nebyť poľských obchodov, žilo by sa nám zo sociálnej podpory ešte horšie,“ dodáva, keď do golfu nakladá tašky z nákupom z Biedronky (po slovensky Lienka), poľskej obdoby nemeckej siete Lidl. „Cez víkend zájdeme aj na poľské trhy, najmä po oblečenie, ale aj po čerstvú zeleninu či vajíčka,“ opisuje.
Hoci je poľský Zgorzelec sivší ako jeho nemecký náprotivok, je tu akosi živšie. „Samozrejme, žijeme čiastočne aj z Nemcov, najmä cez víkendy,“ priznáva čašníčka v jednej z lepších reštaurácií na poľskej strane, kde je jedálny lístok, ako inak, aj v nemčine. „Ale zvládli by sme to aj bez nich. Poliak je podnikavejší, vie, že od štátu nemôže nič čakať,“ tvrdí. „Zato Nemci v Görlitze by tu bez nás neprežili,“ hovorí s typicky poľskou hrdosťou.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.
.pomohli peniaze zo Západu
Dnes žije v Görlitze o málo viac než polovica z tohto maximálneho počtu obyvateľov. Už za socializmu sa mesto začalo vyľudňovať, hranice s Poľskom boli ako koniec sveta. Hoci sa tu netýčila Železná opona, najmä od 80. rokov, keď sa vzmáhala Solidarita v Poľsku, to bola len ťažko priechodná hranica.
Na konci existencie východného Nemecka tu však stále žilo okolo 80-tisíc ľudí a dnes ich je o 30-tisíc menej. Görlitzský starosta Michael Wieler priznáva: „Za minulých dvadsať rokov nám z Görlitzu odišlo 25 percent obyvateľstva. Väčšinou mladí, schopní a podnikaví.“
Mesto napriek tomu nevyzerá zle, vďaka dotáciám, ktoré prišli zo západnej časti Nemecka. Za tie peniaze opravili historické centrum so stovkami stredovekých domov, radnicou, jednou z mála zachovaných synagóg v Nemecku, niekoľkými románskymi a gotickými kostolmi, s vežami stredovekého opevnenia a s ďalšími pamiatkami. Krásnemu Görlitzu po rozpade závodov z čias NDR našťastie zostal jeden dôležitý zdroj obživy – cestovný ruch. „Chodia sem najmä Nemci, niekedy až zo západného Nemecka, ale objavujú sa aj turisti z iných krajín, ktorí sa tu zastavia pri svojej návšteve Berlína,“ vraví staršia pani, ktorá má neďaleko gotického Kostola svätého Petra a Pavla obchod so šperkami a keramikou. „Ale samozrejme, turistická sezóna je tu na jar a v lete, teraz len okolo Vianoc či Silvestra,“ priznáva.
.východní Nemci už nemiznú
Taký problém ako Görlitz má väčšina miest v bývalom východnom bloku Nemecka. Takmer všade vidíte podobný obrázok – zrekonštruované mesto, opravené cesty, nové diaľnice, pod zemou sa tiahnu optické káble a nad ňou sú pre investorov pripravené pozemky priemyselných parkov. Chýba len priemysel a iné pracovné príležitosti. A tiež ľudia.
„Kto mohol, ten odtiaľto odišiel. Najmä moji vrstovníci, ktorí mali v 90. rokoch dvadsať či tridsať rokov, neváhali a sťahovali sa do bohatších častí Nemecka. Buď do Berlína, alebo do západných spolkových krajín,“ hovorí mi predavačka v obchode s horčicou, miestnou špecialitou.
Ale trend sa obracia. Ukazuje to osud mesta Zwickau na juhozápade Saska, kde sa za NDR vyrábali legendárne bakelitové trabanty. Dnes je tu automobilka VW, v ktorej našlo prácu už 6-tisíc ľudí. Predtým stotisícové Zwickau sa síce okolo roku 2005 zmenšilo na 80-tisíc, ale teraz mu ďalších 10-tisíc obyvateľov pribudlo.
Aj v Görlitzi dúfajú v obrat. Nad vodou sa podarilo udržať napríklad výrobu vlakov. A v posledných dvoch rokoch sa už nezmenšuje počet obyvateľov.
Koncom októbra zverejnila spolková vláda podobné čísla pre celé východné Nemecko. Vysťahovalectvo a prisťahovalectvo sú v rámci nových spolkových krajín prvý raz od roku 1990 v rovnováhe. Pritom medzi západom a východom Nemecka zostávajú rozdiely od takmer dvojnásobnej nezamestnanosti až po rozdiely v platoch rádovo v desiatkach percent. Na východe je lepšie len dôchodcom. Penzie sú totiž všade rovnaké a východonemecké dôchodkyne sú na tom vďaka vyššej zamestnanosti žien v bývalom komunistickom Nemecku ešte lepšie než ich západné vrstovnice.
Tu v Görlitzi pomohol program pre nových obyvateľov, ktorým sa radnica zaviazala platiť na začiatok nájom a dostali aj ďalšie úľavy. Byty v starom meste sa tak darí zaplniť. „Najväčšiu radosť máme z toho, že sa do centra sťahujú mladé rodiny s deťmi. V historickom centre máme vekový priemer hlboko pod celonemeckým priemerom,“ hovorí starosta.
Görlitz láka aj západonemeckých dôchodcov. Frank Schwarz sa sem presťahoval pred piatimi rokmi z Porúria. „Páči sa mi tu, neďaleko odtiaľto som sa pred vojnou narodil a navyše je to tu o dosť lacnejšie ako tam, kde som dosiaľ žil. Jednoducho, za svoj dôchodok si tu s manželkou užijeme omnoho viac,“ usmieva sa elegantne oblečený Schwarz.
.nemci by bez nás neprežili
Prekvapením je, že na uliciach Görlitzu nepočuť viac poľštiny. Na pohľad by bolo logické z panelákového predmestia, ktoré nesie poľské meno Zgorzelec, odísť do krajšieho nemeckého historického mesta. „Chodíme sem na prechádzku, ale presťahovať sa by bolo príliš drahé,“ hovorí Poliak Marek. „V paneláku si platíme polovicu z toho, čo by nás stálo bývanie u Nemcov,“ vypočítava. „Po nemecky veľmi neviem a aj pre deti je lepšie, že vyrastajú v Poľsku. Viete, Nemci sa na nás stále dívajú trochu cez prsty,“ presvedčivo dodáva.
Nemcov v poľskej časti súmestia vidieť viac než Poliakov v tej nemeckej. „S manželom sme bez práce, a tak nám lacnejšie potraviny a ďalšie veci tu v Poľsku prídu vhod,“ vysvetľuje asi 50-ročná pani Petra, ktorá je s manželom už päť rokov na podpore. „Nebyť poľských obchodov, žilo by sa nám zo sociálnej podpory ešte horšie,“ dodáva, keď do golfu nakladá tašky z nákupom z Biedronky (po slovensky Lienka), poľskej obdoby nemeckej siete Lidl. „Cez víkend zájdeme aj na poľské trhy, najmä po oblečenie, ale aj po čerstvú zeleninu či vajíčka,“ opisuje.
Hoci je poľský Zgorzelec sivší ako jeho nemecký náprotivok, je tu akosi živšie. „Samozrejme, žijeme čiastočne aj z Nemcov, najmä cez víkendy,“ priznáva čašníčka v jednej z lepších reštaurácií na poľskej strane, kde je jedálny lístok, ako inak, aj v nemčine. „Ale zvládli by sme to aj bez nich. Poliak je podnikavejší, vie, že od štátu nemôže nič čakať,“ tvrdí. „Zato Nemci v Görlitze by tu bez nás neprežili,“ hovorí s typicky poľskou hrdosťou.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.