Maličkí v Shelui

Každý deň sa v malom zabudnutom kúsku Tanzánie točí okolo nich. Vysávajú až do špiku kosti, hlcú nové infošky ako suché špongie kvapky vody, dožadujú sa nových slov, príbehov či piesní. Inak poetické rána sú pravidelne od ôsmej prehlušované výkrikmi zbiehajúcich sa drobcov. Sada ako obvykle dobieha posledná, Najati sa zas rozdrapuje na celú farskú haciendu, najvyššia Bahati mláti ušatého Ehudiho. Pre krívanie má Emi zakázané športy, ale aj tak so zápalom olympionika vybíja s loptou slabších jedincov. Zvyšok partie pobehuje a nedočkavo vetrí, kedy sa objavím na scéne spolu so svojím učiteľským sparing partnerom. Po náročných školských dňoch dobre padne zablúdiť do prašného, no podmanivého provinčného Shelui. Ponúka spleť africko-arabských chutí, všadeprítomné ufúľané deti vykrikujúce mzungu (beloch) či milé tváre dospelých, ktorí sa tešia z akýchkoľvek swahilských slov z vašich úst. Pri hlavnej ceste vám do očí bije tlupa postávajúcich minibiznismenov, ktorí všetci predávajú to isté – vychýrený slnečnicový olej. Ak vás prekvapí hlad, odporúčam britsko znejúci London. Hygienik z európskych končín by bez mihnutia oka zatvoril akýkoľvek tanzánsky reštauračný „komplex“ a len by krútil hlavou, prečo dávno všetci nesedia na infekčnom. Ale dať si čerstvo zabité a upečené kura, ktoré ešte pred minútou cupitalo medzi zákazníkmi, a preložiť ho skvelým Safari pivom, to je ako zažiť Afriku a vidieť leva. Pozdravím majiteľa a šup naspäť domov naladiť sa na každodennú rutinu medzi deťmi, ktorá síce vyčerpáva, ale robí ma nevýslovne šťastnou. Jamani, karibuni sana Shelui alebo Srdečne vás všetkých pozývam do Shelui!
Autorka pôsobí tretí rok ako misionárka v Tanzánii, vyštudovala kultúrnu antropológiu, zo všetkého najradšej cestuje a momentálne vystavuje fotografie pod názvom Dobrodružstvo s Bohom v Afrike v RKC v Prievidzi.