Jediná hospodársky dôležitá krajina z tej trojice však osem dní pred tým odskočila. Prezident Viktor Janukovyč najskôr mlčal. Vypukli demonštrácie ako počas Oranžovej revolúcie v roku 2004, ibaže tentoraz spojené aj s krvavými stretmi.
.ako v temných 90. rokoch
Čo si to vzali lídri najväčšieho suseda Slovenska do hlavy? Od roku 2008 Ukrajina vyjednávala o najďalekosiahlejšej asociačnej dohode v dejinách EÚ. Po všetky tie roky medzi vládou a opozíciou panoval konsenzus o orientácii na Úniu. A zrazu to nie je pravda?
Deň po odmietnutí sedeli kľúčoví hráči ukrajinskej politiky v štúdiu televíznej stanice Inter. Prišiel aj opozičný politik číslo 1, vyziabnutý Arzenij Jazenjuk, náhradník za väznenú ľudovú tribúnku Júliu Tymošenkovú. Práve to, že vládna strana ju odmietla prepustiť, potopilo priblíženie k Európskej únii. Dostavil sa aj „chlapisko“, majster sveta v boxe a opozičný politik číslo 2, Vitalij Kličko. Mal rifle a sveter s kapucňou. S nekonečnými prestávkami na rozmyslenie uprostred vety hovoril o „ukradnutej nádeji“. No stál tam aj Oleg Tjahnibok, najnovšie opozičný politik číslo 3, ktorý nenávidí Rusko, na tribúnach skloňuje slovo „vlastizrada“ a je na vzostupe.
Prvý prehovoril premiér Nikolaj Azarov. Prízvukoval, že jeho vláda v súvislosti s Úniou zmenila „len taktiku, nie stratégiu“. Potom triezvy človek od financií drastickými slovami opísal situáciu ukrajinskej ekonomiky. A to ani nespomenul všetky fakty. Agentúra Standard & Poor’s už v lete odhadovala pravdepodobnosť štátneho bankrotu Ukrajiny na 44,25 percenta. Nedávno prevzal istý americký fond 19 percent z celkového ukrajinského štátneho dlhu. Volá sa Franklin Templeton a v minulosti zarobil aj na takmer-bankrotoch Írska a Maďarska. Rovnako ako v temných 90. rokoch, štát znova mešká s vyplácaním miezd a dôchodkov.
Azarov spočítal, že výpadok vývozu do Ruska je tento rok už 4,2 miliardy dolárov. A Ukrajina bude musieť za desaťročie vynaložiť 165 miliárd, len aby sa prispôsobila štandardom EÚ. Úprimne priznal, že jeho vyjednávači sa v dramatických dňoch pred Vilniusom pokúšali vytĺcť z Bruselu „kompenzáciu“. No pri eurokomisárovi Štefanovi Fülem (Čech, zodpovedný za rozširovanie EÚ a jej politiku susedstva) klopali na nesprávne dvere. „Vyjednávali sme o jednu miliardu eur na sedem rokov,“ povedal premiér. Trpko dodal: „Pôsobivá suma, či nie?“
Rozhodujúci bol však list Medzinárodného menového fondu, ktorý do Kyjeva doručili niekoľko dní pred zrušením EÚ. „Medzinárodný menový fond od nás žiada, aby sme zdvojnásobili ceny za plyn pre domácnosti,“ rozhorčoval sa Azarov a uprel pohľad na publikum v štúdiu. „To bola kvapka, pri ktorej sud pretiekol.“ Azarov to mal šikovne vykalkulované. Vedľajšie náklady na bývanie sú výbušnou sociálnou témou v celej východnej Európe. Najelegantnejším džentlmenom v diskusnom kruhu bol opozičný politik číslo 4, Petro Simonenko. Žiaril ako prorok, ktorému sa potvrdilo, že mal pravdu. Ako šéf komunistov bol totiž vždy proti EÚ a Medzinárodnému menovému fondu. No otázku dňa nezodpovedal žiadny z ukrajinských mocných: Prečo na všetky nedostatky EÚ prišli až osem dní pred plánovaným podpísaním asociačnej dohody?
.členstvo v EÚ neláka každého
Je pravda, že nie všetky národy postsovietskeho priestoru sa jednoznačne usilujú o členstvo v EÚ. Iba v Gruzínsku podporuje členstvo 80 percent obyvateľov, no táto krajina nemá od vojny s Ruskom v roku 2008 inú geopolitickú možnosť. Inak je Gruzínsko, podobne ako Moldavsko,skrachovaná poľnohospodárska krajina, ktorá okrem gastarbeiterov a vína nič nevyváža. A aj to víno len vtedy, keď ruský potravinový dozor nezareaguje zákazom importu na hygienické námietky z Kremľa. Produktivita gruzínskeho poľnohospodárstva podlieza ešte aj agrárnu biedu Moldavska. Vidiecke obyvateľstvo Moldavska, ktorému hrozí, že ho raz zničia lacné bezcolné dovozy z EÚ, volí moldavských komunistov Vladimíra Voronina. Prezident Voronin od roku 2003 viedol Moldavsko k Európe, v roku 2013 ako šéf opozície vedie pre zmenu demonštrácie proti asociačnej dohode. Aj keď José Manuel Barroso sľuboval od roku 2015 moldavskému „vzornému žiačikovi“ bezvízový styk, obyvateľstvo krajiny je nerozhodné: Takmer 60 percent respondentov si nevie vybrať medzi EÚ a Ruskom vedeným „eurázijským“ colným zväzom.
A obyvateľstvo Ukrajiny? To s tesnou väčšinou podporuje európsku integráciu. Podľa konkrétneho prieskumu je to 40-44 percent v prospech EÚ a 30-35 percent pre colnú úniu. Práve teraz sa voličov v žiadnej z dotknutých krajín nikto nič nepýta, no problémy vo Vilniuse vyplynuli aj z nejednotnosti týchto národov.
.záhady okolo Vilniusu
Kto v dianí okolo Vilniusu zlyhal najviac? Ponúka sa odpoveď: EÚ. Jej politici a úradníci neboli pripravení na ukrajinský vyjednávací štýl. Ale rolu zohralo aj Rusko, ktoré Ukrajine môže ponúknuť viac. Len zníženie cien plynu na tarifu colného zväzu by Ukrajine ročne ušetrilo desať miliárd. Ibaže Putinov režim nie je schopný správať sa k susedom ako k partnerom a trýzni ich obchodnými vojnami. A potom je tu sám prezident Janukovyč. Čo bolo v novembrovej hmle taktikou a čo stratégiou, nech pre začiatok analyzujú veštci. Len štyri dni potom, ako svoju krajinu uvrhol do nového vákua, obrátil sa Janukovyč na ľud: „Nikto nám neukradne sen o európskej Ukrajine.“ Nuž, tak potom je všetko v poriadku.
.ako v temných 90. rokoch
Čo si to vzali lídri najväčšieho suseda Slovenska do hlavy? Od roku 2008 Ukrajina vyjednávala o najďalekosiahlejšej asociačnej dohode v dejinách EÚ. Po všetky tie roky medzi vládou a opozíciou panoval konsenzus o orientácii na Úniu. A zrazu to nie je pravda?
Deň po odmietnutí sedeli kľúčoví hráči ukrajinskej politiky v štúdiu televíznej stanice Inter. Prišiel aj opozičný politik číslo 1, vyziabnutý Arzenij Jazenjuk, náhradník za väznenú ľudovú tribúnku Júliu Tymošenkovú. Práve to, že vládna strana ju odmietla prepustiť, potopilo priblíženie k Európskej únii. Dostavil sa aj „chlapisko“, majster sveta v boxe a opozičný politik číslo 2, Vitalij Kličko. Mal rifle a sveter s kapucňou. S nekonečnými prestávkami na rozmyslenie uprostred vety hovoril o „ukradnutej nádeji“. No stál tam aj Oleg Tjahnibok, najnovšie opozičný politik číslo 3, ktorý nenávidí Rusko, na tribúnach skloňuje slovo „vlastizrada“ a je na vzostupe.
Prvý prehovoril premiér Nikolaj Azarov. Prízvukoval, že jeho vláda v súvislosti s Úniou zmenila „len taktiku, nie stratégiu“. Potom triezvy človek od financií drastickými slovami opísal situáciu ukrajinskej ekonomiky. A to ani nespomenul všetky fakty. Agentúra Standard & Poor’s už v lete odhadovala pravdepodobnosť štátneho bankrotu Ukrajiny na 44,25 percenta. Nedávno prevzal istý americký fond 19 percent z celkového ukrajinského štátneho dlhu. Volá sa Franklin Templeton a v minulosti zarobil aj na takmer-bankrotoch Írska a Maďarska. Rovnako ako v temných 90. rokoch, štát znova mešká s vyplácaním miezd a dôchodkov.
Azarov spočítal, že výpadok vývozu do Ruska je tento rok už 4,2 miliardy dolárov. A Ukrajina bude musieť za desaťročie vynaložiť 165 miliárd, len aby sa prispôsobila štandardom EÚ. Úprimne priznal, že jeho vyjednávači sa v dramatických dňoch pred Vilniusom pokúšali vytĺcť z Bruselu „kompenzáciu“. No pri eurokomisárovi Štefanovi Fülem (Čech, zodpovedný za rozširovanie EÚ a jej politiku susedstva) klopali na nesprávne dvere. „Vyjednávali sme o jednu miliardu eur na sedem rokov,“ povedal premiér. Trpko dodal: „Pôsobivá suma, či nie?“
Rozhodujúci bol však list Medzinárodného menového fondu, ktorý do Kyjeva doručili niekoľko dní pred zrušením EÚ. „Medzinárodný menový fond od nás žiada, aby sme zdvojnásobili ceny za plyn pre domácnosti,“ rozhorčoval sa Azarov a uprel pohľad na publikum v štúdiu. „To bola kvapka, pri ktorej sud pretiekol.“ Azarov to mal šikovne vykalkulované. Vedľajšie náklady na bývanie sú výbušnou sociálnou témou v celej východnej Európe. Najelegantnejším džentlmenom v diskusnom kruhu bol opozičný politik číslo 4, Petro Simonenko. Žiaril ako prorok, ktorému sa potvrdilo, že mal pravdu. Ako šéf komunistov bol totiž vždy proti EÚ a Medzinárodnému menovému fondu. No otázku dňa nezodpovedal žiadny z ukrajinských mocných: Prečo na všetky nedostatky EÚ prišli až osem dní pred plánovaným podpísaním asociačnej dohody?
.členstvo v EÚ neláka každého
Je pravda, že nie všetky národy postsovietskeho priestoru sa jednoznačne usilujú o členstvo v EÚ. Iba v Gruzínsku podporuje členstvo 80 percent obyvateľov, no táto krajina nemá od vojny s Ruskom v roku 2008 inú geopolitickú možnosť. Inak je Gruzínsko, podobne ako Moldavsko,skrachovaná poľnohospodárska krajina, ktorá okrem gastarbeiterov a vína nič nevyváža. A aj to víno len vtedy, keď ruský potravinový dozor nezareaguje zákazom importu na hygienické námietky z Kremľa. Produktivita gruzínskeho poľnohospodárstva podlieza ešte aj agrárnu biedu Moldavska. Vidiecke obyvateľstvo Moldavska, ktorému hrozí, že ho raz zničia lacné bezcolné dovozy z EÚ, volí moldavských komunistov Vladimíra Voronina. Prezident Voronin od roku 2003 viedol Moldavsko k Európe, v roku 2013 ako šéf opozície vedie pre zmenu demonštrácie proti asociačnej dohode. Aj keď José Manuel Barroso sľuboval od roku 2015 moldavskému „vzornému žiačikovi“ bezvízový styk, obyvateľstvo krajiny je nerozhodné: Takmer 60 percent respondentov si nevie vybrať medzi EÚ a Ruskom vedeným „eurázijským“ colným zväzom.
A obyvateľstvo Ukrajiny? To s tesnou väčšinou podporuje európsku integráciu. Podľa konkrétneho prieskumu je to 40-44 percent v prospech EÚ a 30-35 percent pre colnú úniu. Práve teraz sa voličov v žiadnej z dotknutých krajín nikto nič nepýta, no problémy vo Vilniuse vyplynuli aj z nejednotnosti týchto národov.
.záhady okolo Vilniusu
Kto v dianí okolo Vilniusu zlyhal najviac? Ponúka sa odpoveď: EÚ. Jej politici a úradníci neboli pripravení na ukrajinský vyjednávací štýl. Ale rolu zohralo aj Rusko, ktoré Ukrajine môže ponúknuť viac. Len zníženie cien plynu na tarifu colného zväzu by Ukrajine ročne ušetrilo desať miliárd. Ibaže Putinov režim nie je schopný správať sa k susedom ako k partnerom a trýzni ich obchodnými vojnami. A potom je tu sám prezident Janukovyč. Čo bolo v novembrovej hmle taktikou a čo stratégiou, nech pre začiatok analyzujú veštci. Len štyri dni potom, ako svoju krajinu uvrhol do nového vákua, obrátil sa Janukovyč na ľud: „Nikto nám neukradne sen o európskej Ukrajine.“ Nuž, tak potom je všetko v poriadku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.