Vedľa vchodu do trochu spustnutého sídla YMCA v Bratislave visí na stene dnes už ťažko čitateľná pamätná tabuľa. Je na nej poďakovanie Jurajovi Schulpemu za pomoc pri výstavbe tejto výnimočnej bratislavskej budovy. Všedný však určite nie je ani príbeh Juraja Schulpeho.
.čo s robotníkmi ?
Historička Gabriela Dudeková, ktorá sa osobe Juraja Schulpeho venovala ešte za socializmu ako univerzitná študentka a napísala o ňom aj knihu, ho charakterizuje ako filantropa a politického aktivistu.
Juraj Schulpe pochádzal z nižšej šľachty a jeho rod sídlil vo Vojvodine. Študoval na bratislavskej právnickej akadémii a v meste na Dunaji sa neskôr aj usadil. Vďaka rodinnému zázemiu bol finančne zabezpečený, a tak sa mohol naplno venovať verejnoprospešným aktivitám. Schulpe bol evanjelik a kresťanský humanista, ktorý udržiaval kontakty so slobodomurármi. Jeho celoživotnou témou sa stalo zlepšovanie sociálnej situácie robotníkov.
Na konci 19. storočia sa už aj v Uhorsku priemysel pomaly rozrastal a spolu s tým sa zvyšoval aj počet robotníkov. Najväčšie priemyselné centrá krajiny však nedisponovali dostatkom bytov, a tak tí najchudobnejší robotníci museli často žiť natlačení v jednej miestnosti a v nehygienických podmienkach, čo, prirodzene, viedlo k šíreniu infekčných ochorení. Najrozšírenejšia bola tuberkulóza. Tento stav Juraja Schulpeho trápil, a tak začal vypracúvať vlastné návrhy, ako by sa dal bytový problém robotníkov riešiť. Svoje nápady potom rozosielal ministerstvám či iným štátnym inštitúciám, no bez väčšieho úspechu. Jeho šance reálne ovplyvňovať verejný život aspoň na komunálnej úrovni sa zvýšili po tom, ako bol zvolený do mestského zastupiteľstva. Navyše bol členom viacerých dobročinných spolkov, takže to nebol iba idealista bez šance veci zmeniť.
.kolónia
V poslednej dekáde 19. storočia rozbehol Schulpe svoj životný projekt. Kúpil pozemok na dnešnej Šancovej ulici a rozhodol sa na ňom postaviť vzorovú robotnícku kolóniu. V roku 1894 sa stavba rozbehla. Postupne vznikli tri jednoposchodové domy spolu s 24 bytmi a samostatná prízemná budova, v ktorej fungovala spoločenská miestnosť a čitáreň.
„V bytoch bola kanalizácia, elektrina a dokonca splachovacie záchody, čo bol v tom čase pre túto kategóriu obyvateľov vysoký nadštandard. Fungovalo tam tiež dotované nájomné, na ktoré Schulpe prispieval,“ hovorí historička Dudeková. Finančne podporil aj výstavbu školy na dnešnej Karpatskej ulici.
Novým budovám, ktoré v tejto časti Bratislavy vznikli, sa od roku 1904 aj oficiálne začalo hovoriť Schulpeho kolónia. Časť z nej však bola, bohužiaľ, v sedemdesiatych rokoch 20. storočia asanovaná pri rozširovaní Šancovej ulice. V roku 1902 iniciovalo mesto podľa Schulpeho vzoru výstavbu desiatich tehlových domov na dnešnej Palárikovej ulici. On sám túto iniciatívu ako poslanec v zastupiteľstve výrazne podporoval.
Po vzniku prvej Československej republiky zostal aristokrat Schulpe žiť vo svojom paláci na Kozej ulici a zaujímavé je, že nemal žiadny problém stotožniť sa s novým štátom. Nepoľavil ani vo svojich filantropických aktivitách. Keď v marci 1920 prišiel do Bratislavy predstaviteľ Kresťanského združenia mladých mužov ( YMCA), aby pripravil pôdu na výstavbu novej budovy tejto organizácie, Schulpe mu ponúkol pozemky vo svojej kolónii. Novostavba sídla YMCA bola slávnostne otvorená v roku 1923. Postavili ju podľa projektu architekta Aloisa Balána a 40 percent stavebných nákladov hradil československý štát. Zvyšok poskytla americká organizácia YMCA.
.Československo – zem zasľúbená
YMCA vznikla v roku 1844 v Anglicku s cieľom pomáhať v mladým ľuďom v rýchlo sa industrializujúcich anglických mestách. Bola to životaschopná idea a tak sa pobočky YMCA rýchlo začali šíriť aj za hranicami britského impéria. O päťdesiat rokov neskôr už mala YMCA skoro polmilióna členov vo viac ako tridsiatich krajinách.
Po vzniku prvej Československej republiky mala YMCA v novom štáte dvere otvorené. Veľkým priaznivcom a propagátorom s ňou spojených ideí liberálneho kresťanského humanizmu bol totiž samotný prezident ČSR T. G. Masaryk. Z jeho iniciatívy vyslalo svetové ústredie YMCA v roku 1920 do Československa 62 inštruktorov, aby vyškolili českých a slovenských dobrovoľníkov. Okrem budovy v Bratislave vznikli domy YMCA ešte aj v Prahe a v Olomouci. Členom a veľkým aktivistom tejto organizácie bol aj otec prezidenta Václava Havla, ktorý päť rokov viedol pražskú pobočku.
Bratislavská YMCA sa okamžite po otvorení stala dôležitým spoločenským priestorom. Fungovala v nej kaviareň, knižnica, čitáreň, večerné kurzy, ale tiež sa v nej tancovalo, hralo divadlo a po prístavbe telocvične sa tu hrával dokonca aj basketbal. Až do svojej smrti v roku 1936 sa v priestoroch YMCA často objavoval aj samotný Juraj Schulpe, ktorý tu mával prednášky.
.zlé časy
Zlých časov, ktoré budovu aj celú organizáciu YMCA ešte len čakali, sa už tento bratislavský ľudomil nedožil. Po vzniku slovenského štátu v roku 1939 bola YMCA zrušená a jej činnosť bola obnovená až v roku 1945. Ale len nakrátko. Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 bola jej činnosť najskôr len obmedzovaná, no už v roku 1951 musela YMCA úplne ukončiť svoje pôsobenie v Československu a bola donútená svoj majetok, teda aj bratislavskú budovu, darovať štátu. Sídlo bratislavskej YMCA sa stalo vlastníctvom Socialistického zväzu mládeže.
Keď v roku 1989 režim padol a pôvodné prvorepublikové spolky vrátane YMCA začali obnovovať svoju činnosť, zdalo sa, že budove svitá na lepšie časy. Ale bolo to len zdanie. Budova sa spolu s ďalším majetkom bývalého SZM stala vlastníctvom najskôr Nadácie deti a mládeže, neskôr Fondu deti a mládeže. V divokých mečiarovských časoch sa okolo nej začali okamžite zlietať privatizační jastrabi. Budova bola nevýhodne prenajatá, chátrala a pripravoval sa jej predaj.
Po zmene vlády v roku 1998 sa týmto plánom podarilo zabrániť a dnes je budova vo vlastníctve Nadácie Intenda, ktorej zriaďovateľmi sú ministerstvo školstva, Rada mládeže Slovenska a Študentská rada vysokých škôl. Budova ožila, fungujú v nej viaceré neziskové organizácie, nezávislý klub, komunitné centrum či hudobná akadémia. V porovnaní s časmi starej slávy jej však ešte stále akoby niečo chýbalo.
Roky ubiehali, Bratislavčania postupne zabudli nielen na tanečné večierky v budove YMCA, ale aj na zásluhy Juraja Schulpeho. Keďže žil sám a nemal rodinu, jeho hrob na cintoríne pri Kozej bráne chátral. Mesto ho dokonca chcelo v roku 1967 zrušiť. Až po intervencii jeho bývalej domácej Viktórie Knappovej bolo toto rozhodnutie zmenené a na jeho hrobe mesto vybudovalo nový náhrobok. Juraj Schulpe si ho nepochybne zaslúžil. Tak ako by si ešte väčšie pozdvihnutie zaslúžila aj budova YMCA.
.čo s robotníkmi ?
Historička Gabriela Dudeková, ktorá sa osobe Juraja Schulpeho venovala ešte za socializmu ako univerzitná študentka a napísala o ňom aj knihu, ho charakterizuje ako filantropa a politického aktivistu.
Juraj Schulpe pochádzal z nižšej šľachty a jeho rod sídlil vo Vojvodine. Študoval na bratislavskej právnickej akadémii a v meste na Dunaji sa neskôr aj usadil. Vďaka rodinnému zázemiu bol finančne zabezpečený, a tak sa mohol naplno venovať verejnoprospešným aktivitám. Schulpe bol evanjelik a kresťanský humanista, ktorý udržiaval kontakty so slobodomurármi. Jeho celoživotnou témou sa stalo zlepšovanie sociálnej situácie robotníkov.
Na konci 19. storočia sa už aj v Uhorsku priemysel pomaly rozrastal a spolu s tým sa zvyšoval aj počet robotníkov. Najväčšie priemyselné centrá krajiny však nedisponovali dostatkom bytov, a tak tí najchudobnejší robotníci museli často žiť natlačení v jednej miestnosti a v nehygienických podmienkach, čo, prirodzene, viedlo k šíreniu infekčných ochorení. Najrozšírenejšia bola tuberkulóza. Tento stav Juraja Schulpeho trápil, a tak začal vypracúvať vlastné návrhy, ako by sa dal bytový problém robotníkov riešiť. Svoje nápady potom rozosielal ministerstvám či iným štátnym inštitúciám, no bez väčšieho úspechu. Jeho šance reálne ovplyvňovať verejný život aspoň na komunálnej úrovni sa zvýšili po tom, ako bol zvolený do mestského zastupiteľstva. Navyše bol členom viacerých dobročinných spolkov, takže to nebol iba idealista bez šance veci zmeniť.
.kolónia
V poslednej dekáde 19. storočia rozbehol Schulpe svoj životný projekt. Kúpil pozemok na dnešnej Šancovej ulici a rozhodol sa na ňom postaviť vzorovú robotnícku kolóniu. V roku 1894 sa stavba rozbehla. Postupne vznikli tri jednoposchodové domy spolu s 24 bytmi a samostatná prízemná budova, v ktorej fungovala spoločenská miestnosť a čitáreň.
„V bytoch bola kanalizácia, elektrina a dokonca splachovacie záchody, čo bol v tom čase pre túto kategóriu obyvateľov vysoký nadštandard. Fungovalo tam tiež dotované nájomné, na ktoré Schulpe prispieval,“ hovorí historička Dudeková. Finančne podporil aj výstavbu školy na dnešnej Karpatskej ulici.
Novým budovám, ktoré v tejto časti Bratislavy vznikli, sa od roku 1904 aj oficiálne začalo hovoriť Schulpeho kolónia. Časť z nej však bola, bohužiaľ, v sedemdesiatych rokoch 20. storočia asanovaná pri rozširovaní Šancovej ulice. V roku 1902 iniciovalo mesto podľa Schulpeho vzoru výstavbu desiatich tehlových domov na dnešnej Palárikovej ulici. On sám túto iniciatívu ako poslanec v zastupiteľstve výrazne podporoval.
Po vzniku prvej Československej republiky zostal aristokrat Schulpe žiť vo svojom paláci na Kozej ulici a zaujímavé je, že nemal žiadny problém stotožniť sa s novým štátom. Nepoľavil ani vo svojich filantropických aktivitách. Keď v marci 1920 prišiel do Bratislavy predstaviteľ Kresťanského združenia mladých mužov ( YMCA), aby pripravil pôdu na výstavbu novej budovy tejto organizácie, Schulpe mu ponúkol pozemky vo svojej kolónii. Novostavba sídla YMCA bola slávnostne otvorená v roku 1923. Postavili ju podľa projektu architekta Aloisa Balána a 40 percent stavebných nákladov hradil československý štát. Zvyšok poskytla americká organizácia YMCA.
.Československo – zem zasľúbená
YMCA vznikla v roku 1844 v Anglicku s cieľom pomáhať v mladým ľuďom v rýchlo sa industrializujúcich anglických mestách. Bola to životaschopná idea a tak sa pobočky YMCA rýchlo začali šíriť aj za hranicami britského impéria. O päťdesiat rokov neskôr už mala YMCA skoro polmilióna členov vo viac ako tridsiatich krajinách.
Po vzniku prvej Československej republiky mala YMCA v novom štáte dvere otvorené. Veľkým priaznivcom a propagátorom s ňou spojených ideí liberálneho kresťanského humanizmu bol totiž samotný prezident ČSR T. G. Masaryk. Z jeho iniciatívy vyslalo svetové ústredie YMCA v roku 1920 do Československa 62 inštruktorov, aby vyškolili českých a slovenských dobrovoľníkov. Okrem budovy v Bratislave vznikli domy YMCA ešte aj v Prahe a v Olomouci. Členom a veľkým aktivistom tejto organizácie bol aj otec prezidenta Václava Havla, ktorý päť rokov viedol pražskú pobočku.
Bratislavská YMCA sa okamžite po otvorení stala dôležitým spoločenským priestorom. Fungovala v nej kaviareň, knižnica, čitáreň, večerné kurzy, ale tiež sa v nej tancovalo, hralo divadlo a po prístavbe telocvične sa tu hrával dokonca aj basketbal. Až do svojej smrti v roku 1936 sa v priestoroch YMCA často objavoval aj samotný Juraj Schulpe, ktorý tu mával prednášky.
.zlé časy
Zlých časov, ktoré budovu aj celú organizáciu YMCA ešte len čakali, sa už tento bratislavský ľudomil nedožil. Po vzniku slovenského štátu v roku 1939 bola YMCA zrušená a jej činnosť bola obnovená až v roku 1945. Ale len nakrátko. Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 bola jej činnosť najskôr len obmedzovaná, no už v roku 1951 musela YMCA úplne ukončiť svoje pôsobenie v Československu a bola donútená svoj majetok, teda aj bratislavskú budovu, darovať štátu. Sídlo bratislavskej YMCA sa stalo vlastníctvom Socialistického zväzu mládeže.
Keď v roku 1989 režim padol a pôvodné prvorepublikové spolky vrátane YMCA začali obnovovať svoju činnosť, zdalo sa, že budove svitá na lepšie časy. Ale bolo to len zdanie. Budova sa spolu s ďalším majetkom bývalého SZM stala vlastníctvom najskôr Nadácie deti a mládeže, neskôr Fondu deti a mládeže. V divokých mečiarovských časoch sa okolo nej začali okamžite zlietať privatizační jastrabi. Budova bola nevýhodne prenajatá, chátrala a pripravoval sa jej predaj.
Po zmene vlády v roku 1998 sa týmto plánom podarilo zabrániť a dnes je budova vo vlastníctve Nadácie Intenda, ktorej zriaďovateľmi sú ministerstvo školstva, Rada mládeže Slovenska a Študentská rada vysokých škôl. Budova ožila, fungujú v nej viaceré neziskové organizácie, nezávislý klub, komunitné centrum či hudobná akadémia. V porovnaní s časmi starej slávy jej však ešte stále akoby niečo chýbalo.
Roky ubiehali, Bratislavčania postupne zabudli nielen na tanečné večierky v budove YMCA, ale aj na zásluhy Juraja Schulpeho. Keďže žil sám a nemal rodinu, jeho hrob na cintoríne pri Kozej bráne chátral. Mesto ho dokonca chcelo v roku 1967 zrušiť. Až po intervencii jeho bývalej domácej Viktórie Knappovej bolo toto rozhodnutie zmenené a na jeho hrobe mesto vybudovalo nový náhrobok. Juraj Schulpe si ho nepochybne zaslúžil. Tak ako by si ešte väčšie pozdvihnutie zaslúžila aj budova YMCA.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.