Pritom, ak už nie z pohľadu na Západ, tak z vlastných dejín sme mali vedieť, že aj v demokracii sa možno stretať s korupciou. Po roku 1867, v desaťročiach, keď sa položili základy ústavnosti bývalého Uhorska, kvitli tzv. panamy (naši prarodičia tak nazývali veľké finančné škandály), stačí sa len začítať do románov Kálmána Mikszátha (sú dostupné aj po slovensky). Otázka, ktorú sme dali do titulku, vznikla v nedávnych dňoch z iniciatívy istého daňového kontrolóra. Prirodzene, nejde o nič jedinečne maďarské. Poučné je, že tento typ korupcie môže spôsobiť relatívne väčšiu škodu krajinám so slabším hospodárstvom. Samozrejme, ak sú obvinenia hodnoverné a podložené.
András Horváth podal prokuratúre trestné oznámenie proti vedúcim Národného daňového a colného úradu (NAV) za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Horváth v daňovom a colnom úrade pracoval 15 rokov a na základe kontrol a analýz si utvoril názor, že preferovaní daňovníci (domáce a nadnárodné firmy) ukracujú podvodmi s daňou z obratu maďarský štát približne o 1 000 (slovom tisíc) miliard forintov ročne. „Pre Maďarsko by to bol prelomový bod,“ vyhlásil pre HVG, „ak by vedelo v regióne prvé zlikvidovať mafiánsku sieť zainteresovanú na daňových podvodoch.“ Po krátkom čase sa rozhodol, že okrem podania predstaví verejnosti aj spôsoby, akými jednotliví hospodárski oligarchovia robia svoje podvody. O všetkom informoval viaceré médiá, hoci názvy konkrétnych firiem neuviedol. Informáciu zaslal aj Európskej rade a Európskemu parlamentu.
Prirodzene, jeho vystúpenie vyvolalo v maďarskom politickom živote vlnobitie. Hovoril napríklad o tom, ako bol ešte za predošlej vlády v roku 2007 zreorganizovaný celoštátny úrad (s takmer 20 000 zamestnancami a viac ako 100 úradníkmi v riadiacich funkciách) tak, že mnohí cenní odborníci boli prepustení. Počas odpracovaných rokov vypracoval Horváth mnoho analýz o podvodných postupoch, sledoval často takmer nesledovateľné obchodné reťazce a spôsoby vymáhania návratných súm. Niekedy sa stalo, že na konci reťaze našiel nariadenie zastaviť ďalšie vyšetrovanie. Dospel k záveru, že nezávisle od toho, aká je pri moci vláda, sú určití oligarchovia schopní uplatniť svoju vôľu.
Národný daňový a colný úrad všetky obvinenia odmietol. Vedúci parlamentnej frakcie vládnucej strany Antal Rogán vyhlásil: „Tvrdenia Andrása Horvátha treba prešetriť v trestnom konaní.“ Organizácia zelených s názvom Pracovná skupina Vzduch sa ujala prípadu a zabezpečila mu pôdu na vystupovanie. Liberálna strana Politika môže byť iná (jediná parlamentná strana, ktorá sa nachádza medzi dvoma znepriatelenými pólmi maďarskej politiky) iniciovala, aby sa vytvoril špeciálny vyšetrovací parlamentný výbor. Návrh však podpísalo len 50 poslancov. Okrem strany, z ktorej vyšiel podnet, ešte niekoľko poslancov Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik). Špeciálny výbor tak pravdepodobne neprichádza do úvahy. Socialistická strana sa zachovala farizejsky, keď vyhlásila, že jej poslanci nechcú ťahať za jeden povraz s extrémistami. Vo verejnej mienke prevláda názor, že obvinenie sa týka aj firiem blízkych k tejto strane.
Ťažko dnes predpovedať konzekvencie. V takýchto prípadoch sa štátne úrady pred verejnosťou uzatvárajú. Je otázne, aký bude záujem maďarskej vlády, či bude ochotná celý prípad transparentne riešiť. V maďarskej spoločnosti, a nie je to len maďarská vlastnosť, je dosť rozšírený názor, že proti korupcii sa aj tak nedá nič robiť. Pritom argumentácia Andrása Horvátha je dosť triezva. Odhaduje, že štát by mohol späť získať len 30 až 35 percent sumy. Ale ani to nie je zanedbateľná suma.
András Horváth podal prokuratúre trestné oznámenie proti vedúcim Národného daňového a colného úradu (NAV) za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Horváth v daňovom a colnom úrade pracoval 15 rokov a na základe kontrol a analýz si utvoril názor, že preferovaní daňovníci (domáce a nadnárodné firmy) ukracujú podvodmi s daňou z obratu maďarský štát približne o 1 000 (slovom tisíc) miliard forintov ročne. „Pre Maďarsko by to bol prelomový bod,“ vyhlásil pre HVG, „ak by vedelo v regióne prvé zlikvidovať mafiánsku sieť zainteresovanú na daňových podvodoch.“ Po krátkom čase sa rozhodol, že okrem podania predstaví verejnosti aj spôsoby, akými jednotliví hospodárski oligarchovia robia svoje podvody. O všetkom informoval viaceré médiá, hoci názvy konkrétnych firiem neuviedol. Informáciu zaslal aj Európskej rade a Európskemu parlamentu.
Prirodzene, jeho vystúpenie vyvolalo v maďarskom politickom živote vlnobitie. Hovoril napríklad o tom, ako bol ešte za predošlej vlády v roku 2007 zreorganizovaný celoštátny úrad (s takmer 20 000 zamestnancami a viac ako 100 úradníkmi v riadiacich funkciách) tak, že mnohí cenní odborníci boli prepustení. Počas odpracovaných rokov vypracoval Horváth mnoho analýz o podvodných postupoch, sledoval často takmer nesledovateľné obchodné reťazce a spôsoby vymáhania návratných súm. Niekedy sa stalo, že na konci reťaze našiel nariadenie zastaviť ďalšie vyšetrovanie. Dospel k záveru, že nezávisle od toho, aká je pri moci vláda, sú určití oligarchovia schopní uplatniť svoju vôľu.
Národný daňový a colný úrad všetky obvinenia odmietol. Vedúci parlamentnej frakcie vládnucej strany Antal Rogán vyhlásil: „Tvrdenia Andrása Horvátha treba prešetriť v trestnom konaní.“ Organizácia zelených s názvom Pracovná skupina Vzduch sa ujala prípadu a zabezpečila mu pôdu na vystupovanie. Liberálna strana Politika môže byť iná (jediná parlamentná strana, ktorá sa nachádza medzi dvoma znepriatelenými pólmi maďarskej politiky) iniciovala, aby sa vytvoril špeciálny vyšetrovací parlamentný výbor. Návrh však podpísalo len 50 poslancov. Okrem strany, z ktorej vyšiel podnet, ešte niekoľko poslancov Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik). Špeciálny výbor tak pravdepodobne neprichádza do úvahy. Socialistická strana sa zachovala farizejsky, keď vyhlásila, že jej poslanci nechcú ťahať za jeden povraz s extrémistami. Vo verejnej mienke prevláda názor, že obvinenie sa týka aj firiem blízkych k tejto strane.
Ťažko dnes predpovedať konzekvencie. V takýchto prípadoch sa štátne úrady pred verejnosťou uzatvárajú. Je otázne, aký bude záujem maďarskej vlády, či bude ochotná celý prípad transparentne riešiť. V maďarskej spoločnosti, a nie je to len maďarská vlastnosť, je dosť rozšírený názor, že proti korupcii sa aj tak nedá nič robiť. Pritom argumentácia Andrása Horvátha je dosť triezva. Odhaduje, že štát by mohol späť získať len 30 až 35 percent sumy. Ale ani to nie je zanedbateľná suma.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.