Raňajky si vychutnávam
Pre kubánske rodiny raňajky nie sú dôležité, ale my sme si z nich s manželom a so synom urobili najdôležitejšiu časť dňa. Je to jediný moment, keď sme všetci spolu, je magický, lebo raňajkujeme na balkóne s výhľadom na vychádzajúce slnko. Raňajky sú jednoduché, podľa toho, čo sa nám práve podarilo kúpiť. Káva je základ, ale mlieko do nej je len vtedy, keď ho zoženieme od priekupníčky.
Som hyperaktívna
Neznášam vylihovanie v posteli, o pol šiestej ráno už som na nohách. Každý môj deň je úplne iný, nepoznám rutinu, hádam iba v prvej polhodine dňa: vypočujem si správy, nakŕmim dvoch psov a mačku, polejem všetky kvety. Mám ich plný balkón aj byt, v podstate už nemáme kde bývať, všade sú kvety. Keď neučím, nemám žiadne stretnutia, ani prezentácie, zoberiem si napísané texty na USB kľúči a idem sa niekam pripojiť na internet, lebo na Kube je nelegálne mať internet doma.
Montujem
Sme len dve sestry, tak otec naučil chlapčenské zručnosti mňa. Keď sa nám pokazí doma vodovod, s manželom sa do opravy hrnieme obaja naraz. Technológie mám rada až chorobne, rozmontúvam a opravujem veci, počítače, laptopy, mám na to aj papier. V 94. roku som si sama zložila svoj prvý počítač. Keď som bola prvýkrát v New Yorku v Apple store, skoro som sa tam zbláznila. Inak je to pre mňa skôr trápenie, vidieť to množstvo krásnych vecí, ktoré si nemôžem dovoliť, radšej tam nechodiť. Navyše, keď prichádzam na Kubu, dôsledne ma kontrolujú, zbytočne by som si niečo kúpila, zobrali by mi to.
Som čudná Kubánka
Nikdy som si nedala cigaru do úst, nemám rada rum a neviem tancovať. Som z krajiny cukru a ani sladkosti nemusím, mám rada len turron, turecký med. Moja rodina hovorí, že mám dušu fakíra, veľmi málo jedávam. Vlasy som si nestrihala šesť rokov, odkedy blogujem, nerada sa češem. V obchode s oblečením či šminkami by ste ma nestretli, len pri počítačoch, v železiarstve, kníhkupectve a papiernictve. Milujem perá značky Pilot, tie úplne najtenšie, a zápisníky Moleskine.
Vianoce sú mi vzdialené
Som dieťa bez Vianoc a bez Troch kráľov, keď som sa narodila, bolo to zakázané. Prvý vianočný stromček som videla v sedemnástich. Rada by som doma vytvorila vianočnú atmosféru, ale tie zvyky sú mi vzdialené, nevyrastala som s nimi. Na Kube sa viac oslavuje Silvester. Robíme si okolo Vianoc večierok medzi blogermi, každý niečo prinesie, ryžu, fazuľky, bravčové mäso. Veľmi sa neoslavuje, netancuje, skôr diskutujeme.
Nezávidím
V posledných rokoch sa stretávam s veľkým množstvom závisti, klebiet, očierňovania, anonymných článkov. Yoani vyhrala takú a takú cenu, prečo nie niekto iný? Keď niekde ocenia môjho krajana, som na to hrdá, nerozumiem, ako to niekto môže závidieť mne. Iste je za tým aj veľká chudoba u nás, prirodzený ľudský sklon k závisti, svoje zohráva aj polícia a vláda, ktorá ide proti mne. Na Kube sa hovorí, že človek ozelenie od závisti, fakt je to na ľuďoch vidieť a cítiť. Našťastie mám silnú rodinu, ktorá ma podrží a dobije energiou.
Som perfekcionistka
Pokiaľ niečo nie je úplne perfektné, nedokážem to akceptovať. Komplikuje mi to život, najmä keď pracujem s ľuďmi. Som asi dosť neznesiteľná, mojím heslom je, čo môžeš urobiť hneď, neodkladaj na zajtra. Lenže na Kube si to veľa ľudí hovorí opačne. Ja hovorím, že radšej byť stále v strese, ako sa chvíľu nudiť.
Pre kubánske rodiny raňajky nie sú dôležité, ale my sme si z nich s manželom a so synom urobili najdôležitejšiu časť dňa. Je to jediný moment, keď sme všetci spolu, je magický, lebo raňajkujeme na balkóne s výhľadom na vychádzajúce slnko. Raňajky sú jednoduché, podľa toho, čo sa nám práve podarilo kúpiť. Káva je základ, ale mlieko do nej je len vtedy, keď ho zoženieme od priekupníčky.
Som hyperaktívna
Neznášam vylihovanie v posteli, o pol šiestej ráno už som na nohách. Každý môj deň je úplne iný, nepoznám rutinu, hádam iba v prvej polhodine dňa: vypočujem si správy, nakŕmim dvoch psov a mačku, polejem všetky kvety. Mám ich plný balkón aj byt, v podstate už nemáme kde bývať, všade sú kvety. Keď neučím, nemám žiadne stretnutia, ani prezentácie, zoberiem si napísané texty na USB kľúči a idem sa niekam pripojiť na internet, lebo na Kube je nelegálne mať internet doma.
Montujem
Sme len dve sestry, tak otec naučil chlapčenské zručnosti mňa. Keď sa nám pokazí doma vodovod, s manželom sa do opravy hrnieme obaja naraz. Technológie mám rada až chorobne, rozmontúvam a opravujem veci, počítače, laptopy, mám na to aj papier. V 94. roku som si sama zložila svoj prvý počítač. Keď som bola prvýkrát v New Yorku v Apple store, skoro som sa tam zbláznila. Inak je to pre mňa skôr trápenie, vidieť to množstvo krásnych vecí, ktoré si nemôžem dovoliť, radšej tam nechodiť. Navyše, keď prichádzam na Kubu, dôsledne ma kontrolujú, zbytočne by som si niečo kúpila, zobrali by mi to.
Som čudná Kubánka
Nikdy som si nedala cigaru do úst, nemám rada rum a neviem tancovať. Som z krajiny cukru a ani sladkosti nemusím, mám rada len turron, turecký med. Moja rodina hovorí, že mám dušu fakíra, veľmi málo jedávam. Vlasy som si nestrihala šesť rokov, odkedy blogujem, nerada sa češem. V obchode s oblečením či šminkami by ste ma nestretli, len pri počítačoch, v železiarstve, kníhkupectve a papiernictve. Milujem perá značky Pilot, tie úplne najtenšie, a zápisníky Moleskine.
Vianoce sú mi vzdialené
Som dieťa bez Vianoc a bez Troch kráľov, keď som sa narodila, bolo to zakázané. Prvý vianočný stromček som videla v sedemnástich. Rada by som doma vytvorila vianočnú atmosféru, ale tie zvyky sú mi vzdialené, nevyrastala som s nimi. Na Kube sa viac oslavuje Silvester. Robíme si okolo Vianoc večierok medzi blogermi, každý niečo prinesie, ryžu, fazuľky, bravčové mäso. Veľmi sa neoslavuje, netancuje, skôr diskutujeme.
Nezávidím
V posledných rokoch sa stretávam s veľkým množstvom závisti, klebiet, očierňovania, anonymných článkov. Yoani vyhrala takú a takú cenu, prečo nie niekto iný? Keď niekde ocenia môjho krajana, som na to hrdá, nerozumiem, ako to niekto môže závidieť mne. Iste je za tým aj veľká chudoba u nás, prirodzený ľudský sklon k závisti, svoje zohráva aj polícia a vláda, ktorá ide proti mne. Na Kube sa hovorí, že človek ozelenie od závisti, fakt je to na ľuďoch vidieť a cítiť. Našťastie mám silnú rodinu, ktorá ma podrží a dobije energiou.
Som perfekcionistka
Pokiaľ niečo nie je úplne perfektné, nedokážem to akceptovať. Komplikuje mi to život, najmä keď pracujem s ľuďmi. Som asi dosť neznesiteľná, mojím heslom je, čo môžeš urobiť hneď, neodkladaj na zajtra. Lenže na Kube si to veľa ľudí hovorí opačne. Ja hovorím, že radšej byť stále v strese, ako sa chvíľu nudiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.