Mečiarovo Slovensko bolo krajinou úpadku. Víťazstvo protimečiarovskej koalície naštartovalo v roku 1998 ekonomický rast, cestu do NATO a EU. Vtedajšia garnitúra však vysadla rovnako, ako po nej Ficova, na tigra mečiarovskej korupcie. V roku 2006 skončila v hlbokom vnútornom rozklade. Vláda Ivety Radičovej dostala v roku 2010 od voličov šancu na reparát. Namiesto znižovania však zvyšovala dane a verejné výdavky. Šla po krku živnostníkom. Odsabotovala voľbu generálneho prokurátora a nevyriešila problém predsedu Najvyššieho súdu, bez čoho nebolo možné začať v justícii skutočný zápas proti korupcii. Slovensko sa prepadlo do vzdelanostného suterénu. Riešenie rómskeho problému sa utopilo v roztrieštených kompetenciách. Ponovembrové politické sily sa opotrebovali a vyprázdnili. Koniec vlády bol už len bezmocným odovzdaním moci do rúk Roberta Fica. Po počiatočnom zahmlievaní sa veľmi rýchlo potvrdili základné mentálne vlastnosti jeho režimu – centralizácia, etatizácia, represívnosť. Ficovo Obnovenie poriadku znamená faktické obnovenie nehybnosti. K totálnej frustrácii však viedol až súbeh ekonomickej krízy a korupcie. Dnešné prebudenie temnej stránky našej povahy však neznamená riešenie, iba kanalizáciu problému.
K skutočnému zdynamizovaniu spoločnosti v slobodných demokratických rámcoch môže dôjsť až obnovením elementárnych ekonomických princípov, prehĺbením kultúrnosti, vzdelanosti a spravodlivosti, návratom k základným hodnotám, ktoré vytýčil november 1989.
K skutočnému zdynamizovaniu spoločnosti v slobodných demokratických rámcoch môže dôjsť až obnovením elementárnych ekonomických princípov, prehĺbením kultúrnosti, vzdelanosti a spravodlivosti, návratom k základným hodnotám, ktoré vytýčil november 1989.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.