Stav, keď sa ľudia ocitajú na pomedzí vedomia a snov, nie je výhradnou doménou surrealistov. Katharina Hagena, ktorá nepaktuje s literárnymi experimentátormi a milovníkmi parapsychológie, napísala ďalšiu citlivú, a pritom prirodzenú prózu.
Kto už ochutnal jej Chuť jablčných jadierok, nebude prekvapený. Ženská hrdinka sa opäť vracia v spomienkach do rokov života na vidieku. Za jeho farbami a vôňami presvitajú spomienky, príčiny starých zranení a tajomstvá nevysvetlených vzťahov.
Ellen je lekárka, ktorá pomáha pacientom s poruchami spánku. Tak ako ortopédi chodia po byte vo vyčaptaných papučiach a oftalmológovia študujú pri sliepňajúcej žiarovke v kúte obývačky, odborníčka na dobré spanie sa zákonite sama trápi so zaspávaním. Leží v hamburskom byte, ale v spomienkach sa motá po rodnom Grunde, kde sa Rýn prediera hustými lesmi.
Pred sedemnástimi rokmi strávila leto, ktoré s odstupom času dostane zásadný prívlastok „osudové“. Teší sa z blízkosti Andreasa, ale ešte viac sa jej zrýchľuje dych pri Lutzovi. Leto zmenilo život všetkým – Ellen otehotnela a Lutz sa stratil.
Po rokoch sa Ellen do rodnej obce vracia kvôli niečomu inému. Jej matka je na hranici iného sna – toho, ktorý trvá večne. Inú verziu spomínania reprezentuje Benno. Ako historik pátra v miestnych lesoch po stopách výcvikového tábora nemeckých koloniálnych vojsk. Ozaj, a kam sa vlastne kedysi dávno stratil Lutz? Je vôbec možné, aby ľudia zmizli definitívne – aká je stopa ľudských životov? Zafúka ju za krátku chvíľu najbližší nános riečneho piesku alebo zostáva ako vzácnosť hlboko v štruktúrach vzťahov a generácií? A čo všetko nosí v hlave tajomná stará pani, ktorá sa prisťahovala do dediny?
Hagena veľmi nenápadne podnikla sondu do generačných vzťahov. Ellen po večeroch sleduje spiacu dcéru, a vidí v nej zraniteľnosť „nového sveta“. Cíti jej nedotknuteľnosť aj strach, bujarosť v rovnakej miere ako neistotu. Pozerať sa na iný spánok – kómu, v ktorej matka odchádza zo sveta – je protipólom. Očakávanie budúcnosti je nahradené spomienkou. Otvorené ambície spojené s dcérou nahrádza skúmanie minulosti a silný pocit straty.
Román Kathariny Hageny je farebný emocionálne aj zmyslovo. Svet (a život a ľudia) v podaní nemeckej spisovateľky je krehký, ale súčasne prekvapujúci a bohatý pre všetkých, ktorí ho dokážu vnímať. Čitateľ priam fyzicky načúva hlasom speváckeho zboru z Grundu, v ktorom Ellen spolu s dcérou a pod vedením svojho otca spieva. Počuje (a vidí) aj vtákov v povodí Rýnu, cíti chlad rannej rosy a vôňu stromov v blízkosti rieky.
Takýto román nie je cudzím výtvorom a striktne literárnou fikciou, ale prerozprávaním univerzálnej skúsenosti. Katharina Hagena je vo svojej ženskej a literárnej emotívnosti elegantná. Asi nie všetko z jej príbehov sa uskutoční v našich životoch, ale podobné obavy, očakávania a zranenia boli v nás ešte pred románom dávno prítomné.
Ellen, ktorá chce naučiť ľudí dobre spať, nebude lacno úspešná ani vo vzťahu k čitateľom. Je možné, že toto čítanie nakoniec niekomu pomôže odísť na sklonku dňa do sveta snov. Zaspávanie bude však teraz určite iné ako všetky doterajšie. Miznutie bude bohato vynahradené objavmi.
Autor je spolupracovník .týždňa
Katharina Hagena: O spánku a mizení, český preklad Petr Štědroň, Host, 2013
Kto už ochutnal jej Chuť jablčných jadierok, nebude prekvapený. Ženská hrdinka sa opäť vracia v spomienkach do rokov života na vidieku. Za jeho farbami a vôňami presvitajú spomienky, príčiny starých zranení a tajomstvá nevysvetlených vzťahov.
Ellen je lekárka, ktorá pomáha pacientom s poruchami spánku. Tak ako ortopédi chodia po byte vo vyčaptaných papučiach a oftalmológovia študujú pri sliepňajúcej žiarovke v kúte obývačky, odborníčka na dobré spanie sa zákonite sama trápi so zaspávaním. Leží v hamburskom byte, ale v spomienkach sa motá po rodnom Grunde, kde sa Rýn prediera hustými lesmi.
Pred sedemnástimi rokmi strávila leto, ktoré s odstupom času dostane zásadný prívlastok „osudové“. Teší sa z blízkosti Andreasa, ale ešte viac sa jej zrýchľuje dych pri Lutzovi. Leto zmenilo život všetkým – Ellen otehotnela a Lutz sa stratil.
Po rokoch sa Ellen do rodnej obce vracia kvôli niečomu inému. Jej matka je na hranici iného sna – toho, ktorý trvá večne. Inú verziu spomínania reprezentuje Benno. Ako historik pátra v miestnych lesoch po stopách výcvikového tábora nemeckých koloniálnych vojsk. Ozaj, a kam sa vlastne kedysi dávno stratil Lutz? Je vôbec možné, aby ľudia zmizli definitívne – aká je stopa ľudských životov? Zafúka ju za krátku chvíľu najbližší nános riečneho piesku alebo zostáva ako vzácnosť hlboko v štruktúrach vzťahov a generácií? A čo všetko nosí v hlave tajomná stará pani, ktorá sa prisťahovala do dediny?
Hagena veľmi nenápadne podnikla sondu do generačných vzťahov. Ellen po večeroch sleduje spiacu dcéru, a vidí v nej zraniteľnosť „nového sveta“. Cíti jej nedotknuteľnosť aj strach, bujarosť v rovnakej miere ako neistotu. Pozerať sa na iný spánok – kómu, v ktorej matka odchádza zo sveta – je protipólom. Očakávanie budúcnosti je nahradené spomienkou. Otvorené ambície spojené s dcérou nahrádza skúmanie minulosti a silný pocit straty.
Román Kathariny Hageny je farebný emocionálne aj zmyslovo. Svet (a život a ľudia) v podaní nemeckej spisovateľky je krehký, ale súčasne prekvapujúci a bohatý pre všetkých, ktorí ho dokážu vnímať. Čitateľ priam fyzicky načúva hlasom speváckeho zboru z Grundu, v ktorom Ellen spolu s dcérou a pod vedením svojho otca spieva. Počuje (a vidí) aj vtákov v povodí Rýnu, cíti chlad rannej rosy a vôňu stromov v blízkosti rieky.
Takýto román nie je cudzím výtvorom a striktne literárnou fikciou, ale prerozprávaním univerzálnej skúsenosti. Katharina Hagena je vo svojej ženskej a literárnej emotívnosti elegantná. Asi nie všetko z jej príbehov sa uskutoční v našich životoch, ale podobné obavy, očakávania a zranenia boli v nás ešte pred románom dávno prítomné.
Ellen, ktorá chce naučiť ľudí dobre spať, nebude lacno úspešná ani vo vzťahu k čitateľom. Je možné, že toto čítanie nakoniec niekomu pomôže odísť na sklonku dňa do sveta snov. Zaspávanie bude však teraz určite iné ako všetky doterajšie. Miznutie bude bohato vynahradené objavmi.
Autor je spolupracovník .týždňa
Katharina Hagena: O spánku a mizení, český preklad Petr Štědroň, Host, 2013
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.