Naposledy som mame namaľoval obraz – Stretnutie so svätým Marlborom. Je na ňom ona a jej nebohý otec, lebo si radi spolu zapálili cigaretu a kvákali o bársčom. Neviem maľovať, takže všetci vypliešťali oči! Inak som namaľoval aj prasa v rakve za mrežami. Je to plátno, ktoré všetkých desí. Kamarát, nech mu je zem ľahká, otvoril nedopatrením dvere do temného sveta démonov. Daroval mi svietnik, ktorý sám v tej dobe vyrobil. Šla z neho hrôza. Hodil som ho do krovia pod balkón a týždeň sa tam neukázala žiadna mačka. Tento druh darčekov vystihuje pojem „terrorart“ – umenie, ktorým náturisti zásobujú a desia svoje okolie.
Existujú aj ľudia, ktorých obdarovať nemožno. Sú maximalistami v detailoch a minimalistami, čo sa týka túžob po nezmysloch. Takýmto ťažko obdarovateľným človekom je aj náš tato. Darčeky pre všetkých sú už nakúpené, keď padne v pléne otázka: „Čo kúpime fotrovi?“ Dlho rozmýšľame a potom to zhrnieme tradičným „Však niečo vymyslíme.“ A tak dostáva náš tato s nemennou vianočnou pravidelnosťou podivný, no drahý pulóver od mamy. Za tie roky ich v skrini má zo tridsať. Väčšina z nich mu nesedí. Iné čakajú na špeciálnu príležitosť. My so segrou sme vynachádzavejší, na poslednú chvíľu kúpime nejakú absurditu. Darčekové zúfalstvo vyvrcholilo pred desiatimi rokmi, keď sme tatovi kúpili ohavný masážny prístroj na nohy. Keď pod stromčekom uzrel vaničku na vodu, do ktorej sa napája 220 voltov, zdúpnel. Obetoval sa a vyskúšal ho. Vtedy však zdúpnela suseda pod nami, ktorá vybehla na balkón v domnení, že je zemetrasenie.
Milí priatelia, k hĺbke Vianoc patrí plytkosť darčekov, a to je dobre. Inak by sme si nevážili, že existujú ľudia, ktorým ich môžeme darovať.
Existujú aj ľudia, ktorých obdarovať nemožno. Sú maximalistami v detailoch a minimalistami, čo sa týka túžob po nezmysloch. Takýmto ťažko obdarovateľným človekom je aj náš tato. Darčeky pre všetkých sú už nakúpené, keď padne v pléne otázka: „Čo kúpime fotrovi?“ Dlho rozmýšľame a potom to zhrnieme tradičným „Však niečo vymyslíme.“ A tak dostáva náš tato s nemennou vianočnou pravidelnosťou podivný, no drahý pulóver od mamy. Za tie roky ich v skrini má zo tridsať. Väčšina z nich mu nesedí. Iné čakajú na špeciálnu príležitosť. My so segrou sme vynachádzavejší, na poslednú chvíľu kúpime nejakú absurditu. Darčekové zúfalstvo vyvrcholilo pred desiatimi rokmi, keď sme tatovi kúpili ohavný masážny prístroj na nohy. Keď pod stromčekom uzrel vaničku na vodu, do ktorej sa napája 220 voltov, zdúpnel. Obetoval sa a vyskúšal ho. Vtedy však zdúpnela suseda pod nami, ktorá vybehla na balkón v domnení, že je zemetrasenie.
Milí priatelia, k hĺbke Vianoc patrí plytkosť darčekov, a to je dobre. Inak by sme si nevážili, že existujú ľudia, ktorým ich môžeme darovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.