Je logické, že výšku nadhodnocujú najmä chlapi. Vie sa aj, že si na výške radi pridávajú lúzri a všeobecne ľudia z nižších sociálnych vrstiev. Poctivému antropológovi teda nezostáva nič iné, len si pekne ľudí merať osobne a pritom po očku sledovať, či sa pri meraní nestavajú na špičky, alebo neprirodzene nenaťahujú krky. Navyše, ak nechce v robote trčať do večera, mal by merania výšok urobiť čo najskôr ráno. Ráno sme totiž všetci o jeden až dva centimetre vyšší ako večer.
.ako vznikli trpaslíci
Muž, ktorý má o centimeter viac ako meter päťdesiat, môže smelo tvrdiť, že je väčší ako priemerný Pygmej. Priemerná Pygmejka má ešte o desať centimetrov menej. Jedna z teórií, prečo sú Pygmejovia takí drobní, hovorí, že v teplej a vlhkej pralesnej klíme sa vysokí ľudia ľahko prehrievajú, preto sa pri naháňaní divej zveri veľmi rýchlo unavia. V prvých populáciách pralesných lovcov boli pravdepodobne aj dlháni, ale mali to ťažšie. Trpaslíci toho ulovili viac, dožívali sa vyššieho veku, mali aj viac manželiek a rozmnožovali sa jedna radosť. Tak dlho konkurovali obrom, až ich z pralesa vytlačili. Pygmejovia sa adaptovali na pobehovanie v nízkom pralesnom podraste aj tým, že sa im počas evolúcie znížila hladina rastového hormónu. Druhá teória vychádza z toho, že priemerný dažďový prales je síce na zdroje potravy pomerne skúpy, na druhej strane ich však poskytuje neustále a pravidelne. V takom prostredí teda majú výhodu tí, ktorí veľa nejedia.
.evolučný rast
Pravdepodobne každý už videl obrázok evolúcie človeka. Zástup začína prikrčenou, rukami sa o zem opierajúcou opicou, ktorá sa v priebehu evolučného vývoja napriamuje, rastie, až je z nej dokonalý chlapík v elegantnom obleku a s parádnou aktovkou v ruke. Známy učebnicový výjav môže mýliť predstavou, že ako doba pokračovala, tak rástla aj výška ľudí. Ako vyplýva z anketových výskumov, väčšina ľudí si skutočne myslí, že naši predkovia boli vždy menší. Nie je to však pravda, výška našich predkov počas vekov veľmi kolísala. Napríklad prví australopitekovia, ktorí žili pred dvoma až troma miliónmi rokov, merali priemerne meter a desať centimetrov, zato ľudia, ktorým hovoríme Homo erectus, mali priemernú výšku až 170 centimetrov. No a priemerný muž v 19. storočí bol zase o päť centimetrov nižší.
.obryne z Ligúrie a Moravy
Výšku našich predkov, ktorí žili asi pred 27 tisíckami rokov, vieme odhadnúť z nálezov z talianskej Ligúrie a Moravy. Bežne sa uvádzalo a často aj uvádza, že priemerný ligúrsky muž meral 180 centimetrov, zato ženy boli drobné, okolo 158 centimetrov vysoké. Novšie poznatky však naznačujú, že odhad je nesprávny. Ako sme už spomenuli, priemerná výška bádateľa v 19. storočí bola len 165 centimetrov, takže si nedokázal predstaviť Ligúrčanku vysokú takmer meter osemdesiat, a preto ju označil ako muža. Na omyl sa prišlo revíziami nálezov z tej istej doby, napríklad moravskými nálezmi mužov a žien podobných výšok.
Inak to bolo asi pred 15 tisíckami rokov. Priemerný juhoeurópsky chlapík vtedy meral 165 centimetrov a žena len máličko vyše metra päťdesiat. Stredoeurópski junáci boli rovnakí ako južania, zato ich ženy boli o pár centimetrov vyššie od južaniek. A takto to bolo takmer v celej Európe. Zmena prišla až v strednej kamennej dobe (mezolite). Zjednodušene sa dá povedať, že v chladnejšej západnej Európe boli priemerní ľudia o 10-12 centimetrov nižší ako v teplejšej východnej Európe. Príčinou bola iná klíma, podľa biologického pravidla sa totiž v chladných oblastiach lepšie uplatnia ľudia robustnejšej postavy s krátkymi končatinami, v teplejších zas vyššie a gracílne postavy. Ďalšou príčinou mohla byť výživa – na východe bolo viac dostupnej bielkovinovej potravy.
.kelti, Slovania a obri
O výške Keltov vieme veľmi málo, lebo až na výnimky pochovávali mŕtvych spálením a kostrových pohrebísk sa nezachovalo veľa. Z toho mála, čo po nich zostalo, vieme, že muži neboli žiadni obri, merali priemerne 164 cm a ženy necelý meter šesťdesiat. Najvyšší Kelt, ktorý sa našiel na území Česka, bol na vtedajšie pomery skutočný basketbalista – meral 183 centimetrov! Výšku postavy prvých Slovanov, ktorí tiež mŕtvych spaľovali, nepoznáme. Až od 9. storočia, keď nastal návrat ku klasickému pochovávaniu, vieme, že priemerný Slovan meral 170 centimetrov, potom sa priemerná výška ľudí znižovala, a to až do 19. storočia.
Zaujímavé to bolo pri dobyvačných aktivitách Španielov. Keď taký 165 centimetrov vysoký Córdobčan v 18. storočí zbadal Patagónčanov, ktorí merali okolo metra osemdesiat, bol ich výškou taký ohromený, že ju odhadol na dva metre. Podobne zareagoval Angličan Benjamin Morell o storočie neskôr. O niečo spoľahlivejšie než správy cestovateľov sú zachované brnenia, ich majitelia však pochádzali zo spoločenskej elity, miery sa teda netýkajú celej vtedajšej populácie. Skutočné informácie o telesnej výške se u nás zhromažďujú iba posledné dve storočia, medzi prvými meraniami figurujú muži pri vojenských odvodoch. Až z 20. storočia pochádzajú údaje o všetkých skupinách ľudí.
Autor je zoológ.
.ako vznikli trpaslíci
Muž, ktorý má o centimeter viac ako meter päťdesiat, môže smelo tvrdiť, že je väčší ako priemerný Pygmej. Priemerná Pygmejka má ešte o desať centimetrov menej. Jedna z teórií, prečo sú Pygmejovia takí drobní, hovorí, že v teplej a vlhkej pralesnej klíme sa vysokí ľudia ľahko prehrievajú, preto sa pri naháňaní divej zveri veľmi rýchlo unavia. V prvých populáciách pralesných lovcov boli pravdepodobne aj dlháni, ale mali to ťažšie. Trpaslíci toho ulovili viac, dožívali sa vyššieho veku, mali aj viac manželiek a rozmnožovali sa jedna radosť. Tak dlho konkurovali obrom, až ich z pralesa vytlačili. Pygmejovia sa adaptovali na pobehovanie v nízkom pralesnom podraste aj tým, že sa im počas evolúcie znížila hladina rastového hormónu. Druhá teória vychádza z toho, že priemerný dažďový prales je síce na zdroje potravy pomerne skúpy, na druhej strane ich však poskytuje neustále a pravidelne. V takom prostredí teda majú výhodu tí, ktorí veľa nejedia.
.evolučný rast
Pravdepodobne každý už videl obrázok evolúcie človeka. Zástup začína prikrčenou, rukami sa o zem opierajúcou opicou, ktorá sa v priebehu evolučného vývoja napriamuje, rastie, až je z nej dokonalý chlapík v elegantnom obleku a s parádnou aktovkou v ruke. Známy učebnicový výjav môže mýliť predstavou, že ako doba pokračovala, tak rástla aj výška ľudí. Ako vyplýva z anketových výskumov, väčšina ľudí si skutočne myslí, že naši predkovia boli vždy menší. Nie je to však pravda, výška našich predkov počas vekov veľmi kolísala. Napríklad prví australopitekovia, ktorí žili pred dvoma až troma miliónmi rokov, merali priemerne meter a desať centimetrov, zato ľudia, ktorým hovoríme Homo erectus, mali priemernú výšku až 170 centimetrov. No a priemerný muž v 19. storočí bol zase o päť centimetrov nižší.
.obryne z Ligúrie a Moravy
Výšku našich predkov, ktorí žili asi pred 27 tisíckami rokov, vieme odhadnúť z nálezov z talianskej Ligúrie a Moravy. Bežne sa uvádzalo a často aj uvádza, že priemerný ligúrsky muž meral 180 centimetrov, zato ženy boli drobné, okolo 158 centimetrov vysoké. Novšie poznatky však naznačujú, že odhad je nesprávny. Ako sme už spomenuli, priemerná výška bádateľa v 19. storočí bola len 165 centimetrov, takže si nedokázal predstaviť Ligúrčanku vysokú takmer meter osemdesiat, a preto ju označil ako muža. Na omyl sa prišlo revíziami nálezov z tej istej doby, napríklad moravskými nálezmi mužov a žien podobných výšok.
Inak to bolo asi pred 15 tisíckami rokov. Priemerný juhoeurópsky chlapík vtedy meral 165 centimetrov a žena len máličko vyše metra päťdesiat. Stredoeurópski junáci boli rovnakí ako južania, zato ich ženy boli o pár centimetrov vyššie od južaniek. A takto to bolo takmer v celej Európe. Zmena prišla až v strednej kamennej dobe (mezolite). Zjednodušene sa dá povedať, že v chladnejšej západnej Európe boli priemerní ľudia o 10-12 centimetrov nižší ako v teplejšej východnej Európe. Príčinou bola iná klíma, podľa biologického pravidla sa totiž v chladných oblastiach lepšie uplatnia ľudia robustnejšej postavy s krátkymi končatinami, v teplejších zas vyššie a gracílne postavy. Ďalšou príčinou mohla byť výživa – na východe bolo viac dostupnej bielkovinovej potravy.
.kelti, Slovania a obri
O výške Keltov vieme veľmi málo, lebo až na výnimky pochovávali mŕtvych spálením a kostrových pohrebísk sa nezachovalo veľa. Z toho mála, čo po nich zostalo, vieme, že muži neboli žiadni obri, merali priemerne 164 cm a ženy necelý meter šesťdesiat. Najvyšší Kelt, ktorý sa našiel na území Česka, bol na vtedajšie pomery skutočný basketbalista – meral 183 centimetrov! Výšku postavy prvých Slovanov, ktorí tiež mŕtvych spaľovali, nepoznáme. Až od 9. storočia, keď nastal návrat ku klasickému pochovávaniu, vieme, že priemerný Slovan meral 170 centimetrov, potom sa priemerná výška ľudí znižovala, a to až do 19. storočia.
Zaujímavé to bolo pri dobyvačných aktivitách Španielov. Keď taký 165 centimetrov vysoký Córdobčan v 18. storočí zbadal Patagónčanov, ktorí merali okolo metra osemdesiat, bol ich výškou taký ohromený, že ju odhadol na dva metre. Podobne zareagoval Angličan Benjamin Morell o storočie neskôr. O niečo spoľahlivejšie než správy cestovateľov sú zachované brnenia, ich majitelia však pochádzali zo spoločenskej elity, miery sa teda netýkajú celej vtedajšej populácie. Skutočné informácie o telesnej výške se u nás zhromažďujú iba posledné dve storočia, medzi prvými meraniami figurujú muži pri vojenských odvodoch. Až z 20. storočia pochádzajú údaje o všetkých skupinách ľudí.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.