Ležím
Vo voľnom čase najradšej čítam. Siahnem po prvej detektívke a teším sa, že s ňou strávim 4-5 hodín, vyprázdnim si hlavu. Čítam v posteli, poležiačky, snažím sa tam aj pracovať. Keď ležím, ako keby som sa klamal, že vlastne len oddychujem, popritom nenápadne vkĺznem do roboty. Stolček na počítač v posteli nemám, takže sa prehrieva a robí mi problémy. Nakoniec musím vstať, ale snažím sa oddialiť ten okamih, keď už si sadnem za stôl, lebo to už znamená serióznu robotu.
Neveršujem, nešportujem
Bol som dorastenecký majster Slovenska, beh na 400 m prekážok. Keď ma pozval Vojtech Mihálik do svojich dielní autorov poézie, kam som prispieval, rozhodoval som sa, či pôjdem cestou športovcam alebo umelca – to druhé zvíťazilo. Som jednostranný človek, keď som športoval, tak som športoval každodenne, v zime v lete, cez víkendy 15-20 km cez les sám, iba s divou zverou. Teraz nešportujem vôbec a aj to romantické obdobie písania veršov ma opustilo.
Už chápem
Väčšinu života som nemal pravidelné zamestnanie, organizoval som si život sám. Nechápal som ani, na čo sú víkendy. Až teraz, ako zamestnanec, som ich význam pochopil. Potrebujem si od všetkého oddýchnuť, izolovať sa, byť s rodinou. Som lenivý na akúkoľvek fyzickú prácu, keď som sa kedysi pokúšal urobiť poličky, spadli aj s knihami a skoro zabili moju dcéru. Vtedy som si povedal, že človek na niečo má a na niečo nie. Ale dnes už viem aj dieru vyvŕtať, kúpil som si vŕtačku, „hmoždinky“, na staré kolená možno príde aj obdobie domáceho majstra.
Kombinujem
Keď si vypijem, tak strašne veľa jem. Mám rád sladké, čokoládu, tatranky, to je s alkoholom zabíjajúca kombinácia. Keď nenájdem sladké, dám si slaninu. A potom striedmo raňajkujem. Za posledných sedem rokov, čo sa intenzívne snažím prejsť z Jamesona na víno, som zistil, že na Slovensku je skutočne veľmi veľa zlého vína. Ani dobrá káva tu nie je častá vec, vždy sa preto čašníčky najprv spýtam, či majú dobrú kávu. Ak máte dobrú, hovorím jej, tak nepotrebujem mlieko. Často ju rovno donesú s mliekom, sebakriticky.
Vyvažujem
V živote som sa mnohokrát pristihol pri veľkej pýche, ale bez pokory je každá cesta slepá ulička. Nemôžem povedať, že by som bol úplne harmonický a pokojný, ale našťastie si tie rozpory, ktoré sú vo mne, uvedomujem, snažím sa ich vyvažovať. Poviem si, nevyskakuj toľko, nevieš, čo bude zajtra.
Hľadám Boha
Som vychovaný ako katolík, detskú vieru som stratil, celý môj život hľadám Boha. Nie vo vonkajších znakoch, ale v ľuďoch okolo seba, v sebe. Verím, že existuje, ale jeho energia je mi záhadou. Každý človek, aj najväčší liberál, príde v živote do obdobia, keď je mu ten liberalizmus príliš slobodný, a hľadá niečo, čo by ho presiahlo. Formy sú rôzne, ale pokiaľ potom človek dokáže žiť harmonickejšie sám so sebou a svojím okolím, každá skúsenosť je zmysluplná.
Kochám sa
Keď vidím výnimočné predstavenie, dokážem z toho jedného zážitku žiť aj 5-6 rokov. Inak sa snažím vnímať, aj keď idem von a prší. Aké je to krásne, keď prší! A keď svieti slnko, aké je to krásne, že svieti slnko. Idem autom, zastanem na chvíľu a hovorím si, bože, aké je to pekné, tie listy sú také farebné. V jemných návaloch sa sem-tam kochám životom, ako plynie vo svojej kráse a prirodzenosti.
Vo voľnom čase najradšej čítam. Siahnem po prvej detektívke a teším sa, že s ňou strávim 4-5 hodín, vyprázdnim si hlavu. Čítam v posteli, poležiačky, snažím sa tam aj pracovať. Keď ležím, ako keby som sa klamal, že vlastne len oddychujem, popritom nenápadne vkĺznem do roboty. Stolček na počítač v posteli nemám, takže sa prehrieva a robí mi problémy. Nakoniec musím vstať, ale snažím sa oddialiť ten okamih, keď už si sadnem za stôl, lebo to už znamená serióznu robotu.
Neveršujem, nešportujem
Bol som dorastenecký majster Slovenska, beh na 400 m prekážok. Keď ma pozval Vojtech Mihálik do svojich dielní autorov poézie, kam som prispieval, rozhodoval som sa, či pôjdem cestou športovcam alebo umelca – to druhé zvíťazilo. Som jednostranný človek, keď som športoval, tak som športoval každodenne, v zime v lete, cez víkendy 15-20 km cez les sám, iba s divou zverou. Teraz nešportujem vôbec a aj to romantické obdobie písania veršov ma opustilo.
Už chápem
Väčšinu života som nemal pravidelné zamestnanie, organizoval som si život sám. Nechápal som ani, na čo sú víkendy. Až teraz, ako zamestnanec, som ich význam pochopil. Potrebujem si od všetkého oddýchnuť, izolovať sa, byť s rodinou. Som lenivý na akúkoľvek fyzickú prácu, keď som sa kedysi pokúšal urobiť poličky, spadli aj s knihami a skoro zabili moju dcéru. Vtedy som si povedal, že človek na niečo má a na niečo nie. Ale dnes už viem aj dieru vyvŕtať, kúpil som si vŕtačku, „hmoždinky“, na staré kolená možno príde aj obdobie domáceho majstra.
Kombinujem
Keď si vypijem, tak strašne veľa jem. Mám rád sladké, čokoládu, tatranky, to je s alkoholom zabíjajúca kombinácia. Keď nenájdem sladké, dám si slaninu. A potom striedmo raňajkujem. Za posledných sedem rokov, čo sa intenzívne snažím prejsť z Jamesona na víno, som zistil, že na Slovensku je skutočne veľmi veľa zlého vína. Ani dobrá káva tu nie je častá vec, vždy sa preto čašníčky najprv spýtam, či majú dobrú kávu. Ak máte dobrú, hovorím jej, tak nepotrebujem mlieko. Často ju rovno donesú s mliekom, sebakriticky.
Vyvažujem
V živote som sa mnohokrát pristihol pri veľkej pýche, ale bez pokory je každá cesta slepá ulička. Nemôžem povedať, že by som bol úplne harmonický a pokojný, ale našťastie si tie rozpory, ktoré sú vo mne, uvedomujem, snažím sa ich vyvažovať. Poviem si, nevyskakuj toľko, nevieš, čo bude zajtra.
Hľadám Boha
Som vychovaný ako katolík, detskú vieru som stratil, celý môj život hľadám Boha. Nie vo vonkajších znakoch, ale v ľuďoch okolo seba, v sebe. Verím, že existuje, ale jeho energia je mi záhadou. Každý človek, aj najväčší liberál, príde v živote do obdobia, keď je mu ten liberalizmus príliš slobodný, a hľadá niečo, čo by ho presiahlo. Formy sú rôzne, ale pokiaľ potom človek dokáže žiť harmonickejšie sám so sebou a svojím okolím, každá skúsenosť je zmysluplná.
Kochám sa
Keď vidím výnimočné predstavenie, dokážem z toho jedného zážitku žiť aj 5-6 rokov. Inak sa snažím vnímať, aj keď idem von a prší. Aké je to krásne, keď prší! A keď svieti slnko, aké je to krásne, že svieti slnko. Idem autom, zastanem na chvíľu a hovorím si, bože, aké je to pekné, tie listy sú také farebné. V jemných návaloch sa sem-tam kochám životom, ako plynie vo svojej kráse a prirodzenosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.