Index ekonomickej slobody Heritage Foundation, index ekonomickej slobody Fraser Institute, Doing Business Svetovej Banky, rebríček Svetového ekonomického fóra, rebríček konkurencieschopnosti švajčiarskeho inštitútu IMD, tieto všetky nám unisono hovoria to isté: na Slovensku lepšie už bolo. A čoraz viac podnikateľov uvažuje, že podnikanie „zavesí na klinec“.
Situácia v našom bezprostrednom okolí je len o máličko lepšia. Veštiť budúcnosť Európy by sa dnes neodvážila ani delfská Pýthia. Členské krajiny EÚ totiž v tomto roku vyslali diametrálne odlišné signály o tom, ako si predstavujú ďalší vývoj. Francúzsko sa úporne snaží presadiť svoju predstavu o jednotnej ekonomickej vláde, ktorej realizácia by Úniu posunula do podoby centralizovaného superštátu. Naopak, Veľká Británia ohlásila ústami svojho premiéra zámer usporiadať referendum o jej zotrvaní či vystúpení z Únie. Holandsko je zasa príkladom krajiny, ktorá hľadá spojencov pre presun právomocí z úrovne EÚ naspäť členským krajinám.
Eurozóna sa síce nerozpadla, ale ani nevyriešila žiadny z kľúčových problémov. Trhy práce zostávajú nepružné, preregulovanosť ekonomiky dosahuje absurdné rozmery a euro drží nad vodou jedna veta guvernéra Európskej centrálnej banky o bezhraničnej podpore. V bezprostrednej reakcii na krízu sa mnohé štáty síce snažili šetriť, ale väčšina z nich v tomto úsilí dlho nevydržala. Napriek tomu od vypuknutia krízy padlo 8 zo 17 vlád krajín eurozóny. V nikdy sa nekončiacom súboji medzi zástancami politiky úspor a zástancami politiky podpory rastu zaznamenal v druhej polovici tohto roka víťazstvo „prorastový“ tábor. Odklon od politiky úspor a príklon k podpore rastu finančnými helikoptérami, kvantitatívnym uvoľňovaním a cielenými verejnými investíciami odobrila väčšina medzinárodných organizácií. Je to však Pyrrhovo víťazstvo.
V roku 2013 zavládol smútok medzi teoretickými ekonómami. Ich rady v priebehu roka opustili Ronald Coase a Elinor Ostrom, nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu. Ronald Coase (dožil sa 103 rokov) obohatil ekonómiu o teóriu firmy, založenú na transakčných nákladoch. Elinor Ostrom zasa celý život skúmala na vzájomnej dôvere a spolupráci postavené systémy produkcie verejných statkov a služieb mimo tradičného rámca štátu alebo trhu.
Na záver správa z kategórie „radostných“. Organizácia pre hospodársku spoluprácu vydala na jeseň publikáciu, ktorej časť venovala problému klesajúcej dôvery obyvateľstva voči jej politickým reprezentantom, vládam i politickým stranám. Najväčší nárast podpory, až o 20 percent, bol zaznamenaný na Slovensku. Miernou politologickou záhadou je však obdobie, v ktorom sa vývoj podpory porovnával, roky 2007 a 2012. Nechajme na zasvätených politológov, aby sa pokúsili toto malé „sudoku“ vyriešiť.
Situácia v našom bezprostrednom okolí je len o máličko lepšia. Veštiť budúcnosť Európy by sa dnes neodvážila ani delfská Pýthia. Členské krajiny EÚ totiž v tomto roku vyslali diametrálne odlišné signály o tom, ako si predstavujú ďalší vývoj. Francúzsko sa úporne snaží presadiť svoju predstavu o jednotnej ekonomickej vláde, ktorej realizácia by Úniu posunula do podoby centralizovaného superštátu. Naopak, Veľká Británia ohlásila ústami svojho premiéra zámer usporiadať referendum o jej zotrvaní či vystúpení z Únie. Holandsko je zasa príkladom krajiny, ktorá hľadá spojencov pre presun právomocí z úrovne EÚ naspäť členským krajinám.
Eurozóna sa síce nerozpadla, ale ani nevyriešila žiadny z kľúčových problémov. Trhy práce zostávajú nepružné, preregulovanosť ekonomiky dosahuje absurdné rozmery a euro drží nad vodou jedna veta guvernéra Európskej centrálnej banky o bezhraničnej podpore. V bezprostrednej reakcii na krízu sa mnohé štáty síce snažili šetriť, ale väčšina z nich v tomto úsilí dlho nevydržala. Napriek tomu od vypuknutia krízy padlo 8 zo 17 vlád krajín eurozóny. V nikdy sa nekončiacom súboji medzi zástancami politiky úspor a zástancami politiky podpory rastu zaznamenal v druhej polovici tohto roka víťazstvo „prorastový“ tábor. Odklon od politiky úspor a príklon k podpore rastu finančnými helikoptérami, kvantitatívnym uvoľňovaním a cielenými verejnými investíciami odobrila väčšina medzinárodných organizácií. Je to však Pyrrhovo víťazstvo.
V roku 2013 zavládol smútok medzi teoretickými ekonómami. Ich rady v priebehu roka opustili Ronald Coase a Elinor Ostrom, nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu. Ronald Coase (dožil sa 103 rokov) obohatil ekonómiu o teóriu firmy, založenú na transakčných nákladoch. Elinor Ostrom zasa celý život skúmala na vzájomnej dôvere a spolupráci postavené systémy produkcie verejných statkov a služieb mimo tradičného rámca štátu alebo trhu.
Na záver správa z kategórie „radostných“. Organizácia pre hospodársku spoluprácu vydala na jeseň publikáciu, ktorej časť venovala problému klesajúcej dôvery obyvateľstva voči jej politickým reprezentantom, vládam i politickým stranám. Najväčší nárast podpory, až o 20 percent, bol zaznamenaný na Slovensku. Miernou politologickou záhadou je však obdobie, v ktorom sa vývoj podpory porovnával, roky 2007 a 2012. Nechajme na zasvätených politológov, aby sa pokúsili toto malé „sudoku“ vyriešiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.