Chudobnému všetko dobré?

v Dome prijatia v Šamoríne nás víta Ivana Tisoňová, riaditeľka a jediná zamestnankyňa na plný úväzok organizácie Ain Karim, ktorá sa venuje pomoci ľuďom v núdzi. Je čas obeda, polievka je navarená a pri stole sedia šiesti ľudia, stáli klienti. Ain Karim varí dvakrát do týždňa pre ľudí v núdzi a dáva im tak možnosť najesť sa teplého jedla. Teraz pred Vianocami je každý voľný priestor využitý na skladovanie darovaných hygienických potrieb a čistiacich prostriedkov alebo trvanlivých potravín. Z nich Ain Karim robí balíčky pre rodiny v núdzi, potraviny používa na varenie polievky alebo každotýždenného pečenia koláčika s deťmi zo sociálne slabých rodín.
Zozadu budovy je vstup do odevného skladu, improvizovaného obchodíka v pivničných priestoroch organizácie. Pravidlá sú vyvesené na dverách. Nedovoľuje sa agresívne správanie, rozhadzovanie vecí, ich následný predaj, vstup, ak je klient opitý. Poplatok na mesiac je jedno euro, klient si môže vybrať desať vecí raz za dva týždne. Ivana hovorí, že reakcie pri zavedení poplatku boli rôzne, ale dnes si už prijímatelia zvykli. „Niekedy si aj predplatia, inokedy nechajú dokonca viac, že veď im toľko pomáhame. Ale sú aj takí, ktorí hovoria, že na nich zarábame. Rada im vysvetlím, že z poplatkov vyberieme tak 70 eur mesačne. Výdavky na sklad to nepokryje. Kupujeme z toho napríklad igelitové vrecia na nepoužiteľné alebo vytriedené veci, ktoré sa teraz do skladu nezmestia,“ vysvetľuje Ivana.

.nejde len o šaty
Oblečenie, hračky, knižky, obuv a bytový textil pochádzajú od individuálnych darcov aj z veľkých zbierok. Najlepšie a najpraktickejšie kúsky vyvesujú ženy v sklade na vešiaky a dokombinujú s inými vecami, ako v obchode. Klienti Ain Karim potrebujú veci na bežné nosenie, do školy aj do práce. Chýbajú pánske odevy a obuv na každý deň a bytový textil. Na druhej strane košele, obleky, tesilky, kostýmy, blúzky a kožuchy stoja. Nájdu sa však aj výnimky. „Máme klienta, ktorý sa rád oblieka do saka a košieľ, keď prídu nové, vieme, že on si niečo vyberie. Extravagantné veci a rôzne čiapky si vyberá iný klient, ktorý chodí stále v sukni. To je proste náš Ľudovít, všetci ho takto poznajú,“ srdečne sa usmeje Ivana.
Záujem je o moderné veci, športové a najmä sezónne. Ivana mi ukazuje priestory v zadnej časti, kde sú v chladnej miestnosti uložené vrecia s oblečením. „Nemáme kde skladovať,“ hovorí. „Ak nám v zime ľudia donesú letné veci, musíme ich posunúť ďalej. Po šiestich mesiacoch vo vreci by tu zatuchli.“ Kapacitu a financie na pranie a opravu odevov nemajú. Tie, čo nejdú na odbyt, dávajú českej charite Diakonie Broumov, ktorá robí zbierku po Slovensku. Použiteľné veci idú iným ľuďom v núdzi a tie ostatné na priemyselné spracovanie.
Dobré úmysly darcov často narážajú na nepochopenie situácie, v ktorej sa nachádzajú prijímatelia. Najchudobnejší nemajú ihlu a niť, nevedia si zašiť dieru alebo opraviť pokazený zips. Zároveň majú obmedzené priestory, v jednej – dvoch izbách často bývajú mnohočlenné rodiny, sezónne veci nemajú kde skladovať, po zime ich vyhodia. Ivana búra stereotypné označovanie Rómov ako tých, ku ktorým putuje pomoc. „V databáze máme okolo 400 príjemcov pomoci, Rómovia tvoria len 11 percent našich klientov,“ hovorí.
Aký význam má ich pomoc rodinám okrem ošacovania?„Tu vôbec nejde o šaty,“ vysvetľuje Ivana. „Ide o to, aby sa prišli porozprávať, podelili sa o svoje trápenie a našli prijatie a pomoc.