Ako utopiť doktora Mečiara – aj týmto titulkom by sa mohol nadpísať plán, ktorý odštartoval v tejto veci viac líder Smeru než premiér Robert Fico.
Nech nás nemätie skutočnosť, že (ako sa aspoň zdalo v čase uzávierky .týždňa) vládna kríza je načas zažehnaná. Fico Mečiara postupne zničí.
Nie je ani tak podstatné, či Robert Fico odkopíroval manuál od Jaroslawa Kaczynského a jeho PiS, ktorí naťahovali korupčnú Lepperovu Samoobranu na škripec tak dlho, kým ju politicky celkom nezlikvidovali. A nato sa vďačne ujali jej voličov. V tejto chvíli sa zdá zjavné, že Fico sa rozhodol celkom neľútostne ukradnúť HZDS voličov a vyhnať Vladimíra Mečiara zo slovenskej politiky. Ficovi hrá mnohé do karát, aby sa mu to podarilo – a dejiny si ho zapamätajú ako muža, ktorý odprevadí z politiky zakladateľa štátu a trojnásobného premiéra, spájaného s podozreniami z korupcie (vila Elektra) a z osnovania ešte horších vecí (napríklad únos Michala Kováča ml.). Samozrejme, Fico to nerobí pre blaho krajiny, koná tak výsostne vo vlastnom záujme: z dlhodobejšieho hľadiska je proti jeho záujmom mať na scéne stranu ako HZDS, ktorá na seba viaže 8 až 10 percent voličov s podobným mentálnym profilom, aký má volič Smeru. A toto mentálne síce podobné, ale politicky nevypočítateľné HZDS by bolo po ďalších voľbách – pokiaľ by to bolo možné – schopné prepriahnuť k Dzurindovi a pravici a poslať Smer do opozície.
.nejde o kšefty
V tejto situácii preto vyznievajú smiešne vyjadrenia expremiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý poslednými udalosťami posilneného Fica vyzýva, aby sa vzdal premiérskej stoličky. A vykresľuje ho ako špekulanta, ktorému pri riešení koaličnej krízy zo všetkého najviac ide o kšefty. Ale aké kšefty?
Štvrtková tlačovka v sídle HZDS na Tomášikovej, kde Mečiar oznámil urovnanie krízy „len do mája“ napriek Mečiarovmu mediálnemu úsiliu ukázala, že Fico po odvolaní Miroslava Jureňu Mečiarovi nijako neustúpil. Mečiar, ktorý pred svojím publikom musí aspoň predstierať zachovanie tváre, interpretoval ako svoje malé víťazstvo napríklad to, že sa koaličná rada bude stretávať častejšie a že zástupcom HZDS sa umožní vstupovať do legislatívneho procesu už pri tvorbe zákonov – čo je len Mečiarova rétorická bublina bez akéhokoľvek obsahu. Ani fakt, že po ohlásenej rekonštrukcii Slovenského pozemkového fondu by v jeho kontrolnej rade mali byť zástupcovia opozície (pozor, tvrdí to zatiaľ iba Mečiar), nenahráva verzii, že by Fico pri nočnom rokovaní s Mečiarom hľadal kompromisy či vo veľkom kšeftoval. Napokon, nemá na to ani dôvod.
.fico hrá prím
Samozrejme, Ficova stratégia politicky postupne vycicať Mečiara neznamená, že by mal šéf Smeru premyslené hneď tri ťahy dopredu. Minulý týždeň plný bláznivých zvratov, keď v pondelok Mečiar nepriamo hrozil, že by mohol hlasovať za odvolanie Pavla Pašku, pokojný utorok vystriedala krízová streda, ktorá vyzerala ako koniec vlády, a následné nočné stretnutie Mečiara s Ficom prinieslo predbežný happyend, sú pravdepodobne len situačné výkyvy. Fico síce vie, že nemôže prehrať celú partiu, nekontroluje však každý jeden ťah. Také stredajšie zvolanie koaličnej rady, na ktorej si Fico urobil z Mečiara fackovacieho panáka, zrejme vyvolalo vystúpenie exministra Jureňu v relácii TV JOJ – stratou ministerského miesta zatrpknutý Jureňa sa rozhovoril o byte od Ikoresu a Fico to Mečiarovi jednoducho vrátil „amnestiami“. Po Brízovom odstúpení a Jureňovom odvolaní je zrejmé jedno: aj keby koalícia vydržala do konca riadneho volebného obdobia, pozícia Vladimíra Mečiara by sa dala označiť ako stav permanentného poníženia. Mečiar je dostatočne racionálny, aby vedel, že túto pozíciu musí prijať – Ficovi sa nemôže pomstiť vytvorením vlády s Mikulášom Dzurindom a odchod do opozície by ho pripravil o časť funkcionárov, možno ešte väčšiu časť vlastných voličov priťahovaných Ficom a najmä o posledné kvapky zo štátnych peňazovodov. Robert Fico preto vie, že hrou proti Mečiarovi môže viac získať než stratiť. A preto preňho nie je najdôležitejšie, či sa mu snaha preferenčne zúročí v predčasných voľbách budúci rok, alebo v roku 2010. Mečiarov skalp má viac-menej v moci.
.cesta zarúbaná
Je možné si klásť otázku, prečo Fico nerieši situáciu s problematickým Mečiarom úplne radikálne. Môže podať demisiu, spôsobiť tak pád celej vlády a vytvoriť novú vládnu väčšinu. Potrebný počet poslancov HZDS, ktorí by boli ochotní podporiť takýto projekt – bez Mečiara – by sa pravdepodobne našiel. V samotnom Smere vládnutie s prebehlíkmi od Mečiara zatiaľ nepovažujú za najlepšie riešenie. „Skôr uvažujeme tak, že ak by došlo k rozpadu vlády, najčistejším východiskom zo situácie by pre nás boli predčasné voľby. Nemáme čo stratiť a hľadanie nejakej novej väčšiny v parlamente by nám mohlo skôr poškodiť,“ povedal pre .týždeň vysoký funkcionár Smeru, ktorý nechcel byť menovaný. S vyvolaním predčasných volieb to však nie je až také jednoduché. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa k nim dopracovať, všetky sú však dnes dosť málo pravdepodobné. Skrátiť volebné obdobie si môžu samotní poslanci, na takéto rozhodnutie však potrebujú viac ako 90 hlasov. V situácii, keď opozícia jasne hovorí, že predčasné voľby nepodporí, je táto cesta nereálna. Doviesť krajinu k predčasným voľbám môže aj prezident, ktorý má právo rozpustiť parlament v prípade, ak nie je viac ako tri mesiace uznášaniaschopný (teda nie je prítomných viac ako 75 poslancov), alebo ak počas troch mesiacov poslanci nedokážu schváliť vládny návrh zákona, ktorý je spojený s vyslovením dôvery kabinetu. Prezident môže predčasné voľby iniciovať aj vtedy, ak parlament do šiestich mesiacov od vymenovania vlády nie je schopný schváliť jej programové vyhlásenie. Keďže na predčasných voľbách by okrem opozície nemali žiadny záujem ani mnohí poslanci za HZDS, ani tieto možnosti neprichádzajú príliš do úvahy.
Na otázku, prečo sa Fico zatiaľ neodhodlal definitívne zúčtovať s Mečiarom, sa tak ponúka celkom jednoduchá odpoveď. Cestu k predčasným voľbám má zarúbanú a vládnutie s prebehlíkmi z HZDS by až krikľavo pripomínalo spôsoby, pre ktoré svojho času nenechal na Dzurindovi suchú ani nitku. Nakoniec, bez ohľadu na to, či Mečiar v koalícii zostane alebo z nej odíde, na Ficovej snahe postupne politicky eliminovať HZDS sa nič nezmení.
Ficov politický plán ma však jeden veľký háčik. Stojí a padá s morálnou prevahou Smeru nad HZDS. Smer môže z tohto mocenského zápasu vyjsť ako čistý víťaz len v prípade, že premiér a jeho stranícki kolegovia vo vláde a v parlamente sa nenamočia do žiadneho korupčného škandálu. Fico totiž v uplynulých dňoch rozohral hru, ktorej výsledkom je aj to, že ponížený Mečiar nebude váhať na politickú záchranu seba a svojej strany využiť každý prešľap politikov Smeru. Ak mu tí budú ponúkať príležitosti, triumfálny nájazd Smeru na voličov HZDS sa môže veľmi rýchlo zmeniť na tolerančný patent dvoch vydieračov.