Kreslo pre Františka Mikloška

S nástupom slovenského politického národa Slováci postupne nadobudli jednu vlastnosť. Charizmu dobiehania okolia v poslednej chvíli. Doťahovali sme sa na kultúrne a politické okolie, ktoré bolo vždy o krok ďalej a vždy nás presahovalo. Táto charizma súvisí s našou pamäťou a so spoločnými stredoeurópskymi dejinami, ktorých sme boli súčasťou. Ale aj s tým, že nakoniec sa vždy našla kritická masa ľudí, ktorí si uvedomili situáciu a dokázali zburcovať všetok ľud. Začalo sa to v druhej polovici 19. storočia a skončilo predbežne vstupom do EÚ v roku 2004.
Isto si môžeme položiť otázku, či dnešná, často depresívna atmosféra nesúvisí aj s tým, že sme prestali užšie komunikovať so širším svetom, a stratili sa nám tak ciele, ktoré by nás poháňali stále sa presahovať. Žiť v uzavretej spoločnosti je pre rodinkársto, podvody a ich krytie vždy ľahšie.
Ale na druhej strane, kdekoľvek sa obrátim, všade vidím rodiacu sa kritickú masu ľudí, ktorým osud tejto krajiny nie je ľahostajný. Títo ľudia sú schopní už nielen dobiehať, ale aj tvoriť atmosféru, ktorá by nakoniec mohla byť vzorom i pre okolitý svet. Nemožno im predpisovať, čo majú robiť. Oni to vedia alebo nájdu. Tento rok by preto nemusel byť depresívny. Verím, že obrat nastane skôr, ako pri ďalšej magickej osmičke. Šťastný rok 2014!