.začiatkom minulého roka rozčerila stojaté vody nášho mladého podnikateľského sveta veľká šťuka. Firmu M.dot Čecha Pavla Serbajla a Košičana Dominika Balogha kúpila americká firma GoDaddy za vyše desať miliónov dolárov. Vytvorili aplikáciu, ktorá umožňuje priamo zo smartfónu a jednoducho vytvoriť internetovú stránku. Začalo sa to tým, že chalani opustili domov a odišli sa do Ameriky naplno venovať svojmu snu.
.využime GPS
Na streche jedného z bratislavských bizniscentier práve prebieha obedňajšia selanka, niekoľko mladých informatikov si sem vyšlo zapáliť cigaretu či vychutnať kávu. Medzi nimi je aj Richard Voda. Richard v priestoroch technologickej firmy Sygic rozbieha startup Work in Field. Jeho produktom je mobilná aplikácia, pomocou ktorej firmy sledujú pohyb svojich ľudí a služobných áut v teréne a na základe zozbieraných dát tvoria knihu jázd. Investormi firmy sú okrem Richarda práve majitelia Sygicu. Firma vznikla po tom, ako sa pred dvoma rokmi s jej šéfom Michalom Štenclom dohodli, že Voda spolu s ďalším kolegom založí samostatnú malú firmu. „Videl som, že ide o ľudí, na ktorých sa dá stavať,“ vraví Štencl. Investori zo Sygicu vložili do firmy 270-tisíc eur a získali v nej majoritný podiel. Vlastné financie vložil aj Richard Voda. „Investícia je však aj v tom, že si nevyplácate mzdu, a výplata príde, až keď sa firma postaví na nohy.“
Ako Richard sám osebe hovorí, patrí do staršej generácie našej startupovej komunity. „Život zamestnanca som opustil ako 35-ročný. Nechcel som ďalej pracovať v nudnej spoločnosti iba za mzdu.“ Vzniku tohto startupu predchádzala analýza možných trhových príležitostí. „Michal Štencl ma zavolal, aby som identifikoval perspektívne oblasti, kde sa dajú využiť smartfóny,“ opisuje Richard, ako mu napadlo zatúlať sa práve do segmentu dokumentácie jazdy služobných áut. „Chcel som robiť praktickú službu, ktorá bude ľuďom šetriť čas a peniaze a bude sa orientovať na firmy, pretože tie sú zvyknuté platiť. Bolo nám zrejmé, že čoskoro budú mať všetci ľudia smartfón s GPS.“
Samotný produkt pritom nie je ničím prevratným. „Rozhodli sme sa vylepšiť to, čo už roky funguje prostredníctvom GPS blackboxov, a urobiť to jednoduchšie, lacnejšie a globálne dostupné.“ Klient si nemusí do auta inštalovať hardvér za stovky eur. Aplikáciu stačí stiahnuť a bezplatne vyskúšať. Ako každý startup, aj oni prešli cestou plnou zákrut a hrboľov. „Naše prvé prototypy boli zlé, museli sme sa niekoľkokrát otriasť a začať odznova.“ Aplikácia má dnes cez Android a Windows Phone už viac ako 80-tisíc užívateľov a pred niekoľkými mesiacmi firma spustila platenú verziu. Ich model spočíva v tom, že prvý mesiac aplikáciu ponúkajú zadarmo. Následne sa klient môže rozhodnúť, či bude službu v rozšírenej funkcionalite komerčne využívať aj naďalej. Podľa Vodu je platiacich užívateľov niekoľko stoviek, ich počet však prudko rastie.
Firma svoj produkt od začiatku necieli len na Slovensko či Európu, ale na celý svet, primárne ten anglosaský. Výhoda tohto odvetvia spočíva aj v tom, že prienik na trh si nevyžadoval významné náklady na marketing. „Ak v AppStory urobíte dobrú aplikáciu, ktorá od používateľov dostáva vysoké hodnotenia, klienti si vás nájdu sami podľa hviezdičiek, ktorými sa v elektronických obchodoch riadia. Je to veľmi transparentný systém, nedá sa zmanipulovať.“ Richard očakáva, že už od budúceho roka by mohla firma byť v čiernych číslach. Dnes stále hľadajú správny akvizičný model, ako prekonvertovať čo najviac svojich používateľov na platiacich zákazníkov. „Naša objaviteľská cesta sa ešte neskončila,“ hovorí.
.do sillicon valley
Richard Voda kedysi niekoľko rokov pracoval v americkom Silicon Valley vo firme Netscape, ktorá rozbehla prvý internetový prehliadač. Keď začínal s vlastnou firmou, do Silicon Valley zašiel opäť, tentoraz s celým svojím tímom, keďže svoj produkt potrebovali prispôsobiť na podmienky amerického trhu. „Zároveň som chcel, aby sme sa porovnali, či máme na to, aby sme hrali NHL,“ opisuje Richard.
Skúsenosť so Silicon Valley má aj mladý informatik Dušan Koutný. Niekoľko rokov pracoval ako vývojár aplikácií pre smartfóny. Potom však s kamarátmi založil startup iInvoices, s ktorým sa dostali medzi štyri firmy, ktoré prostredníctvom programu Sario vyhrali trojmesačný akceleračný program v americkom technologickom údolí. „Začalo sa to vynikajúco, prvý týždeň sme mali množstvo školení a získali sme veľa kontaktov. Mali sme šancu baviť sa s najlepšími a vidieť, ako pracujú,“ spomína. Potom prišiel šok: „Dozvedeli sme sa, že po prvom týždni ďalších 70 dní nemáme čo robiť. Našťastie nám pomohla slovenská komunita, napríklad chalani z M.dot, ktorí nám poradili, ako riskovať a ako získať 8-tisíc unikátnych používateľov webu za tri hodiny.“ Ďalšou výhodou programu bol networking, kde spoznali investorov. „Naučili sme sa, ako na ,drzovku´ za niekým prísť, odprezentovať svoj projekt a presvedčiť ho, že my sme tí správni.“
Vďaka návšteve Ameriky sa im podarilo získať sieť kontaktov a niekoľko ponúk na outsourcing technologických služieb, napríklad vývoj mobilných aplikácií. Tieto aktivity dnes Dušan pre amerických klientov rozvíja v startupe AppVenture. V Amerike sa tiež naučili, že musia veľa makať. „Ani slovenská firma nemá problém sa tam presadiť, ak do toho ide naplno.“
.pošli mi cash
Keď študent informatiky zo Šale Adam Marek hrával s kamarátmi do neskorej noci poker, často na konci dňa čelili dileme, ako sa finančne vyrovnať, keď nemajú pri sebe presnú hotovosť. V tom čase Adam stážoval vo firme mTrust, ktorá vyvíjala službu na podpisovanie dokumentov cez mobil. Keďže s tým súviseli aj platby, Adamovi napadlo využiť mobil aj na malé finančné transakcie.
S kolegami sa pustil do aplikácie, pomocou ktorej si môžu dvaja ľudia navzájom cez mobil poslať peniaze. Netreba poznať číslo účtu adresáta ani to, v ktorej banke má účet – stačí mať jeho telefónne číslo. Služba Viamo (via mobile) je pre ľudí, ktorí potrebujú nekomplikovane a často vybavovať neveľké platby (do sto eur), najčastejšie medzi známymi alebo priateľmi počas obeda v reštaurácii, v bare či na koncerte. Z infografiky, ktorú zverejnili na svojej stránke, vyplýva, že službu najviac využívajú ľudia napoludnie počas pracovných dní. Aplikácia je tak zrejme najpríťažlivejšia pre kolegov, ktorí spolu chodia na obedy a navzájom si v reštaurácii vymenia „cash“.
Koncept Viama sa formoval ešte v čase, keď jeho autori pracovali v spoločnosti mTrust. „Pracovali sme na prototypoch a po približne polroku sme sa dostali k person-to-person platbám na telefónne číslo s okamžitou notifikáciou príjemcu,“ vysvetľuje Adam. Z mTrustu sa napokon odčlenil tím, ktorý dnes pracuje vo Viame. Do projektu spočiatku investoval jeho otec Marián Marek, spolumajiteľ a dlhoročný riaditeľ IT firmy PosAm.
Aby sa služba mohla rozbehnúť, Viamo potrebovalo reálnu klientelu, teda muselo presvedčiť banky. Tatra banka a VÚB nasadli na vlak ako prvé. Keďže atraktivita služby prirodzene rastie s počtom bánk, ktoré ju poskytujú, Viamo plánuje aj zapojenie ďalších. „V dohľadnom čase by mali pribudnúť ďalšie,“ vraví Adam.
Viamo patrí v elektronických obchodoch App Store a Google Play medzi najsťahovanejšie na Slovensku. Päť mesiacov od spustenia má vyše 40-tisíc používateľov a cez službu prebehlo vyše 1,4 milióna eur. „V decembri plánujeme spustiť platby za tovary a služby a budúci rok by sme radi vstúpili na český trh,“ plánuje Adam.
.aj zlyhanie má rešpekt
Ako však slovenské startupové prostredie vnímajú jeho biznis anjeli?
Podľa Dalibora Jakuša, zakladateľa Profesie a startup mentora, na Slovensku chýba vytrvalosť: „Vlna startupov je tu len pár rokov, no nie je tu výrazný úspech, ktorý by lákal. Občas sa síce vyskytnú príklady ako firma M.dot, ale chýbajú vytrvalejšie príbehy ako Eset. Mnohým chýba vôľa.“ S týmto aspektom súhlasí aj ďalší mentor startup víkendov a šéf firmy Sygic Michal Štencl: „Stále sa stretávam s ,večnými´ startupistami. Jeden človek za rok založí tri-štyri startupy a ešte pomáha ďalším trom kamarátom. To je odsúdené na neúspech. Vy musíte so svojím projektom žiť, nespať kvôli nemu a riešiť ho naplno niekoľko rokov,“ radí Štencl. Často sa stane, že startup sa nestane úspešným s prvým nápadom, ale až s tým, ktorý objaví „po ceste“. „Počúvate trh, chodíte na výstavy, začnete niečo predávať, získate spätnú väzbu a zrazu uprostred toho všetkého dostanete nový nápad, kam sa treba uberať a tam nasmerujete celú firmu,“ vraví Štencl.
Podľa Štencla sledovanie médií, napríklad svetového portálu o startupoch TechCrunch, len odpútava pozornosť nadaných mladíkov a zbytočne ich znervózňuje. „Príde mi to skôr ako módny trend. Mnohí potom očakávajú rýchly úspech, ale ten sa skrýva za mnohými malými krôčikmi a mnohými chybami, ktoré musíte rýchlo napraviť,“ hovorí Štencl. Startupisti s romantizovanou predstavou obiehajú investorov už v čase, keď majú len myšlienku, ale ešte nemajú vyvinuté nič reálne a presvedčivé. „Chýba nám tu odvaha pustiť sa do niečoho, čo budete rok naplno pripravovať a čo vôbec nemusí vyjsť,“ myslí si Štencl. „Často sa stretávam s tým, že startupy sa príliš venujú diskusii s investormi a zabúdajú na svoj hlavný biznis.“ Začínajúcim startupistom radí, aby žiadali od investorov malé peniaze. Richard Voda dodáva: „Investor rád vidí, že ste do toho boli ochotní dať aj svoje posledné peniaze a pritom vám ide o krk.“
.všetko je už vymyslené
Jakuš už niekoľko mladých spoločností podporil. Čo ho zaujme? „Ideálne je, ak má služba globálny rozmer a necieli len na domácich zákazníkov. Po našej generácii, ktorá priniesla Profesiu, Zoznam či Azet, je už Slovensko akoby ,obsadené´. Pre úspech dnes musíte mať medzinárodný záber, a to je ťažšie.“
Michal Štencl je k celkovej úrovni našej startup scény skeptický. Zatiaľ nik neponúkol nápad, do ktorého by vložil peniaze. „Dobrý startup je o ľuďoch, nie o tom, že hľadáte nejakú originálnu ideu, ktorú ešte nik nevymyslel. To je omyl, vymyslené už bolo všetko. Ide len o to, ako existujúcu vec urobiť ešte lepšie a zároveň parametre biznis plánu nastaviť tak, aby ste s tým dokázali byť úspešní. To, čo urobil Facebook nie je novinka, sociálne siete existovali aj predtým, ale Facebook to urobil najlepšie, keď šírenie kontaktov postavil na geniálnej viralite.“
.sme malý svet
Startupová komunita sa na Slovensku aktivizuje najmä v inkubátoroch The Spot v bratislavskom KC Dunaj či Connecte, kde sa každý mesiac koná StartupCamp (podobne bývajú aj v Košiciach), kde si autori nových nápadov môžu vymieňať skúsenosti či začať spolupracovať. Zároveň prebiehajú aj StartupWeekendy, teda víkendové „tábory“, kam prídete v piatok s myšlienkou, zostavíte si tím a cez víkend pracujete spoločne s mentormi na jej realizácii. V nedeľu môžete riešenie prezentovať investorom. Pri troche šťastia získate aj štartovací kapitál.
Na Slovensku existuje aj súťaž Startup Awards, ktorá udeľuje štyri ceny za najlepšie podnikateľské nápady. Naposledy v kategórii spoločnosť vyhral projekt „Mapz“ študentov Technickej univerzity v Košiciach, ktorý pomáha nevidiacim tým, že špeciálny vibračný pás spojený so smartfónom dáva slepcovi signály na základe podnetov z kamery telefónu. V kategórii Veda vyhral projekt Aspace – aplikácia pre smartfóny, ktorá vie rýchlo diagnostikovať ľudské patogény. Inovatívne startupy začal od apríla hľadať aj štátny Fond inovácií a technológií (FIT), ktorý do nich chce investovať 4,2 milióna eur a mentoring. Víťaz súťaže START FIT získa priamu finančnú výhru 3 000 eur a možnosť financovania projektu.
Zaujímavý zdroj dobrých nápadov je aj súťaž tímových projektov fakulty informatiky STU, ktorú podporuje firma Softec. Naposledy ju vyhral tím siedmich študentov za „inteligentnú“ televíziu TeleVido, ktorá pomáha divákom zorientovať sa v záplave televízneho balastu a na základe zvolených kritérií mu vytvorí vlastný program s odporučenými reláciami.
Medzi naše najperspektívnejšie startupy patria aj firmy Excalibur a GA Drilling, ktorým sa budeme venovať v budúcich vydaniach v rubrike .biznis príbeh. Na celosvetovo slávny globálny startup typu Eset či Sygic si však ešte musíme počkať.
.využime GPS
Na streche jedného z bratislavských bizniscentier práve prebieha obedňajšia selanka, niekoľko mladých informatikov si sem vyšlo zapáliť cigaretu či vychutnať kávu. Medzi nimi je aj Richard Voda. Richard v priestoroch technologickej firmy Sygic rozbieha startup Work in Field. Jeho produktom je mobilná aplikácia, pomocou ktorej firmy sledujú pohyb svojich ľudí a služobných áut v teréne a na základe zozbieraných dát tvoria knihu jázd. Investormi firmy sú okrem Richarda práve majitelia Sygicu. Firma vznikla po tom, ako sa pred dvoma rokmi s jej šéfom Michalom Štenclom dohodli, že Voda spolu s ďalším kolegom založí samostatnú malú firmu. „Videl som, že ide o ľudí, na ktorých sa dá stavať,“ vraví Štencl. Investori zo Sygicu vložili do firmy 270-tisíc eur a získali v nej majoritný podiel. Vlastné financie vložil aj Richard Voda. „Investícia je však aj v tom, že si nevyplácate mzdu, a výplata príde, až keď sa firma postaví na nohy.“
Ako Richard sám osebe hovorí, patrí do staršej generácie našej startupovej komunity. „Život zamestnanca som opustil ako 35-ročný. Nechcel som ďalej pracovať v nudnej spoločnosti iba za mzdu.“ Vzniku tohto startupu predchádzala analýza možných trhových príležitostí. „Michal Štencl ma zavolal, aby som identifikoval perspektívne oblasti, kde sa dajú využiť smartfóny,“ opisuje Richard, ako mu napadlo zatúlať sa práve do segmentu dokumentácie jazdy služobných áut. „Chcel som robiť praktickú službu, ktorá bude ľuďom šetriť čas a peniaze a bude sa orientovať na firmy, pretože tie sú zvyknuté platiť. Bolo nám zrejmé, že čoskoro budú mať všetci ľudia smartfón s GPS.“
Samotný produkt pritom nie je ničím prevratným. „Rozhodli sme sa vylepšiť to, čo už roky funguje prostredníctvom GPS blackboxov, a urobiť to jednoduchšie, lacnejšie a globálne dostupné.“ Klient si nemusí do auta inštalovať hardvér za stovky eur. Aplikáciu stačí stiahnuť a bezplatne vyskúšať. Ako každý startup, aj oni prešli cestou plnou zákrut a hrboľov. „Naše prvé prototypy boli zlé, museli sme sa niekoľkokrát otriasť a začať odznova.“ Aplikácia má dnes cez Android a Windows Phone už viac ako 80-tisíc užívateľov a pred niekoľkými mesiacmi firma spustila platenú verziu. Ich model spočíva v tom, že prvý mesiac aplikáciu ponúkajú zadarmo. Následne sa klient môže rozhodnúť, či bude službu v rozšírenej funkcionalite komerčne využívať aj naďalej. Podľa Vodu je platiacich užívateľov niekoľko stoviek, ich počet však prudko rastie.
Firma svoj produkt od začiatku necieli len na Slovensko či Európu, ale na celý svet, primárne ten anglosaský. Výhoda tohto odvetvia spočíva aj v tom, že prienik na trh si nevyžadoval významné náklady na marketing. „Ak v AppStory urobíte dobrú aplikáciu, ktorá od používateľov dostáva vysoké hodnotenia, klienti si vás nájdu sami podľa hviezdičiek, ktorými sa v elektronických obchodoch riadia. Je to veľmi transparentný systém, nedá sa zmanipulovať.“ Richard očakáva, že už od budúceho roka by mohla firma byť v čiernych číslach. Dnes stále hľadajú správny akvizičný model, ako prekonvertovať čo najviac svojich používateľov na platiacich zákazníkov. „Naša objaviteľská cesta sa ešte neskončila,“ hovorí.
.do sillicon valley
Richard Voda kedysi niekoľko rokov pracoval v americkom Silicon Valley vo firme Netscape, ktorá rozbehla prvý internetový prehliadač. Keď začínal s vlastnou firmou, do Silicon Valley zašiel opäť, tentoraz s celým svojím tímom, keďže svoj produkt potrebovali prispôsobiť na podmienky amerického trhu. „Zároveň som chcel, aby sme sa porovnali, či máme na to, aby sme hrali NHL,“ opisuje Richard.
Skúsenosť so Silicon Valley má aj mladý informatik Dušan Koutný. Niekoľko rokov pracoval ako vývojár aplikácií pre smartfóny. Potom však s kamarátmi založil startup iInvoices, s ktorým sa dostali medzi štyri firmy, ktoré prostredníctvom programu Sario vyhrali trojmesačný akceleračný program v americkom technologickom údolí. „Začalo sa to vynikajúco, prvý týždeň sme mali množstvo školení a získali sme veľa kontaktov. Mali sme šancu baviť sa s najlepšími a vidieť, ako pracujú,“ spomína. Potom prišiel šok: „Dozvedeli sme sa, že po prvom týždni ďalších 70 dní nemáme čo robiť. Našťastie nám pomohla slovenská komunita, napríklad chalani z M.dot, ktorí nám poradili, ako riskovať a ako získať 8-tisíc unikátnych používateľov webu za tri hodiny.“ Ďalšou výhodou programu bol networking, kde spoznali investorov. „Naučili sme sa, ako na ,drzovku´ za niekým prísť, odprezentovať svoj projekt a presvedčiť ho, že my sme tí správni.“
Vďaka návšteve Ameriky sa im podarilo získať sieť kontaktov a niekoľko ponúk na outsourcing technologických služieb, napríklad vývoj mobilných aplikácií. Tieto aktivity dnes Dušan pre amerických klientov rozvíja v startupe AppVenture. V Amerike sa tiež naučili, že musia veľa makať. „Ani slovenská firma nemá problém sa tam presadiť, ak do toho ide naplno.“
.pošli mi cash
Keď študent informatiky zo Šale Adam Marek hrával s kamarátmi do neskorej noci poker, často na konci dňa čelili dileme, ako sa finančne vyrovnať, keď nemajú pri sebe presnú hotovosť. V tom čase Adam stážoval vo firme mTrust, ktorá vyvíjala službu na podpisovanie dokumentov cez mobil. Keďže s tým súviseli aj platby, Adamovi napadlo využiť mobil aj na malé finančné transakcie.
S kolegami sa pustil do aplikácie, pomocou ktorej si môžu dvaja ľudia navzájom cez mobil poslať peniaze. Netreba poznať číslo účtu adresáta ani to, v ktorej banke má účet – stačí mať jeho telefónne číslo. Služba Viamo (via mobile) je pre ľudí, ktorí potrebujú nekomplikovane a často vybavovať neveľké platby (do sto eur), najčastejšie medzi známymi alebo priateľmi počas obeda v reštaurácii, v bare či na koncerte. Z infografiky, ktorú zverejnili na svojej stránke, vyplýva, že službu najviac využívajú ľudia napoludnie počas pracovných dní. Aplikácia je tak zrejme najpríťažlivejšia pre kolegov, ktorí spolu chodia na obedy a navzájom si v reštaurácii vymenia „cash“.
Koncept Viama sa formoval ešte v čase, keď jeho autori pracovali v spoločnosti mTrust. „Pracovali sme na prototypoch a po približne polroku sme sa dostali k person-to-person platbám na telefónne číslo s okamžitou notifikáciou príjemcu,“ vysvetľuje Adam. Z mTrustu sa napokon odčlenil tím, ktorý dnes pracuje vo Viame. Do projektu spočiatku investoval jeho otec Marián Marek, spolumajiteľ a dlhoročný riaditeľ IT firmy PosAm.
Aby sa služba mohla rozbehnúť, Viamo potrebovalo reálnu klientelu, teda muselo presvedčiť banky. Tatra banka a VÚB nasadli na vlak ako prvé. Keďže atraktivita služby prirodzene rastie s počtom bánk, ktoré ju poskytujú, Viamo plánuje aj zapojenie ďalších. „V dohľadnom čase by mali pribudnúť ďalšie,“ vraví Adam.
Viamo patrí v elektronických obchodoch App Store a Google Play medzi najsťahovanejšie na Slovensku. Päť mesiacov od spustenia má vyše 40-tisíc používateľov a cez službu prebehlo vyše 1,4 milióna eur. „V decembri plánujeme spustiť platby za tovary a služby a budúci rok by sme radi vstúpili na český trh,“ plánuje Adam.
.aj zlyhanie má rešpekt
Ako však slovenské startupové prostredie vnímajú jeho biznis anjeli?
Podľa Dalibora Jakuša, zakladateľa Profesie a startup mentora, na Slovensku chýba vytrvalosť: „Vlna startupov je tu len pár rokov, no nie je tu výrazný úspech, ktorý by lákal. Občas sa síce vyskytnú príklady ako firma M.dot, ale chýbajú vytrvalejšie príbehy ako Eset. Mnohým chýba vôľa.“ S týmto aspektom súhlasí aj ďalší mentor startup víkendov a šéf firmy Sygic Michal Štencl: „Stále sa stretávam s ,večnými´ startupistami. Jeden človek za rok založí tri-štyri startupy a ešte pomáha ďalším trom kamarátom. To je odsúdené na neúspech. Vy musíte so svojím projektom žiť, nespať kvôli nemu a riešiť ho naplno niekoľko rokov,“ radí Štencl. Často sa stane, že startup sa nestane úspešným s prvým nápadom, ale až s tým, ktorý objaví „po ceste“. „Počúvate trh, chodíte na výstavy, začnete niečo predávať, získate spätnú väzbu a zrazu uprostred toho všetkého dostanete nový nápad, kam sa treba uberať a tam nasmerujete celú firmu,“ vraví Štencl.
Podľa Štencla sledovanie médií, napríklad svetového portálu o startupoch TechCrunch, len odpútava pozornosť nadaných mladíkov a zbytočne ich znervózňuje. „Príde mi to skôr ako módny trend. Mnohí potom očakávajú rýchly úspech, ale ten sa skrýva za mnohými malými krôčikmi a mnohými chybami, ktoré musíte rýchlo napraviť,“ hovorí Štencl. Startupisti s romantizovanou predstavou obiehajú investorov už v čase, keď majú len myšlienku, ale ešte nemajú vyvinuté nič reálne a presvedčivé. „Chýba nám tu odvaha pustiť sa do niečoho, čo budete rok naplno pripravovať a čo vôbec nemusí vyjsť,“ myslí si Štencl. „Často sa stretávam s tým, že startupy sa príliš venujú diskusii s investormi a zabúdajú na svoj hlavný biznis.“ Začínajúcim startupistom radí, aby žiadali od investorov malé peniaze. Richard Voda dodáva: „Investor rád vidí, že ste do toho boli ochotní dať aj svoje posledné peniaze a pritom vám ide o krk.“
.všetko je už vymyslené
Jakuš už niekoľko mladých spoločností podporil. Čo ho zaujme? „Ideálne je, ak má služba globálny rozmer a necieli len na domácich zákazníkov. Po našej generácii, ktorá priniesla Profesiu, Zoznam či Azet, je už Slovensko akoby ,obsadené´. Pre úspech dnes musíte mať medzinárodný záber, a to je ťažšie.“
Michal Štencl je k celkovej úrovni našej startup scény skeptický. Zatiaľ nik neponúkol nápad, do ktorého by vložil peniaze. „Dobrý startup je o ľuďoch, nie o tom, že hľadáte nejakú originálnu ideu, ktorú ešte nik nevymyslel. To je omyl, vymyslené už bolo všetko. Ide len o to, ako existujúcu vec urobiť ešte lepšie a zároveň parametre biznis plánu nastaviť tak, aby ste s tým dokázali byť úspešní. To, čo urobil Facebook nie je novinka, sociálne siete existovali aj predtým, ale Facebook to urobil najlepšie, keď šírenie kontaktov postavil na geniálnej viralite.“
.sme malý svet
Startupová komunita sa na Slovensku aktivizuje najmä v inkubátoroch The Spot v bratislavskom KC Dunaj či Connecte, kde sa každý mesiac koná StartupCamp (podobne bývajú aj v Košiciach), kde si autori nových nápadov môžu vymieňať skúsenosti či začať spolupracovať. Zároveň prebiehajú aj StartupWeekendy, teda víkendové „tábory“, kam prídete v piatok s myšlienkou, zostavíte si tím a cez víkend pracujete spoločne s mentormi na jej realizácii. V nedeľu môžete riešenie prezentovať investorom. Pri troche šťastia získate aj štartovací kapitál.
Na Slovensku existuje aj súťaž Startup Awards, ktorá udeľuje štyri ceny za najlepšie podnikateľské nápady. Naposledy v kategórii spoločnosť vyhral projekt „Mapz“ študentov Technickej univerzity v Košiciach, ktorý pomáha nevidiacim tým, že špeciálny vibračný pás spojený so smartfónom dáva slepcovi signály na základe podnetov z kamery telefónu. V kategórii Veda vyhral projekt Aspace – aplikácia pre smartfóny, ktorá vie rýchlo diagnostikovať ľudské patogény. Inovatívne startupy začal od apríla hľadať aj štátny Fond inovácií a technológií (FIT), ktorý do nich chce investovať 4,2 milióna eur a mentoring. Víťaz súťaže START FIT získa priamu finančnú výhru 3 000 eur a možnosť financovania projektu.
Zaujímavý zdroj dobrých nápadov je aj súťaž tímových projektov fakulty informatiky STU, ktorú podporuje firma Softec. Naposledy ju vyhral tím siedmich študentov za „inteligentnú“ televíziu TeleVido, ktorá pomáha divákom zorientovať sa v záplave televízneho balastu a na základe zvolených kritérií mu vytvorí vlastný program s odporučenými reláciami.
Medzi naše najperspektívnejšie startupy patria aj firmy Excalibur a GA Drilling, ktorým sa budeme venovať v budúcich vydaniach v rubrike .biznis príbeh. Na celosvetovo slávny globálny startup typu Eset či Sygic si však ešte musíme počkať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.