Veľká korupcia je vždy nadnárodná

.poznáte situáciu, že celý reťazec od orgánov činných v trestnom konaní cez súdnictvo až po prezidenta, ktorý môže udeľovať milosti, je podchytený jednou politickou silou, v dôsledku čoho sú istí ľudia v podstate nedotknuteľní?
Do určitej miery. V Rumunsku je problémom pocit beztrestnosti vo vládnucich kruhoch, ktoré kontrolujú časť justície, parlament, aj časť biznis sféry. No nejde len o to. Môžete mať pri moci rôzne politické strany, ale keď analyzujete spojenia obchodných záujmov v pozadí, často narážate na vrstvu, ktorá je spoločná naprieč politickým spektrom – od krajnej pravice až po krajnú ľavicu. Existujú oligarchovia, ktorí financujú všetkých, lebo chcú byť so všetkými zadobre. Či vyhrá ten, alebo onen, oni vyhrajú v každom prípade.

.zlepšuje sa u vás situácia alebo, naopak, zhoršuje?
Prinajmenšom na celoštátnej úrovni badať určité pokroky. Od vstupu Rumunska do EÚ fungujú prokuratúra a súdnictvo lepšie, v spoločnosti je menej strachu. Mali sme niekoľko veľkých prípadov korupcie, ktoré boli prešetrované. Pár politikov, zľava aj sprava, bolo dokonca odsúdených. Zjavne sa niečo hýbe. Samozrejme, tresty sú stále nízke, no je to lepšie než ešte pred pár rokmi. Problém je na lokálnej úrovni, kde stále pôsobí veľa silných miestnych bosov.

.stíhanie vysokopostavených politikov zažilo nielen Rumunsko, ale napríklad aj Chorvátsko, kde putoval za mreže dokonca bývalý premiér. Na Slovensku sme podobné prípady nemali...
V Rumunsku alebo Chorvátsku sa možno veci hýbali aj vzhľadom na tlak z Európskej únie pred naším vstupom. V každom prípade je dôležité zamerať sa na tú spoločnú vrstvu, ktorá spája všetkých. Často ide o korupčnú infraštruktúru, ktorá sa začala rozvíjať ešte za totality.   

.nestali ste sa cynikom, keď zblízka vidíte, ako korupcia spája politikov naprieč straníckym spektrom?
Nie, nestal. Aj keď vidím, že mnohí novinári sú frustrovaní. Zverejnia výbornú reportáž s ďalekosiahlymi prepojeniami a následne sa nestane nič. No kedykoľvek skúmate korupciu na národnej úrovni, musíte si uvedomiť, že je spravidla spojená s nejakým medzinárodným prvkom. Povedzme, že slovenský politik sa nabalí na nejakom verejnom obstarávaní alebo privatizácii. Svoje peniaze následne neumiestni v slovenskej banke, ale väčšinou niekde v cudzine. Kúpia si trebárs nehnuteľnosť v Nemecku alebo na Azúrovom pobreží. Ak by slovenskí novinári dokázali odhaliť toto medzinárodné prepojenie, možno sa nestane nič u vás, no v tej druhej krajine by tamojšie orgány mohli začať vyšetrovanie.

.ste riaditeľom siete investigatívnych žurnalistov so skratkou OCCRP. Čo je to za projekt?
Je to skratka pre „Projekt spravodajstva o organizovanom zločine a korupcii“. Ide o medzinárodné konzorcium, združujúce médiá i novinárov z viacerých krajín východnej Európy a tiež ďalších častí sveta. Vzniklo práve z toho dôvodu, že veľká korupcia má nadnárodný rozmer, a preto proti nej nemôžete bojovať len výlučne lokálne. Politici myslia vo veľkom, kriminálnici myslia vo veľkom, tak aj investigatívni novinári musia začať myslieť vo veľkom.  

.sú zapojení aj nejakí Slováci?
Zatiaľ nie, aj keď som sa rozprával s niekoľkými Slovákmi, ktorí by mali záujem spolupracovať. Máme však českých spolupracovníkov. Časy osamelého vlka – žurnalistu, ktorý sám za seba bojuje proti veľkej korupcii, sa skončili. Je lepšie, keď ste súčasťou siete, o ktorú sa môžete oprieť.     

.ľudia, o ktorých píšete, sa vás isto snažia zastrašiť. Ako sa bránite žalobám?
Snažíme sa všetky tvrdenia mať podoprené dokumentmi, nie iba ústnymi svedectvami. Máme veľmi silných overovačov faktov. To znamená, že odovzdáte článok, editor ho zrediguje a potom putuje k overovačovi. Často ide o veľmi zdĺhavý a bolestivý proces. Napíšete trebárs, že Bratislava je vzdialená hodinu autom od Viedne. Znie to ako zjavný fakt. No overovač bude chcieť, aby ste to ako autor dokázali. – Ukáž mi to na mape. A takto sa musí overovať každé jedno tvrdenie. Ďalšou úrovňou našej ochrany je poistenie pre prípad súdnych sporov a máme, samozrejme, aj svojich právnikov.   

.spomenuli ste, že investigatívni novinári by sa nemali sústreďovať na konkrétne kauzy, ale na korupčnú infraštruktúru v pozadí. Čo tým presne myslíte?
Často sa viacero káuz zbieha pri jednom človeku, ktorý napríklad zakladá firmy v daňových rajoch, perie špinavé peniaze a robí to pre zločinecké skupiny, skorumpovaných politikov a vlastne každého. Načo teda vyšetrovať izolované kauzy? Preverujme tohto jedného človeka, odkryme ho a pomôžme ho poslať za mreže.

.čiže v boji proti korupcii musíte sústrediť tlak na bod, kde sa všetky spojenia zbiehajú. Lenže čo keď jednoducho po vyradení jedného takého človeka dôjde k jeho nahradeniu iným?
To nie je až taká hrozba, ako by sa mohlo zdať. Ono to má totiž dôvod, prečo sa všetky spojenia križujú pri jednom človeku. On je ten, kto disponuje poznatkami. Ak sa bavíme o špecializovanom servise pre pochybných klientov, títo chlapíci v tom vedia chodiť. Svoje skúsenosti zbierali často niekoľko desaťročí. Nie sú ľahko nahraditeľní. Niekedy ide o právnikov, inokedy o účtovníkov. Zabudnite na jednotlivé korupčné kauzy politikov. Odhaľte toho jedného skorumpovaného právnika tu v Bratislave, čo robí špinavú prácu pre všetkých.

Paul Radu navštívil Slovensko na pozvanie Aliancie Fair-play a Nadácie otvorenej spoločnosti.