Dnes tu väčšinu populácie tvoria lotyšskí Rusi. Aj primátorom mesta, v ktorom žije takmer polovica obyvateľov dnes už len dvojmiliónového Lotyšska, je lotyšský Rus Nils Ušakovs. Napriek tomu nikde v uliciach mesta, azda s výnimkou pravoslávnej katedrály, nevidieť azbuku. A to platí aj o jedálnych lístkoch, kde sa len výnimočne krčí až po lotyštine na treťom, štvrtom mieste za angličtinou a nemčinou. Aj na uliciach narazíte okrem pomníkov lotyšských básnikov, spisovateľov, vojakov a politikov už iba na pamätníky významných nemeckých vedcov či buditeľov. Nemčina očividne nikomu neprekáža, nájdete ju aj vo vstupnej hale nádherného stredovekého Domu Čiernohlavcov, ktorý je dnes dočasným sídlom prezidenta. V dome pripomína udalosť, keď Rigu pred viac ako storočím navštívil Richard Wagner.
Na dobu medzi rokmi 1939 a 1991 akoby Lotyšsko chcelo zabudnúť a snaží sa po nej zahladiť všetky vonkajšie stopy. „Boli sme vyše polstoročia okupovaní,“ vysvetľuje Daina Girkeová názor Lotyšov na éru, keď bola ich vlasť s prestávkou niekoľkoročnej nadvlády nacistov súčasťou Sovietskeho zväzu. „Keby prišla sloboda o desať, dvadsať rokov neskôr, už by asi žiadne Lotyšsko nevzniklo,“ vysvetľuje. Moskve sa totiž za päťdesiat rokov nadvlády podarilo zmeniť národnostnú štruktúru Lotyšska tak, že sa Lotyši takmer stali menšinou vo vlastnej krajine.
.ruský poslanec tu chce žiť
V roku 1990 tvorili Lotyši len 52 percent z celkového počtu obyvateľov. Baltskí Nemci, niekoľkostotisícová komunita, ktorá bola po stáročiach elitou krajiny a pochádzala z rádu Mečových rytierov a tiež z meštianskych a kupeckých kruhov, boli po dohode medzi Hitlerom a Stalinom v rokoch 1939 až 1941 evakuovaní. Dnes sa k nim v celom Lotyšsku hlási len necelých 4 500 ľudí. Dvestotisícovú židovskú menšinu nacisti vyvraždili.
Po druhej svetovej vojne, ktorej koniec dodnes väčšina Lotyšov považuje za začiatok druhej sovietskej okupácie, boli Rusi, Ukrajinci a ďalší príslušníci druhu „homo soveticus“ cielene sťahovaní do Lotyšska pod zámienkou budovania tunajšieho priemyslu. Sovietizácia bola taká tvrdá, že sa proti nej ozvali ešte aj miestni lotyšskí komunisti.
V roku 1991 sa situácia obrátila a z vládnuceho národa Sovietskeho zväzu sa Rusi v Lotyšsku stali trpenou menšinou. Reagovali na to rôzne. „Začal som sa učiť po lotyšsky už na konci 80. rokov. Vedel som, že tu chcem žiť, a pripadalo mi prirodzené vedieť jazyk krajiny, ktorá je mojím domovom,“ hovorí mi poslanec Aleksejs Loskutovs, ktorý takisto ako mnohí jeho kolegovia, čo v parlamente zastupujú ruskú menšinu, používa lotyšský tvar svojho mena. „Keď som v roku 1992 začal učiť na lotyšskej policajnej škole, tak začiatky boli dosť ťažké. Ale zvládol som to.“ Na tvrdé presadzovanie používania lotyštiny má poslanec jasný názor. „Ak by Lotyšsko pripustilo, aby sa ruština stala druhým štátnym jazykom, lotyština sa stane vo vlastnej zemi menšinovou rečou. Lotyšskí Rusi prestanú mať akýkoľvek dôvod, aby sa učili po lotyšsky,“ dodáva.
Vyše stotisíc Rusov dáva ostentatívne najavo ešte aj svoj nezáujem stať sa lotyšskými občanmi. „Stačí im zložiť jednoduché skúšky z lotyštiny a z lotyšských reálií, ale oni to jednoducho nechcú urobiť,“ hovorí mi jeden lotyšský diplomat.
.s eurom ďalej od Ruska
Vzťahy medzi Ruskom a Lotyšskom zostávajú naďalej napäté. „Z hľadiska ekonomiky sa všetko vyvíja dobre, ale v politickej rovine je to s Moskvou veľmi zložité,“ hovorí mi vo svojom sídle lotyšský premiér Valdis Dombrovskis. Dombrovskis, ktorý dokázal krajinu veľmi rýchlo vyviesť z katastrofálnej hospodárskej krízy v roku 2008 a 2009, aj z tohto dôvodu vidí ako jedinú prirodzenú možnosť orientáciu krajiny na Európsku úniu a vôbec Západ. „Keby sa Európska únia začala deliť, my musíme byť čo najbližšie k jej tvrdému jadru,“ hovorí Dombrovskis. Aj preto lotyšská vláda prijala tak rýchlo euro, ktoré od začiatku roku 2014 vystriedalo tunajšiu menu lat. Urobila to aj za cenu tvrdého pritiahnutia opaskov, pre ktoré mzdy väčšiny Lotyšov stále veľmi zaostávajú za tým, čo zarábali v roku 2008, hoci ekonomika sa na predkrízovú úroveň už vrátila. Lotyšsko vo svojej menovej politike nasleduje Estónsko a už v tomto roku chce mať okrem eura aj vyrovnaný rozpočet.
Cena za to je však vysoká. „Riga je mimo hlavnej turistickej sezóny poloprázdna. Kto mohol, odišiel pracovať na Západ, do Británie, do Írska, kamkoľvek,“ sťažuje sa mi miestny taxikár Ivan. „Ja musím v zime robiť ešte jednu prácu, inak by som s peniazmi nevyšiel,“ dodáva. Z Lotyšska v posledných rokoch odišlo niekoľko stotisíc obyvateľov a z 2,5-miliónového štátu zostal sotva dvojmiliónový. „Robíme všetko pre to, aby sa naši ľudia začali vracať. Prijali sme napríklad zákon o dvojakom občianstve,“ hovorí mi prezident Andris Berzinš. „A ľudia sa už vracajú,“ optimisticky dodáva.
Euro, ktoré prináša okrem iného aj povinnosť odvádzať desiatky miliónov do záchranných fondov, väčšina Lotyšov nevíta. „Určite to prinesie zdraženie. Zatiaľ sa všade zdražovalo,“ hovorí mi Lotyš v strednom veku, ktorý v slávnej tržnici kupuje čerstvého lososa. „Lotyšsko je na euro príliš chudobné. Veď budeme najväčší chudáci v celej eurozóne,“ zveruje sa s pocitom, ktorý v čase, keď prijímala euro Bratislava, zažili mnohí Slováci.
Na rozdiel od Slovenska nepomohol Lotyšom ani výhodný kurz. Lotyšský lat, najtvrdšia mena v Európe, bol na euro pevne naviazaný už viac než desať rokov. Vláda premiéra Dombrovskisa, ktorá je od decembra po katastrofe hypermarketu Maxima v demisii, aj preto tvrdí, že Lotyšsku sa euro určite vyplatí.
Mnoho obyvateľov to však cíti inak. „Mali sme tu rubeľ a vládli nám z Moskvy. Teraz budeme mať euro a budú nám vládnuť z Bruselu,“ ťažká si korpulentná päťdesiatnička, ktorá hneď dodáva, že je Ruska a má aj ruský pas. „Niečo vám poviem. Mám príbuzných v Petrohrade a tí sa majú omnoho lepšie ako my tu. Tak o čom je reč?“
„Euro nám normálnym ľuďom asi nepomôže zbohatnúť, ale budeme aspoň o trochu bližšie k Európe,“ hovorí mi však o niekoľko hodín neskôr mladý lotyšský barman Valdis. „A zase o trochu ďalej od Ruska,“ usmieva sa.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Na dobu medzi rokmi 1939 a 1991 akoby Lotyšsko chcelo zabudnúť a snaží sa po nej zahladiť všetky vonkajšie stopy. „Boli sme vyše polstoročia okupovaní,“ vysvetľuje Daina Girkeová názor Lotyšov na éru, keď bola ich vlasť s prestávkou niekoľkoročnej nadvlády nacistov súčasťou Sovietskeho zväzu. „Keby prišla sloboda o desať, dvadsať rokov neskôr, už by asi žiadne Lotyšsko nevzniklo,“ vysvetľuje. Moskve sa totiž za päťdesiat rokov nadvlády podarilo zmeniť národnostnú štruktúru Lotyšska tak, že sa Lotyši takmer stali menšinou vo vlastnej krajine.
.ruský poslanec tu chce žiť
V roku 1990 tvorili Lotyši len 52 percent z celkového počtu obyvateľov. Baltskí Nemci, niekoľkostotisícová komunita, ktorá bola po stáročiach elitou krajiny a pochádzala z rádu Mečových rytierov a tiež z meštianskych a kupeckých kruhov, boli po dohode medzi Hitlerom a Stalinom v rokoch 1939 až 1941 evakuovaní. Dnes sa k nim v celom Lotyšsku hlási len necelých 4 500 ľudí. Dvestotisícovú židovskú menšinu nacisti vyvraždili.
Po druhej svetovej vojne, ktorej koniec dodnes väčšina Lotyšov považuje za začiatok druhej sovietskej okupácie, boli Rusi, Ukrajinci a ďalší príslušníci druhu „homo soveticus“ cielene sťahovaní do Lotyšska pod zámienkou budovania tunajšieho priemyslu. Sovietizácia bola taká tvrdá, že sa proti nej ozvali ešte aj miestni lotyšskí komunisti.
V roku 1991 sa situácia obrátila a z vládnuceho národa Sovietskeho zväzu sa Rusi v Lotyšsku stali trpenou menšinou. Reagovali na to rôzne. „Začal som sa učiť po lotyšsky už na konci 80. rokov. Vedel som, že tu chcem žiť, a pripadalo mi prirodzené vedieť jazyk krajiny, ktorá je mojím domovom,“ hovorí mi poslanec Aleksejs Loskutovs, ktorý takisto ako mnohí jeho kolegovia, čo v parlamente zastupujú ruskú menšinu, používa lotyšský tvar svojho mena. „Keď som v roku 1992 začal učiť na lotyšskej policajnej škole, tak začiatky boli dosť ťažké. Ale zvládol som to.“ Na tvrdé presadzovanie používania lotyštiny má poslanec jasný názor. „Ak by Lotyšsko pripustilo, aby sa ruština stala druhým štátnym jazykom, lotyština sa stane vo vlastnej zemi menšinovou rečou. Lotyšskí Rusi prestanú mať akýkoľvek dôvod, aby sa učili po lotyšsky,“ dodáva.
Vyše stotisíc Rusov dáva ostentatívne najavo ešte aj svoj nezáujem stať sa lotyšskými občanmi. „Stačí im zložiť jednoduché skúšky z lotyštiny a z lotyšských reálií, ale oni to jednoducho nechcú urobiť,“ hovorí mi jeden lotyšský diplomat.
.s eurom ďalej od Ruska
Vzťahy medzi Ruskom a Lotyšskom zostávajú naďalej napäté. „Z hľadiska ekonomiky sa všetko vyvíja dobre, ale v politickej rovine je to s Moskvou veľmi zložité,“ hovorí mi vo svojom sídle lotyšský premiér Valdis Dombrovskis. Dombrovskis, ktorý dokázal krajinu veľmi rýchlo vyviesť z katastrofálnej hospodárskej krízy v roku 2008 a 2009, aj z tohto dôvodu vidí ako jedinú prirodzenú možnosť orientáciu krajiny na Európsku úniu a vôbec Západ. „Keby sa Európska únia začala deliť, my musíme byť čo najbližšie k jej tvrdému jadru,“ hovorí Dombrovskis. Aj preto lotyšská vláda prijala tak rýchlo euro, ktoré od začiatku roku 2014 vystriedalo tunajšiu menu lat. Urobila to aj za cenu tvrdého pritiahnutia opaskov, pre ktoré mzdy väčšiny Lotyšov stále veľmi zaostávajú za tým, čo zarábali v roku 2008, hoci ekonomika sa na predkrízovú úroveň už vrátila. Lotyšsko vo svojej menovej politike nasleduje Estónsko a už v tomto roku chce mať okrem eura aj vyrovnaný rozpočet.
Cena za to je však vysoká. „Riga je mimo hlavnej turistickej sezóny poloprázdna. Kto mohol, odišiel pracovať na Západ, do Británie, do Írska, kamkoľvek,“ sťažuje sa mi miestny taxikár Ivan. „Ja musím v zime robiť ešte jednu prácu, inak by som s peniazmi nevyšiel,“ dodáva. Z Lotyšska v posledných rokoch odišlo niekoľko stotisíc obyvateľov a z 2,5-miliónového štátu zostal sotva dvojmiliónový. „Robíme všetko pre to, aby sa naši ľudia začali vracať. Prijali sme napríklad zákon o dvojakom občianstve,“ hovorí mi prezident Andris Berzinš. „A ľudia sa už vracajú,“ optimisticky dodáva.
Euro, ktoré prináša okrem iného aj povinnosť odvádzať desiatky miliónov do záchranných fondov, väčšina Lotyšov nevíta. „Určite to prinesie zdraženie. Zatiaľ sa všade zdražovalo,“ hovorí mi Lotyš v strednom veku, ktorý v slávnej tržnici kupuje čerstvého lososa. „Lotyšsko je na euro príliš chudobné. Veď budeme najväčší chudáci v celej eurozóne,“ zveruje sa s pocitom, ktorý v čase, keď prijímala euro Bratislava, zažili mnohí Slováci.
Na rozdiel od Slovenska nepomohol Lotyšom ani výhodný kurz. Lotyšský lat, najtvrdšia mena v Európe, bol na euro pevne naviazaný už viac než desať rokov. Vláda premiéra Dombrovskisa, ktorá je od decembra po katastrofe hypermarketu Maxima v demisii, aj preto tvrdí, že Lotyšsku sa euro určite vyplatí.
Mnoho obyvateľov to však cíti inak. „Mali sme tu rubeľ a vládli nám z Moskvy. Teraz budeme mať euro a budú nám vládnuť z Bruselu,“ ťažká si korpulentná päťdesiatnička, ktorá hneď dodáva, že je Ruska a má aj ruský pas. „Niečo vám poviem. Mám príbuzných v Petrohrade a tí sa majú omnoho lepšie ako my tu. Tak o čom je reč?“
„Euro nám normálnym ľuďom asi nepomôže zbohatnúť, ale budeme aspoň o trochu bližšie k Európe,“ hovorí mi však o niekoľko hodín neskôr mladý lotyšský barman Valdis. „A zase o trochu ďalej od Ruska,“ usmieva sa.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.