Tento prírodný úkaz sa deje práve teraz. Boli sme pri tom, ako pätica bratislavských hudobníkov nahrávala podklady na svoj nový, v poradí iba štvrtý radový album za dvadsaťpäťročnú existenciu kapely.
Je viacero dôvodov, prečo táto legendárna partia navštevuje nahrávacie štúdio. Určite za to mohli v minulosti drogy, ale treba zobrať do úvahy aj fakt, že kapela pracuje na nových piesňach len vtedy, keď to stojí za to.
V posledných dvoch rokoch Slobodka už viackrát vyhlásila termín krstu nového albumu, no nakoniec z toho nič nebolo, ale tentoraz by to mohlo klapnúť. Za jeden decembrový týždeň rokenrolová kapela s punkovými koreňmi nahrala v štúdiu Cobra Sound v Rusovciach základy dvanástich pesničiek. Už podľa pohody v štúdiu bolo zrejmé, že Slobodke to ide ako po masle. „Čistého času nám na nahratie podkladov stačilo len dvanásť hodín,“ chváli kapelu jej frontman Whisky.
Situácia sa do istej miery skomplikovala tým, že Sveťo, ktorého facebooková komunita pozná pod menom Jeho Skromnosť Svetozár Korbeľ, hneď na začiatku týždňa ochorel, takže sa nahrávanie pozdržalo, ale nezastavilo. No všetko nasvedčuje tomu, že po albumoch Pakáreň (1991), Unavení a zničení (1994) a Trojka (2003) nás na jar čaká nový album Slobodnej Európy.
.touch My Tits
Za veľkým nahrávacím pultom, ktorý vraj štúdio kúpilo od samotnej Metallicy, sedí skvelý zvukový majster Ivan Minárik. Zvukár, ktorý kedysi začínal albumom Modrý vrch od Deža Ursinyho, bol pri každom albume Slobodnej Európy. Kapele tak sedí jeho štýl práce a samotný humor, že ak by Whisky a spol. v budúcnosti nahrávali ďalší album, tak by si šli po neho aj do pekla.
„Ivan je absolútna špička, stará garda a človek, na ktorého uši sa môžem stopercentne spoľahnúť. Okrem toho je nám veľmi blízky aj ľudsky a jeho humor udržuje v štúdiu skvelú atmosféru, čo je tiež veľmi dôležité. Napríklad, keď sme prvýkrát prišli do štúdia, rozložili sme sa a posadali si okolo neho, vyhlásil: Tak čo, začneme pauzou?“ smeje sa Whisky.
Kapela práve dokončuje jeden z posledných dvanástich trackov, ktorý pracovne nazvala Touch My Tits, pretože k jednotlivým piesňam ešte chýbajú texty, ktoré v januári dopíše Whisky. Podľa tohto, čo .týždeň počul, môžeme sa tešiť asi na najpestrejší album Slobodnej Európy.
Samozrejme, jeho kostru budú stále tvoriť punkové a rokenrolové vypaľovačky medzi Ramones a The Stooges, ale kapela rozšírila svoj repertoár. Zrazu sa ozve pomalšia pieseň z Whiskyho pera, potom country-rocková vyhrávka, na ktorú je nesmierne pyšný autor – Jeho Skromnosť Svetozár Korbeľ. Je tam aj jedna skvelá rockabillyová hitovka alebo rocková vec na spôsob The Cult, ktorá už na prvé počutie zaváňa hitom. Napísal ju sólový gitarista a vokalista Temo, ktorý je plným členom kapely od roku 2006.
„Teší ma, že tam budem mať jednu pesničku aj ja, aj keď to nebude typická slobodková skladba, ale verím, že si popri iných nájde svojich poslucháčov,“ hovorí Branko „Temo“ Čermák, podľa ktorého skúšanie na album prebiehalo v skúšobni pod velením „Jeho Skromnosti“. „Nahodili sa témy a potom sa pracovalo aranžérsky a prípadne niečo sa nahralo aj ako demo.“
.celé zle?
Album zatiaľ nemá názov, kapela pred zvukárom vtipkuje, že by sa nahrávka mala volať „Celé zle“, pričom bubeník Ďuro Černý dodáva, že už vidí, ako kritici vo svojich recenziách píšu, že kvalitu albumu vystihuje jeho samotný názov. Nie je ani isté, koľko pesničiek na „štvorke“ bude. To bude závisieť od Whiskyho textárskeho umu, no spevák dodáva, že album bude popri dvanástich podkladoch obsahovať aj pesničky, ktoré kapela nahrala v nedávnej minulosti.
Bude tam skladba Kapitalizmus, ktorá vyšla na kompilačke Bestofka, potom Miss Underground, pôvodne bonusová pieseň k reedícii Unavení a zničení, kde hrá aj Marián Varga a Laco Lučenič, minuloročný singel Kríza a nakoniec aj jedna nová pieseň, ktorú poznajú fanúšikovia z ich posledných koncertov – Stredná trieda.
Kapela toho od svojho vzniku preskákala skutočne veľa. Niekoľkokrát sa menilo jej zloženie, no základná trojica sa dlhé roky nezmenila. Okrem Whiskyho a Sveťa trojlístok dopĺňal aj basgitarista Braňo Alex. Ten už s kapelou nie je, zničené šľachy na prstoch ľavej ruky mu nedovoľujú hrať na nástroji, aj keď na stránke je stále vedený ako plnohodnotný člen, čerpajúci „dovolenku“. Pre kapelu to bola veľká rana, ktorú sa však podarilo zaceliť novým členom – basákom Martinom „Žumom“ Zimányim, známym z pôsobenia v skupine O.B.D.
.staronová rytmika
Žumo je s kapelou od jari 2012, no jej pesničky neboli pre neho žiadnou neznámou veličinou. „Okolo roku 2000 som hrával s Whiskym v jeho kapele. Bolo to v čase, keď Slobodka mala pauzu. Hrávali sme pesničky z jeho sólového albumu aj pesničky Slobodnej Európy, takže keď ma oslovili, bol som prichystaný. Potešilo ma, že si vybrali práve mňa,“ hovorí basgitarista, pre ktorého je hranie s Ďurom Černým, ktorý kedysi hrával v Tublatanke, splnením veľkého detského sna. „Spolu nám to dobre hrá, rytmika je úplne presná, jednoduchá a zároveň plná emócií.“
Ďurova hra je kapitolou samou osebe, je iba málo bubeníkov, ktorí sa s ním môžu rovnať, no jeho hranie je v niečom unikátne, okrem technickej zručnosti má jeho úder aj neuveriteľný cit. Milostná aféra medzí ním a Slobodkou nie je žiadnou novou vecou. Černý bol členom kapely ešte v čase pôsobenia s Tublatankou, keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov podieľal na nahrávaní pesničiek Podvod, Dry‘ 69, Unavení a zničení a Deti a heroín, ktoré vyšli o dva roky neskôr na albume Unavení a zničení.
Potom sa ich cesty rozišli. Ďuro bol síce pritom, keď sa kapela dala začiatkom minulého desaťročia opäť dohromady, no vtedy mu v členstve zabránili pracovné povinnosti. Dnes sú to presne tri roky, čo je späť. „Pre mňa je Slobodná Európa nielen moja prioritná a vrúcne milovaná kapela. Je to aj partia skvelých ľudí, s ktorými sa poznám takmer od svojich tínedžerských rokov a s ktorými som veľa prežil. Dobrého aj zlého,“ hovorí Ďuro.
.komická dvojica
Černý vytvoril akúsi komickú dvojicu so Sveťom. Obaja sa v štúdiu navzájom doberajú. Hlavne Sveťo. Raz hrá dementa, potom hlupáka, neskôr hulváta, ale vždy s veľkým šarmom. Keď Ďuro hneď na začiatku nahrávania poslednej pesničky pokazí svoj part, Sveťo sa naňho otočí a dohovára mu šušľavým hlasom ako rodič svojmu šesťročnému dieťaťu. „Neboj sa Ďurko, veď ty to dáš, uvoľni sa a dáme to znova,“ zatiaľ čo kabína s Minárikom za kormidelníckym kreslom sa zvíja v záchvatoch smiechu.
„Myslím si, že kapela sa zase niekam posunula a tento album bude iný ako tie predtým,“ povedal .týždňu o niekoľko dní neskôr Ďuro a dodal: „Ono, každý album Slobodky je trochu iný ako ten predchádzajúci. A to je dobre. Ja osobne som zvolil systém hrania v znamení hesla „v jednoduchosti je sila“. To znamená, že som moje bubnovanie zjednodušil na maximálnu možnú mieru. Vyhýbal som sa prechodom a zložitým rytmom. V tom som silne inšpirovaný bubeníkom z AC/DC Philom Ruddom,“ dodáva bubeník.
Keď sa pýtame Sveťa, aký bude nový album, odpovedá jednoducho: „Odlišný od všetkých ostatných. Pesničky sa mi veľmi páčia. Veď by bolo divné, keby sme po jedenástich rokoch vydali nejaké blbosti, nie?“ pýta sa sám seba, no oveľa dôležitejšie je, že kapela prežíva po rokoch vzostupov a pádov, keď jej členov takmer zabili drogy alebo alkohol, asi najlepšie obdobie svojej hudobnej dráhy, čomu výrazne pomohli nové a staronové tváre – Žumo, Temo a Ďuro. „Toto je pre mňa najlepšia zostava Slobodky,“ dodáva Sveťo.
.pod tlakom
Album by mal vyjsť na jar vo vydavateľstve Parlophone. Základy sú nahraté, teraz je to na jednotlivých hudobníkoch, s akými aranžmánmi prídu. Whisky a Sveťo potom chcú poslať materiál Lacovi Lučeničovi, majstrovi v aranžovaní, ktorého nápady sú na nezaplatenie.
No hlavná ťarcha v týchto dňoch stojí na Whiskym, ktorý píše texty na poslednú chvíľu, doslova „o päť minút dvanásť“, tak ako spieva na otváracej skladbe z albumu Trojka (2003). Aj keď 99 percent spevákov a textárov by tento spôsob práce asi zabil, Whisky takýmto spôsobom otextoval takmer všetky svoje piesne. Je to neuveriteľné, ale zdá sa, že on si z toho ťažkú hlavu nerobí.
„Po Vianociach sa zavriem doma a nevyleziem, kým to nebude hotové. Na január som si urobil voľno. Mám niekoľko zošitov, kde mám zapísané nápady a nejaké konkrétne predstavy, o čom by niektoré pesničky mali byť. Zvykol som si písať pod časovým tlakom a vždy mi niečo napadlo, keď bolo treba. Verím, že to tak bude aj teraz.“
Je viacero dôvodov, prečo táto legendárna partia navštevuje nahrávacie štúdio. Určite za to mohli v minulosti drogy, ale treba zobrať do úvahy aj fakt, že kapela pracuje na nových piesňach len vtedy, keď to stojí za to.
V posledných dvoch rokoch Slobodka už viackrát vyhlásila termín krstu nového albumu, no nakoniec z toho nič nebolo, ale tentoraz by to mohlo klapnúť. Za jeden decembrový týždeň rokenrolová kapela s punkovými koreňmi nahrala v štúdiu Cobra Sound v Rusovciach základy dvanástich pesničiek. Už podľa pohody v štúdiu bolo zrejmé, že Slobodke to ide ako po masle. „Čistého času nám na nahratie podkladov stačilo len dvanásť hodín,“ chváli kapelu jej frontman Whisky.
Situácia sa do istej miery skomplikovala tým, že Sveťo, ktorého facebooková komunita pozná pod menom Jeho Skromnosť Svetozár Korbeľ, hneď na začiatku týždňa ochorel, takže sa nahrávanie pozdržalo, ale nezastavilo. No všetko nasvedčuje tomu, že po albumoch Pakáreň (1991), Unavení a zničení (1994) a Trojka (2003) nás na jar čaká nový album Slobodnej Európy.
.touch My Tits
Za veľkým nahrávacím pultom, ktorý vraj štúdio kúpilo od samotnej Metallicy, sedí skvelý zvukový majster Ivan Minárik. Zvukár, ktorý kedysi začínal albumom Modrý vrch od Deža Ursinyho, bol pri každom albume Slobodnej Európy. Kapele tak sedí jeho štýl práce a samotný humor, že ak by Whisky a spol. v budúcnosti nahrávali ďalší album, tak by si šli po neho aj do pekla.
„Ivan je absolútna špička, stará garda a človek, na ktorého uši sa môžem stopercentne spoľahnúť. Okrem toho je nám veľmi blízky aj ľudsky a jeho humor udržuje v štúdiu skvelú atmosféru, čo je tiež veľmi dôležité. Napríklad, keď sme prvýkrát prišli do štúdia, rozložili sme sa a posadali si okolo neho, vyhlásil: Tak čo, začneme pauzou?“ smeje sa Whisky.
Kapela práve dokončuje jeden z posledných dvanástich trackov, ktorý pracovne nazvala Touch My Tits, pretože k jednotlivým piesňam ešte chýbajú texty, ktoré v januári dopíše Whisky. Podľa tohto, čo .týždeň počul, môžeme sa tešiť asi na najpestrejší album Slobodnej Európy.
Samozrejme, jeho kostru budú stále tvoriť punkové a rokenrolové vypaľovačky medzi Ramones a The Stooges, ale kapela rozšírila svoj repertoár. Zrazu sa ozve pomalšia pieseň z Whiskyho pera, potom country-rocková vyhrávka, na ktorú je nesmierne pyšný autor – Jeho Skromnosť Svetozár Korbeľ. Je tam aj jedna skvelá rockabillyová hitovka alebo rocková vec na spôsob The Cult, ktorá už na prvé počutie zaváňa hitom. Napísal ju sólový gitarista a vokalista Temo, ktorý je plným členom kapely od roku 2006.
„Teší ma, že tam budem mať jednu pesničku aj ja, aj keď to nebude typická slobodková skladba, ale verím, že si popri iných nájde svojich poslucháčov,“ hovorí Branko „Temo“ Čermák, podľa ktorého skúšanie na album prebiehalo v skúšobni pod velením „Jeho Skromnosti“. „Nahodili sa témy a potom sa pracovalo aranžérsky a prípadne niečo sa nahralo aj ako demo.“
.celé zle?
Album zatiaľ nemá názov, kapela pred zvukárom vtipkuje, že by sa nahrávka mala volať „Celé zle“, pričom bubeník Ďuro Černý dodáva, že už vidí, ako kritici vo svojich recenziách píšu, že kvalitu albumu vystihuje jeho samotný názov. Nie je ani isté, koľko pesničiek na „štvorke“ bude. To bude závisieť od Whiskyho textárskeho umu, no spevák dodáva, že album bude popri dvanástich podkladoch obsahovať aj pesničky, ktoré kapela nahrala v nedávnej minulosti.
Bude tam skladba Kapitalizmus, ktorá vyšla na kompilačke Bestofka, potom Miss Underground, pôvodne bonusová pieseň k reedícii Unavení a zničení, kde hrá aj Marián Varga a Laco Lučenič, minuloročný singel Kríza a nakoniec aj jedna nová pieseň, ktorú poznajú fanúšikovia z ich posledných koncertov – Stredná trieda.
Kapela toho od svojho vzniku preskákala skutočne veľa. Niekoľkokrát sa menilo jej zloženie, no základná trojica sa dlhé roky nezmenila. Okrem Whiskyho a Sveťa trojlístok dopĺňal aj basgitarista Braňo Alex. Ten už s kapelou nie je, zničené šľachy na prstoch ľavej ruky mu nedovoľujú hrať na nástroji, aj keď na stránke je stále vedený ako plnohodnotný člen, čerpajúci „dovolenku“. Pre kapelu to bola veľká rana, ktorú sa však podarilo zaceliť novým členom – basákom Martinom „Žumom“ Zimányim, známym z pôsobenia v skupine O.B.D.
.staronová rytmika
Žumo je s kapelou od jari 2012, no jej pesničky neboli pre neho žiadnou neznámou veličinou. „Okolo roku 2000 som hrával s Whiskym v jeho kapele. Bolo to v čase, keď Slobodka mala pauzu. Hrávali sme pesničky z jeho sólového albumu aj pesničky Slobodnej Európy, takže keď ma oslovili, bol som prichystaný. Potešilo ma, že si vybrali práve mňa,“ hovorí basgitarista, pre ktorého je hranie s Ďurom Černým, ktorý kedysi hrával v Tublatanke, splnením veľkého detského sna. „Spolu nám to dobre hrá, rytmika je úplne presná, jednoduchá a zároveň plná emócií.“
Ďurova hra je kapitolou samou osebe, je iba málo bubeníkov, ktorí sa s ním môžu rovnať, no jeho hranie je v niečom unikátne, okrem technickej zručnosti má jeho úder aj neuveriteľný cit. Milostná aféra medzí ním a Slobodkou nie je žiadnou novou vecou. Černý bol členom kapely ešte v čase pôsobenia s Tublatankou, keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov podieľal na nahrávaní pesničiek Podvod, Dry‘ 69, Unavení a zničení a Deti a heroín, ktoré vyšli o dva roky neskôr na albume Unavení a zničení.
Potom sa ich cesty rozišli. Ďuro bol síce pritom, keď sa kapela dala začiatkom minulého desaťročia opäť dohromady, no vtedy mu v členstve zabránili pracovné povinnosti. Dnes sú to presne tri roky, čo je späť. „Pre mňa je Slobodná Európa nielen moja prioritná a vrúcne milovaná kapela. Je to aj partia skvelých ľudí, s ktorými sa poznám takmer od svojich tínedžerských rokov a s ktorými som veľa prežil. Dobrého aj zlého,“ hovorí Ďuro.
.komická dvojica
Černý vytvoril akúsi komickú dvojicu so Sveťom. Obaja sa v štúdiu navzájom doberajú. Hlavne Sveťo. Raz hrá dementa, potom hlupáka, neskôr hulváta, ale vždy s veľkým šarmom. Keď Ďuro hneď na začiatku nahrávania poslednej pesničky pokazí svoj part, Sveťo sa naňho otočí a dohovára mu šušľavým hlasom ako rodič svojmu šesťročnému dieťaťu. „Neboj sa Ďurko, veď ty to dáš, uvoľni sa a dáme to znova,“ zatiaľ čo kabína s Minárikom za kormidelníckym kreslom sa zvíja v záchvatoch smiechu.
„Myslím si, že kapela sa zase niekam posunula a tento album bude iný ako tie predtým,“ povedal .týždňu o niekoľko dní neskôr Ďuro a dodal: „Ono, každý album Slobodky je trochu iný ako ten predchádzajúci. A to je dobre. Ja osobne som zvolil systém hrania v znamení hesla „v jednoduchosti je sila“. To znamená, že som moje bubnovanie zjednodušil na maximálnu možnú mieru. Vyhýbal som sa prechodom a zložitým rytmom. V tom som silne inšpirovaný bubeníkom z AC/DC Philom Ruddom,“ dodáva bubeník.
Keď sa pýtame Sveťa, aký bude nový album, odpovedá jednoducho: „Odlišný od všetkých ostatných. Pesničky sa mi veľmi páčia. Veď by bolo divné, keby sme po jedenástich rokoch vydali nejaké blbosti, nie?“ pýta sa sám seba, no oveľa dôležitejšie je, že kapela prežíva po rokoch vzostupov a pádov, keď jej členov takmer zabili drogy alebo alkohol, asi najlepšie obdobie svojej hudobnej dráhy, čomu výrazne pomohli nové a staronové tváre – Žumo, Temo a Ďuro. „Toto je pre mňa najlepšia zostava Slobodky,“ dodáva Sveťo.
.pod tlakom
Album by mal vyjsť na jar vo vydavateľstve Parlophone. Základy sú nahraté, teraz je to na jednotlivých hudobníkoch, s akými aranžmánmi prídu. Whisky a Sveťo potom chcú poslať materiál Lacovi Lučeničovi, majstrovi v aranžovaní, ktorého nápady sú na nezaplatenie.
No hlavná ťarcha v týchto dňoch stojí na Whiskym, ktorý píše texty na poslednú chvíľu, doslova „o päť minút dvanásť“, tak ako spieva na otváracej skladbe z albumu Trojka (2003). Aj keď 99 percent spevákov a textárov by tento spôsob práce asi zabil, Whisky takýmto spôsobom otextoval takmer všetky svoje piesne. Je to neuveriteľné, ale zdá sa, že on si z toho ťažkú hlavu nerobí.
„Po Vianociach sa zavriem doma a nevyleziem, kým to nebude hotové. Na január som si urobil voľno. Mám niekoľko zošitov, kde mám zapísané nápady a nejaké konkrétne predstavy, o čom by niektoré pesničky mali byť. Zvykol som si písať pod časovým tlakom a vždy mi niečo napadlo, keď bolo treba. Verím, že to tak bude aj teraz.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.