Keď sa bude vyhlasovať symbolický akt roka 2014, sotvačo zatieni skutočnosť, že Predsedníctvo EÚ prevzalo Grécko. Helénska republika je hyperbolická zmenšenina, znázornenie ziel, porúch a zlyhaní, charakteristických pre celý európsky spolok. Nájdeme v nej horibilné zadlženie, pomaličký rast, predimenzovaný verejný sektor, krachujúce banky, neefektívnosť, vysokú nezamestnanosť a zároveň prezamestnanosť, korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a fatálny úpadok politickej triedy. To všetko sú profilové črty EÚ, ak sa na ňu pozrieme v globálnom zrkadle. Akurát v posledných troch parametroch – nezamestnanosť, kradnutie, úpadok – jej „úspešne“ konkurujú Afrika a časť Južnej Ameriky. Zo všetkého zlého Slovensko zatiaľ obchádza iba jedno – banky sa tu cítia zdravo.
Zjednodušenie, že pár desatín percenta nemeckého HDP je pre tunajšiu ekonomiku podstatnejších, než všetky opatrenia našej vlády, je azda najznámejšia z podôb závislosti. Dodajme, že príjemná. Nemecký figový list milosrdne prikryje bezprizornosť „konsolidácie“ Fico & Kažimír aj v najbližších mesiacoch. Či ich bude dvanásť, rozhodne apetít euro-nemeckých spotrebiteľov po slovenskom vývoze. Naopak, neprívetivou a o to škodlivejšou tvárou závislosti, voči ktorej sme úplne bezbranní, je nemecké moratórium na jadrovú energiu. To zvyšuje nákupné ceny elektriny v regióne až tak, že v dosahu na slovenské firmy a zamestnanosť je vyrovnanou konkurenciou zvyšovaniu daní a odvodov.
Inú formu závislosti, ktorá je zničujúca aj preto, že hĺbku problému nikto nevníma, sumarizuje výkrik Roberta Fica: „Bez peňazí z Únie by sme, s prepáčením, skapali“. Aj keď doslovnú pravdivosť výroku spochybníme, prepáčiť štyrom vládam, že dopustili, aby 70-80 percent verejných investícií na Slovensku išlo z európskych zdrojov, je nemožné. Nie, netrváme na tom, že mali eurofondy od začiatku odmietnuť (Aj keď – ako sme dokázali „neskapať“ pred nimi?). Avšak trváme na tom, že bolo zločinom prestavať štruktúru domáceho rozpočtu na spôsob, že eurofondy sú na večnosť a nikdy inak. Pretože keď z nejakých dôvodov – nie je ťažké si nejaký domyslieť – kvapkať prestanú, potom „s prepáčením, skapeme“. Uvedomuje si niektorý z politikov (zvlášť tých, ktorí sa oblizujú nad 13 miliardami eur z eurozozpočtu 2014-2020), aké nebezpečné je vypestovať si závislosť od dávok, o ktorých sami nerozhodujú a nemajú rozhodujúci vplyv na ich prítok?
Banková únia v trojstupňovej architektúre, ako sa plánuje, zrejme nikdy dokončená nebude. Jej prvý krok – centrálny dohľad – však príde už v tomto roku. No o čo ďalej bude táto Únia od „preťatia začarovaného kruhu medzi bankami a štátom“, o to bude bližšie k tomu, aby dohľad vo Frankfurte povolil zachraňovať „matku“ napríklad vo Viedni peniazmi slovenských vkladateľov.
Zjednodušenie, že pár desatín percenta nemeckého HDP je pre tunajšiu ekonomiku podstatnejších, než všetky opatrenia našej vlády, je azda najznámejšia z podôb závislosti. Dodajme, že príjemná. Nemecký figový list milosrdne prikryje bezprizornosť „konsolidácie“ Fico & Kažimír aj v najbližších mesiacoch. Či ich bude dvanásť, rozhodne apetít euro-nemeckých spotrebiteľov po slovenskom vývoze. Naopak, neprívetivou a o to škodlivejšou tvárou závislosti, voči ktorej sme úplne bezbranní, je nemecké moratórium na jadrovú energiu. To zvyšuje nákupné ceny elektriny v regióne až tak, že v dosahu na slovenské firmy a zamestnanosť je vyrovnanou konkurenciou zvyšovaniu daní a odvodov.
Inú formu závislosti, ktorá je zničujúca aj preto, že hĺbku problému nikto nevníma, sumarizuje výkrik Roberta Fica: „Bez peňazí z Únie by sme, s prepáčením, skapali“. Aj keď doslovnú pravdivosť výroku spochybníme, prepáčiť štyrom vládam, že dopustili, aby 70-80 percent verejných investícií na Slovensku išlo z európskych zdrojov, je nemožné. Nie, netrváme na tom, že mali eurofondy od začiatku odmietnuť (Aj keď – ako sme dokázali „neskapať“ pred nimi?). Avšak trváme na tom, že bolo zločinom prestavať štruktúru domáceho rozpočtu na spôsob, že eurofondy sú na večnosť a nikdy inak. Pretože keď z nejakých dôvodov – nie je ťažké si nejaký domyslieť – kvapkať prestanú, potom „s prepáčením, skapeme“. Uvedomuje si niektorý z politikov (zvlášť tých, ktorí sa oblizujú nad 13 miliardami eur z eurozozpočtu 2014-2020), aké nebezpečné je vypestovať si závislosť od dávok, o ktorých sami nerozhodujú a nemajú rozhodujúci vplyv na ich prítok?
Banková únia v trojstupňovej architektúre, ako sa plánuje, zrejme nikdy dokončená nebude. Jej prvý krok – centrálny dohľad – však príde už v tomto roku. No o čo ďalej bude táto Únia od „preťatia začarovaného kruhu medzi bankami a štátom“, o to bude bližšie k tomu, aby dohľad vo Frankfurte povolil zachraňovať „matku“ napríklad vo Viedni peniazmi slovenských vkladateľov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.