.ešte pred samotným oznámením vašej kandidatúry na prezidenta ste veľmi dlho váhali. Prečo vlastne?
Už len rozhodnutie prijať prezidentskú kandidatúru je mimoriadne vážne. Preto som ju dlho zvažoval.
.zvažovali ste, či vôbec máte šancu na úspech?
Musel som zvažovať všetky okolnosti, ktoré súvisia s takýmto rozhodnutím, zvažoval som to cez rodinu, cez seba, aj cez následky, ktoré môže takéto rozhodnutie znamenať. Uvedomoval som si, čo do môjho života prinesie nielen prípadné víťazstvo, ale aj samotná kandidatúra. Ale rozhodol som sa slobodne, nie pod nátlakom.
.neváhali ste najmä preto, že vás dlho nechcela podporiť SDKÚ?
Poviem otvorene, že približne pred viac než rokom, keď vznikla Ľudová platforma, ma poprosil o stretnutie Pavol Frešo. Navštívil som ho v jeho županskom úrade, kde mi on sám povedal: Paľo, ty si dobrým kandidátom, urobím všetko preto, aby ťa SDKÚ podporila. Už keď vznikla Ľudová platforma, povedal som, že budovanie alternatívy voči Smeru bude mať význam len vtedy, ak sa tri strany dokážu dohodnúť na základnej mocenskej politike, akou je spoločný prezidentský kandidát. Inak by všetky tie reči o spolupráci boli frázou.
.sDKÚ vám však stále nevedela povedať svoje áno, no KDH vás napokon aj tak postavilo ako kandidáta...
Čo sa týka SDKÚ, tam som trpezlivo čakal. Ale už keď sa rozhodol podporiť ma Most-Híd, cítil som záväzok aj voči tomuto rozhodnutiu.
.ako si vysvetľujete, že vás SDKÚ nechcela?
Nechcem o tom špekulovať. Keď som viedol individuálne rozhovory s predstaviteľmi SDKÚ, uisťovali ma, že ich podporu mám. Paľovi Frešovi som viackrát ponúkal, že prídem na ktorýkoľvek stranícky orgán predstaviť svoju víziu a zodpovedať otázky. Napokon, s SDKÚ som zažil veľa, boli sme s ňou v koalícii, keď som pôsobil na úrovni najvyšších ústavných orgánov.
.vaša kandidatúra dlho rozdeľovala aj samotné KDH. Najmä trnavské KDH zastávalo názor, že KDH musí podporiť svojho otca zakladateľa Jána Čarnogurského. Ešte stále vás to rozdeľuje?
Nie, ani nás to nerozdeľovalo, hoci, samozrejme, napríklad Július Brocka mal iný názor a netajil sa ním. Ja som čakal na rozhodnutie straníckych orgánov a mal som vnútornú podmienku, o ktorej nikto nevedel. Ak by som nemal v hnutí minimálne 80-percentnú podporu, tak by som do toho nešiel. Tá podpora však bola veľká a ukázalo sa, že strana nie je v tejto téme rozdelená.
.július Brocka vám teda sľúbil, že v prvom kole podporí vás, a nie Jána Čarnogurského?
(Smiech.) Nesľúbil. Sme s Julom dobrí priatelia a prežil som už aj väčšie drámy.
.ale zrejme je to pre vás ťažka situácia kandidovať proti Čarnogurskému. Predsa len je to zakladateľ KDH, ktorý vás neskôr odporučil ako svojho nástupcu.
Ján Čarnogurský podľa mňa zostal srdcom kádehák, aj keď už nie je členom strany. Ja som sa pre kandidatúru rozhodol aj preto, že som cítil sympatie iných politických strán, konkrétne SDKÚ a Mostu.
.nemali ste ani na chvíľu pocit, že je vašou morálnou povinnosťou postaviť sa za Čarnogurského, bez ktorého by KDH možno nikdy nebolo?
Ján Čarnogurský zohral najvýznamnejšiu úlohu pri vzniku KDH, ale zakladali sme ho my všetci. Hnutie vznikalo zdola, pričom iniciátormi vzniku kresťanskodemokratických klubov boli Hana Ponická, Ivan Čarnogurský, Konštantín Viktorín, Miroslav Tahy a Anton Selecký. Na základe tejto iniciatívy sme sa rozbehli po Slovensku a zakladali sme kluby KDH, čo vyvrcholilo prvým snemom, kde bol Ján Čarnogurský zvolený za predsedu. Mám k Jánovi Čarnogurskému ten najpriateľskejší vzťah, nás táto kandidatúra nerozdeľuje.
.vy sám ste teda pri svojom rozhodovaní nemali v sebe akúsi kádehácku schizofréniu?
Nie.
.vás síce podporuje strana Most, ale SMK postavila vlastného kandidáta, ktorý zrejme osloví značný počet maďarských voličov. Neohrozilo rozhodnutie SMK vaše šance postúpiť do druhého kola?
Nezaoberám sa rozhodnutiami iných politických strán, ale urobím všetko preto, aby som oslovil aj maďarských voličov. To rozhodnutie SMK však vnímam ako povýšenie straníckeho záujmu nad záujem štátu.
.oni však nevnímajú ako záujem štátu dostať Pavla Hrušovského do druhého kola volieb. Asi im je jedno, či tam budete vy, Kňažko, Kiska, alebo Procházka. Vedeli ste SMK ponúknuť niečo špeciálne oproti iným kandidátom?
Neviem, čo im ponúkajú iní, žiadnu ponuku som zatiaľ nepočul. Mám istú ideu slovensko-maďarských vzťahov, ktorú som viackrát prezentoval. Myslím si, že by bolo dobré zaoberať sa historickým slovensko-maďarským zmierením. Ako prezident by som určite nedopustil, aby hlava nejakého štátu musela prichádzať na Slovensko ako turista, sprevádzaný policajným kordónom.
.v prvom kole zrejme musíte oželieť veľkú časť maďarských voličov, a keďže istá časť kresťanských voličov uprednostní Jána Čarnogurského, pre váš úspech budú napokon kľúčoví liberálni voliči. Ľudia z SDKÚ v zákulisí hovorili, že váhajú s vašou podporou práve preto, že vás nepokladajú za prirodzeného kandidáta pre svojich mestskejších a liberálnych voličov, ktorým bude bližší Kiska či Procházka, teraz aj Kňažko. Prečo by vás mal voliť liberálny volič pravice?
Môj postoj k náročným etickým témam je jasný, tam nemienim kvôli úspechu meniť svoje principiálne názory. Chcem liberálnych voličov presvedčiť, že som tolerantný človek, viem rešpektovať slobodu iných za predpokladu, že nebude sloboda ubližovať tým druhým. Chcem sa otvoriť a byť úplne normálnym človekom, nebudem prešpekulovávať svoju ponuku, ale ju reálne pomenujem. Často sa usmievam, keď niektorí kandidáti píšu svoje programy za akademickými katedrami. Ja som teraz veľa času trávil v uliciach a zhováral sa s ľuďmi. To je skutočná škola politiky, tam stretnete všetkých, kresťana, ateistu, žida, Slováka a Maďara a tí vám zo srdca povedia všetko.
.čo je teda tou vašou ponukou?
Zo spoločnosti sa vytráca spolupatričnosť, polarizuje sa, narastá extrémizmus, ľudia rezignujú vo svojej viere v politiku, hendikepovaní ľudia sú chudáci, ktorých sa nemá kto zastať, zhoršuje sa podnikateľské prostredie, nemá sa kto postaviť za zdravotné sestry a učiteľov. V politike som nadobudol mnoho skúseností a trúfam si ako prezident prispieť k novej spoločenskej atmosfére dôvery a k väčšej jednote.
.skúste byť konkrétnejší.
Prezident má byť dobrým príkladom, ako rešpektovať ústavný poriadok a zákony. Je nenormálne, že jedna občianka Slovenska sa dobrovoľne vzdala občianstva, pretože orgány činné v trestnom konaní nevedia za dlhé roky vyriešiť jej kauzu a my sa nečinne prizeráme, ako bola vyštvaná z krajiny. To by som rozhodne netrpel.
.čo znamená, že by ste netrpeli vyštvanie Hedvigy Malinovej?
Samozrejme, ako prezident by som nemohol zasahovať do vyšetrovania, ale verejne by som o tom probléme hovoril a žiadal nápravu.
.prezident má najväčšie právomoci voči justícii, ktoré Ústavný súd pod vedením Ivetty Macejkovej ešte rozšíril čudesnou interpretáciou, ktorá umožnila Ivanovi Gašparovičovi nevymenovať Jozefa Čentéša do čela prokuratúry. Využívali by ste tieto nové možnosti, ktoré prezidentovi dal Ústavný súd?
Prezident je aj preto hlavou štátu, aby rešpektoval ducha ústavy, čo doterajší prezident nerešpektoval. Ak by som sa ním stal, okamžite by som otvoril tému vyjasnenia tých článkov ústavy, aby bolo jasné, kde prezident koná alebo nekoná v súlade s ústavou. Týkalo by sa to Ústavného a Najvyššieho súdu či Súdnej rady. Určite by som navrhol oddeliť funkciu predsedu Súdnej rady od predsedu Najvyššieho súdu, a dbal by som o väčšiu nezávislosť kreovania Súdnej rady. Problém je v samotných osobách, ktoré vykonávajú súdnu moc, preto by som nemenoval za sudcu človeka, ktorý nespĺňa základné morálne a odborné predpoklady na výkon tejto funkcie. Štefan Harabin nezapadá do kategórie personálnych nominácií, ktoré sú mi sympatické.
.a to je práve horúca otázka najbližších týždňov: je veľmi reálne, že Štefan Harabin sa rozhodne opätovne kandidovať za šéfa NS a v takom prípade je dosť možné, že Súdna rada ho opäť zvolí. Novozvolený prezident tak bude hneď stáť pred úlohou vymenovať Hrabina do tejto funkcie. Čo by ste ako prezident v takom prípade robili?
Nebudem sa predbiehať v populizme a len na vlne akýchsi sympatií či nesympatií hovoriť, že Harabina nevymenujem. Nechcem spraviť žiadny omyl, kde by ma niekto podozrieval zo zneužitia právomocí prezidenta. Tu by som žiadal, aby sme okamžite konkretizovali výkon prezidentských právomocí pri vymenúvaní tých, ktorých má z ústavy právo prezident vymenovať. Mohol prezident vymenovať Čentéša alebo nemohol?
.tvrdíte, že nemohol...
...mal ho vymenovať, lebo tu nedošlo len k zneužitiu právomocí prezidenta, ale aj k nerešpektovaniu trojdelenia moci. Prvýkrát v histórii sa stalo, že prezident nerešpektoval uznesenie Národnej rady.
.touto paralelou chcete naznačiť, že by ste ako prezident vymenovali Štefana Harabina, ak by ho Súdna rada opätovne zvolila do čela NS?
Nie, nevymenoval, zvolil by som opačný postup. Skôr, než by k procesu vymenovania došlo, povedal by som svoje osobné stanovisko, čo musí spĺňať kandidát, aby bol prezidentom vymenovaný za predsedu NS. Harabin tie požiadavky nespĺňa.
.to, že ich nespĺňa, je jasné, ide o to, čo robiť, ak ho Súdna rada zvolí.
Kľúčový moment je, či prezident túto ústavnú právomoc nevymenovať má, alebo nemá. Nechcem sa dostať do takej situácie ako Gašparovič, keď Čentéša nevymenoval, hoci ho vymenovať mal.
.na to sa práve pýtame: hovoríte, že by ste ho nevymenovali, súčasne dávate najavo svoju obavu, že by to mohlo byť protiústavné. Teda má alebo nemá prezident právomoc odmietnuť návrh Súdnej rady?
Ak sa prezident rozhodne, tak musí zvážiť všetky následky takéhoto rozhodnutia vrátane toho, že môže existovať iný právny názor na jeho právomoc pri menovaní ústavných funkcionárov. Preto by som okamžite po zvolení za prezidenta inicioval zmenu ústavy, aby tie pravidlá boli jasné.
.k zmene ústavy by mohlo dôjsť v horizonte mesiacov až rokov, ak vôbec. Toto by ste však museli riešiť rýchlo, pokiaľ by ste podobne ako Gašparovič nechceli zdržiavať vymenovanie zvoleného kandidáta rok či dlhšie.
Existuje množstvo dôvodov, ktoré by ma oprávňovali Harabina nevymenovať. Keď však uvažujem nad týmto problémom, tak sa stále musím vracať do obdobia, keď som prezidenta Gašparoviča veľmi tvrdo kritizoval za to, že nevymenoval Čentéša, ktorého zvolil parlament. Ale áno, ak chcete počuť jednoznačnú odpoveď, tak Harabina by som nevymenoval. Nerád by som však bol prezidentom, ktorého prvý krok v úrade bude porušenie ústavy.
.ak naznačujete, že nevymenovanie Harabina by bolo protiústavné a súčasne hovoríte, že by ste ho nevymenovali, tak by ste ním boli...
O tom by musel rozhodnúť Ústavný súd, ale Harabina by som do funkcie predsedu Najvyššieho súdu nevymenoval.
.nie sú vaše obavy z možnej protiústavnosti zbytočné v tom, že odmietnutie Harabina sa dá odôvodniť v porovnaní s Čentéšom omnoho objektívnejšími dôvodmi...?
Iste, stačí si spomenúť na kauzu Bakiho Sadikiho. Zároveň však skúste trochu pochopiť aj mňa. Hovorím o zmene štýlu prezidentského úradu, o tom, aby tie rozhodnutia boli jasné a čisté a aby nepolarizovali. Zatiaľ je to však všetko hypotetické. Neviem, či sa Štefan Harabin bude o túto funkciu opäť uchádzať, a ak áno, či ho Súdna rada zvolí. To, čo ma teraz na prvom mieste zaujíma, je dodržiavanie ústavy, pretože prezident by mal byť v tejto disciplíne lídrom.
.často sa vraciate k Jozefovi Čentéšovi. Otvorili by ste ako prezident opäť otázku jeho menovania na post generálneho prokurátora, alebo to už považujete za uzavretú vec?
Nepovažujem to za uzavretú vec, pretože na Ústavnom súde sú ešte podania, ktoré sa tejto veci týkajú a o ktorých nie je doteraz rozhodnuté. Budem rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu.
.sám však s nejakou iniciatívou týkajúcou sa tejto kauzy neprídete?
Nie.
.v ktorej oblasti by ste boli ako prezident iniciatívnejší, než bol Ivan Gašparovič?
V prvom rade by som pozýval ministrov a žiadal ich o stanoviská, alebo vysvetlenia konkrétnych krokov. Tiež by som dbal na to, aby sa prezident minimálne raz za štvrťrok stretával s premiérom a predsedom parlamentu a rozprávali sa o zásadných politikách štátu. Ivan Gašparovič prestal rešpektovať politický dialóg. Ja si nepamätám, že by jeho predchodcovia aspoň raz za rok nepozvali na stretnutie predstaviteľov parlamentných strán.
.ako by ste ako prezident pristupovali k županovi Kotlebovi? Ignorovali by ste ho?
Nemôžete nerešpektovať demokratické rozhodnutie občanov ani obchádzať jeden slovenský región, pretože sa ľudia nejako rozhodli.
.ako by teda prebehlo takéto stretnutie s Mariánom Kotlebom?
Pracovne.
.ivan Gašparovič ho teraz pozval na odovzdanie štátnych vyznamenaní. To je podľa vás v poriadku, alebo za hranicou?
Opakujem, musím rešpektovať slobodné slobodné rozhodnutie občanov. Pozvanie je v súlade so zaužívaným protokolom. Ako prezident by som chcel zmenšovať napätie a nepolarizovať spoločnosť, preto rešpektujem vôľu občanov, aj keď s ňou nemusím súhlasiť.
.hovoríte, že by ste chceli ako prezident čeliť extrémizmu, pričom Marián Kotleba je jeho najjasnejším prejavom. V čom by bol váš postoj k nemu iný ako k iným županom?
Nabádal by som ho k riešeniam, ktoré by neboli extrémne. Nebolo by však správne, keby som pred ním úplne zabuchol dvere. S ľuďmi sa treba rozprávať, aj to je úloha prezidenta.
.teda by ste sa ho snažili poľudštiť?
Snažil by som sa pôsobiť na to, aby bol humánnejší. (Úsmev.)
.v médiách sa objavili informácie, že ste boli počas socializmu členom Strany slobody, ktorá bola súčasťou Národného frontu. Je to pravda?
Je to pravda. Bola to tradícia, ktorú držal v rodine ešte môj starý otec, potom otec a v ktorej som ja pokračoval. To je všetko. Nepôsobil som v žiadnych štruktúrach ani orgánoch.
.teda nijako ste sa nepodieľali na činnosti tejto strany?
Nie. Bol som tam registrovaný, ale nijako som sa neangažoval. Môj nebohý starý otec do tejto strany vstupoval ako do katolíckej strany, v čase keď vznikala ako vzdor voči komunizmu.
.viete povedať váš prezidentský vzor?
Asi Ronald Reagan.
.ktorých slovenských politikov si najviac vážite?
Môžem aj neodpovedať? (Úsmev.)
.môžete. Ktorý z odchodov z KDH vás najviac mrzí?
Každý, ale emocionálne najťažšie som prežíval, keď odchádzali Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer.
.na záver chyták – ktorý z pravicových kandidátov má podľa vás najväčšiu šancu postúpiť do druhého kola prezidentských volieb?
Hrušovský! (Smiech.)
Pavol Hrušovský/
Narodil sa v roku 1952 vo Veľkej Mani. Vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave a pracoval ako vedúci právneho oddelenia spotrebného družstva Jednota v Nitre. Po novembri 1989 vstúpil do KDH a za túto stranu bol zvolený do Federálneho zhromaždenia v Prahe. Neskôr pôsobil ako poslanec slovenského parlamentu a od roku 2002 do februára 2006 bol aj jeho predsedom. V roku 2000 vystriedal Jána Čarnogurského na čele KDH a túto funkciu zastával do roku 2009. V marcových prezidentských voľbách je kandidátom KDH, SDKÚ a Mostu. Žije v Nitre, je ženatý a má jedného syna.
Už len rozhodnutie prijať prezidentskú kandidatúru je mimoriadne vážne. Preto som ju dlho zvažoval.
.zvažovali ste, či vôbec máte šancu na úspech?
Musel som zvažovať všetky okolnosti, ktoré súvisia s takýmto rozhodnutím, zvažoval som to cez rodinu, cez seba, aj cez následky, ktoré môže takéto rozhodnutie znamenať. Uvedomoval som si, čo do môjho života prinesie nielen prípadné víťazstvo, ale aj samotná kandidatúra. Ale rozhodol som sa slobodne, nie pod nátlakom.
.neváhali ste najmä preto, že vás dlho nechcela podporiť SDKÚ?
Poviem otvorene, že približne pred viac než rokom, keď vznikla Ľudová platforma, ma poprosil o stretnutie Pavol Frešo. Navštívil som ho v jeho županskom úrade, kde mi on sám povedal: Paľo, ty si dobrým kandidátom, urobím všetko preto, aby ťa SDKÚ podporila. Už keď vznikla Ľudová platforma, povedal som, že budovanie alternatívy voči Smeru bude mať význam len vtedy, ak sa tri strany dokážu dohodnúť na základnej mocenskej politike, akou je spoločný prezidentský kandidát. Inak by všetky tie reči o spolupráci boli frázou.
.sDKÚ vám však stále nevedela povedať svoje áno, no KDH vás napokon aj tak postavilo ako kandidáta...
Čo sa týka SDKÚ, tam som trpezlivo čakal. Ale už keď sa rozhodol podporiť ma Most-Híd, cítil som záväzok aj voči tomuto rozhodnutiu.
.ako si vysvetľujete, že vás SDKÚ nechcela?
Nechcem o tom špekulovať. Keď som viedol individuálne rozhovory s predstaviteľmi SDKÚ, uisťovali ma, že ich podporu mám. Paľovi Frešovi som viackrát ponúkal, že prídem na ktorýkoľvek stranícky orgán predstaviť svoju víziu a zodpovedať otázky. Napokon, s SDKÚ som zažil veľa, boli sme s ňou v koalícii, keď som pôsobil na úrovni najvyšších ústavných orgánov.
.vaša kandidatúra dlho rozdeľovala aj samotné KDH. Najmä trnavské KDH zastávalo názor, že KDH musí podporiť svojho otca zakladateľa Jána Čarnogurského. Ešte stále vás to rozdeľuje?
Nie, ani nás to nerozdeľovalo, hoci, samozrejme, napríklad Július Brocka mal iný názor a netajil sa ním. Ja som čakal na rozhodnutie straníckych orgánov a mal som vnútornú podmienku, o ktorej nikto nevedel. Ak by som nemal v hnutí minimálne 80-percentnú podporu, tak by som do toho nešiel. Tá podpora však bola veľká a ukázalo sa, že strana nie je v tejto téme rozdelená.
.július Brocka vám teda sľúbil, že v prvom kole podporí vás, a nie Jána Čarnogurského?
(Smiech.) Nesľúbil. Sme s Julom dobrí priatelia a prežil som už aj väčšie drámy.
.ale zrejme je to pre vás ťažka situácia kandidovať proti Čarnogurskému. Predsa len je to zakladateľ KDH, ktorý vás neskôr odporučil ako svojho nástupcu.
Ján Čarnogurský podľa mňa zostal srdcom kádehák, aj keď už nie je členom strany. Ja som sa pre kandidatúru rozhodol aj preto, že som cítil sympatie iných politických strán, konkrétne SDKÚ a Mostu.
.nemali ste ani na chvíľu pocit, že je vašou morálnou povinnosťou postaviť sa za Čarnogurského, bez ktorého by KDH možno nikdy nebolo?
Ján Čarnogurský zohral najvýznamnejšiu úlohu pri vzniku KDH, ale zakladali sme ho my všetci. Hnutie vznikalo zdola, pričom iniciátormi vzniku kresťanskodemokratických klubov boli Hana Ponická, Ivan Čarnogurský, Konštantín Viktorín, Miroslav Tahy a Anton Selecký. Na základe tejto iniciatívy sme sa rozbehli po Slovensku a zakladali sme kluby KDH, čo vyvrcholilo prvým snemom, kde bol Ján Čarnogurský zvolený za predsedu. Mám k Jánovi Čarnogurskému ten najpriateľskejší vzťah, nás táto kandidatúra nerozdeľuje.
.vy sám ste teda pri svojom rozhodovaní nemali v sebe akúsi kádehácku schizofréniu?
Nie.
.vás síce podporuje strana Most, ale SMK postavila vlastného kandidáta, ktorý zrejme osloví značný počet maďarských voličov. Neohrozilo rozhodnutie SMK vaše šance postúpiť do druhého kola?
Nezaoberám sa rozhodnutiami iných politických strán, ale urobím všetko preto, aby som oslovil aj maďarských voličov. To rozhodnutie SMK však vnímam ako povýšenie straníckeho záujmu nad záujem štátu.
.oni však nevnímajú ako záujem štátu dostať Pavla Hrušovského do druhého kola volieb. Asi im je jedno, či tam budete vy, Kňažko, Kiska, alebo Procházka. Vedeli ste SMK ponúknuť niečo špeciálne oproti iným kandidátom?
Neviem, čo im ponúkajú iní, žiadnu ponuku som zatiaľ nepočul. Mám istú ideu slovensko-maďarských vzťahov, ktorú som viackrát prezentoval. Myslím si, že by bolo dobré zaoberať sa historickým slovensko-maďarským zmierením. Ako prezident by som určite nedopustil, aby hlava nejakého štátu musela prichádzať na Slovensko ako turista, sprevádzaný policajným kordónom.
.v prvom kole zrejme musíte oželieť veľkú časť maďarských voličov, a keďže istá časť kresťanských voličov uprednostní Jána Čarnogurského, pre váš úspech budú napokon kľúčoví liberálni voliči. Ľudia z SDKÚ v zákulisí hovorili, že váhajú s vašou podporou práve preto, že vás nepokladajú za prirodzeného kandidáta pre svojich mestskejších a liberálnych voličov, ktorým bude bližší Kiska či Procházka, teraz aj Kňažko. Prečo by vás mal voliť liberálny volič pravice?
Môj postoj k náročným etickým témam je jasný, tam nemienim kvôli úspechu meniť svoje principiálne názory. Chcem liberálnych voličov presvedčiť, že som tolerantný človek, viem rešpektovať slobodu iných za predpokladu, že nebude sloboda ubližovať tým druhým. Chcem sa otvoriť a byť úplne normálnym človekom, nebudem prešpekulovávať svoju ponuku, ale ju reálne pomenujem. Často sa usmievam, keď niektorí kandidáti píšu svoje programy za akademickými katedrami. Ja som teraz veľa času trávil v uliciach a zhováral sa s ľuďmi. To je skutočná škola politiky, tam stretnete všetkých, kresťana, ateistu, žida, Slováka a Maďara a tí vám zo srdca povedia všetko.
.čo je teda tou vašou ponukou?
Zo spoločnosti sa vytráca spolupatričnosť, polarizuje sa, narastá extrémizmus, ľudia rezignujú vo svojej viere v politiku, hendikepovaní ľudia sú chudáci, ktorých sa nemá kto zastať, zhoršuje sa podnikateľské prostredie, nemá sa kto postaviť za zdravotné sestry a učiteľov. V politike som nadobudol mnoho skúseností a trúfam si ako prezident prispieť k novej spoločenskej atmosfére dôvery a k väčšej jednote.
.skúste byť konkrétnejší.
Prezident má byť dobrým príkladom, ako rešpektovať ústavný poriadok a zákony. Je nenormálne, že jedna občianka Slovenska sa dobrovoľne vzdala občianstva, pretože orgány činné v trestnom konaní nevedia za dlhé roky vyriešiť jej kauzu a my sa nečinne prizeráme, ako bola vyštvaná z krajiny. To by som rozhodne netrpel.
.čo znamená, že by ste netrpeli vyštvanie Hedvigy Malinovej?
Samozrejme, ako prezident by som nemohol zasahovať do vyšetrovania, ale verejne by som o tom probléme hovoril a žiadal nápravu.
.prezident má najväčšie právomoci voči justícii, ktoré Ústavný súd pod vedením Ivetty Macejkovej ešte rozšíril čudesnou interpretáciou, ktorá umožnila Ivanovi Gašparovičovi nevymenovať Jozefa Čentéša do čela prokuratúry. Využívali by ste tieto nové možnosti, ktoré prezidentovi dal Ústavný súd?
Prezident je aj preto hlavou štátu, aby rešpektoval ducha ústavy, čo doterajší prezident nerešpektoval. Ak by som sa ním stal, okamžite by som otvoril tému vyjasnenia tých článkov ústavy, aby bolo jasné, kde prezident koná alebo nekoná v súlade s ústavou. Týkalo by sa to Ústavného a Najvyššieho súdu či Súdnej rady. Určite by som navrhol oddeliť funkciu predsedu Súdnej rady od predsedu Najvyššieho súdu, a dbal by som o väčšiu nezávislosť kreovania Súdnej rady. Problém je v samotných osobách, ktoré vykonávajú súdnu moc, preto by som nemenoval za sudcu človeka, ktorý nespĺňa základné morálne a odborné predpoklady na výkon tejto funkcie. Štefan Harabin nezapadá do kategórie personálnych nominácií, ktoré sú mi sympatické.
.a to je práve horúca otázka najbližších týždňov: je veľmi reálne, že Štefan Harabin sa rozhodne opätovne kandidovať za šéfa NS a v takom prípade je dosť možné, že Súdna rada ho opäť zvolí. Novozvolený prezident tak bude hneď stáť pred úlohou vymenovať Hrabina do tejto funkcie. Čo by ste ako prezident v takom prípade robili?
Nebudem sa predbiehať v populizme a len na vlne akýchsi sympatií či nesympatií hovoriť, že Harabina nevymenujem. Nechcem spraviť žiadny omyl, kde by ma niekto podozrieval zo zneužitia právomocí prezidenta. Tu by som žiadal, aby sme okamžite konkretizovali výkon prezidentských právomocí pri vymenúvaní tých, ktorých má z ústavy právo prezident vymenovať. Mohol prezident vymenovať Čentéša alebo nemohol?
.tvrdíte, že nemohol...
...mal ho vymenovať, lebo tu nedošlo len k zneužitiu právomocí prezidenta, ale aj k nerešpektovaniu trojdelenia moci. Prvýkrát v histórii sa stalo, že prezident nerešpektoval uznesenie Národnej rady.
.touto paralelou chcete naznačiť, že by ste ako prezident vymenovali Štefana Harabina, ak by ho Súdna rada opätovne zvolila do čela NS?
Nie, nevymenoval, zvolil by som opačný postup. Skôr, než by k procesu vymenovania došlo, povedal by som svoje osobné stanovisko, čo musí spĺňať kandidát, aby bol prezidentom vymenovaný za predsedu NS. Harabin tie požiadavky nespĺňa.
.to, že ich nespĺňa, je jasné, ide o to, čo robiť, ak ho Súdna rada zvolí.
Kľúčový moment je, či prezident túto ústavnú právomoc nevymenovať má, alebo nemá. Nechcem sa dostať do takej situácie ako Gašparovič, keď Čentéša nevymenoval, hoci ho vymenovať mal.
.na to sa práve pýtame: hovoríte, že by ste ho nevymenovali, súčasne dávate najavo svoju obavu, že by to mohlo byť protiústavné. Teda má alebo nemá prezident právomoc odmietnuť návrh Súdnej rady?
Ak sa prezident rozhodne, tak musí zvážiť všetky následky takéhoto rozhodnutia vrátane toho, že môže existovať iný právny názor na jeho právomoc pri menovaní ústavných funkcionárov. Preto by som okamžite po zvolení za prezidenta inicioval zmenu ústavy, aby tie pravidlá boli jasné.
.k zmene ústavy by mohlo dôjsť v horizonte mesiacov až rokov, ak vôbec. Toto by ste však museli riešiť rýchlo, pokiaľ by ste podobne ako Gašparovič nechceli zdržiavať vymenovanie zvoleného kandidáta rok či dlhšie.
Existuje množstvo dôvodov, ktoré by ma oprávňovali Harabina nevymenovať. Keď však uvažujem nad týmto problémom, tak sa stále musím vracať do obdobia, keď som prezidenta Gašparoviča veľmi tvrdo kritizoval za to, že nevymenoval Čentéša, ktorého zvolil parlament. Ale áno, ak chcete počuť jednoznačnú odpoveď, tak Harabina by som nevymenoval. Nerád by som však bol prezidentom, ktorého prvý krok v úrade bude porušenie ústavy.
.ak naznačujete, že nevymenovanie Harabina by bolo protiústavné a súčasne hovoríte, že by ste ho nevymenovali, tak by ste ním boli...
O tom by musel rozhodnúť Ústavný súd, ale Harabina by som do funkcie predsedu Najvyššieho súdu nevymenoval.
.nie sú vaše obavy z možnej protiústavnosti zbytočné v tom, že odmietnutie Harabina sa dá odôvodniť v porovnaní s Čentéšom omnoho objektívnejšími dôvodmi...?
Iste, stačí si spomenúť na kauzu Bakiho Sadikiho. Zároveň však skúste trochu pochopiť aj mňa. Hovorím o zmene štýlu prezidentského úradu, o tom, aby tie rozhodnutia boli jasné a čisté a aby nepolarizovali. Zatiaľ je to však všetko hypotetické. Neviem, či sa Štefan Harabin bude o túto funkciu opäť uchádzať, a ak áno, či ho Súdna rada zvolí. To, čo ma teraz na prvom mieste zaujíma, je dodržiavanie ústavy, pretože prezident by mal byť v tejto disciplíne lídrom.
.často sa vraciate k Jozefovi Čentéšovi. Otvorili by ste ako prezident opäť otázku jeho menovania na post generálneho prokurátora, alebo to už považujete za uzavretú vec?
Nepovažujem to za uzavretú vec, pretože na Ústavnom súde sú ešte podania, ktoré sa tejto veci týkajú a o ktorých nie je doteraz rozhodnuté. Budem rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu.
.sám však s nejakou iniciatívou týkajúcou sa tejto kauzy neprídete?
Nie.
.v ktorej oblasti by ste boli ako prezident iniciatívnejší, než bol Ivan Gašparovič?
V prvom rade by som pozýval ministrov a žiadal ich o stanoviská, alebo vysvetlenia konkrétnych krokov. Tiež by som dbal na to, aby sa prezident minimálne raz za štvrťrok stretával s premiérom a predsedom parlamentu a rozprávali sa o zásadných politikách štátu. Ivan Gašparovič prestal rešpektovať politický dialóg. Ja si nepamätám, že by jeho predchodcovia aspoň raz za rok nepozvali na stretnutie predstaviteľov parlamentných strán.
.ako by ste ako prezident pristupovali k županovi Kotlebovi? Ignorovali by ste ho?
Nemôžete nerešpektovať demokratické rozhodnutie občanov ani obchádzať jeden slovenský región, pretože sa ľudia nejako rozhodli.
.ako by teda prebehlo takéto stretnutie s Mariánom Kotlebom?
Pracovne.
.ivan Gašparovič ho teraz pozval na odovzdanie štátnych vyznamenaní. To je podľa vás v poriadku, alebo za hranicou?
Opakujem, musím rešpektovať slobodné slobodné rozhodnutie občanov. Pozvanie je v súlade so zaužívaným protokolom. Ako prezident by som chcel zmenšovať napätie a nepolarizovať spoločnosť, preto rešpektujem vôľu občanov, aj keď s ňou nemusím súhlasiť.
.hovoríte, že by ste chceli ako prezident čeliť extrémizmu, pričom Marián Kotleba je jeho najjasnejším prejavom. V čom by bol váš postoj k nemu iný ako k iným županom?
Nabádal by som ho k riešeniam, ktoré by neboli extrémne. Nebolo by však správne, keby som pred ním úplne zabuchol dvere. S ľuďmi sa treba rozprávať, aj to je úloha prezidenta.
.teda by ste sa ho snažili poľudštiť?
Snažil by som sa pôsobiť na to, aby bol humánnejší. (Úsmev.)
.v médiách sa objavili informácie, že ste boli počas socializmu členom Strany slobody, ktorá bola súčasťou Národného frontu. Je to pravda?
Je to pravda. Bola to tradícia, ktorú držal v rodine ešte môj starý otec, potom otec a v ktorej som ja pokračoval. To je všetko. Nepôsobil som v žiadnych štruktúrach ani orgánoch.
.teda nijako ste sa nepodieľali na činnosti tejto strany?
Nie. Bol som tam registrovaný, ale nijako som sa neangažoval. Môj nebohý starý otec do tejto strany vstupoval ako do katolíckej strany, v čase keď vznikala ako vzdor voči komunizmu.
.viete povedať váš prezidentský vzor?
Asi Ronald Reagan.
.ktorých slovenských politikov si najviac vážite?
Môžem aj neodpovedať? (Úsmev.)
.môžete. Ktorý z odchodov z KDH vás najviac mrzí?
Každý, ale emocionálne najťažšie som prežíval, keď odchádzali Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer.
.na záver chyták – ktorý z pravicových kandidátov má podľa vás najväčšiu šancu postúpiť do druhého kola prezidentských volieb?
Hrušovský! (Smiech.)
Pavol Hrušovský/
Narodil sa v roku 1952 vo Veľkej Mani. Vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave a pracoval ako vedúci právneho oddelenia spotrebného družstva Jednota v Nitre. Po novembri 1989 vstúpil do KDH a za túto stranu bol zvolený do Federálneho zhromaždenia v Prahe. Neskôr pôsobil ako poslanec slovenského parlamentu a od roku 2002 do februára 2006 bol aj jeho predsedom. V roku 2000 vystriedal Jána Čarnogurského na čele KDH a túto funkciu zastával do roku 2009. V marcových prezidentských voľbách je kandidátom KDH, SDKÚ a Mostu. Žije v Nitre, je ženatý a má jedného syna.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.