.rozhodnutiu podnikať v oblasti zdravej výživy často predchádza osobná skúsenosť, ktorá poukáže na dôležitosť kvalitnej stravy. Podobne ako zakladateľ firmy Alfa Bio Ján Lunter „objavil“ tofu počas choroby svojej mamy, aj Zuzanu Šebanovú priviedla k záujmu o zdravé stravovanie oslabená imunita jej dcéry. Keďže klasická medicína neprinášala žiadne zlepšenie, hľadala inú cestu. Nakoniec zmenila stravovanie, antibiotiká vymenila za prírodné liečivá a po dvoch mesiacoch bolo po probléme. „Prvý raz som sa vtedy zamyslela nad tým, ako to, čo jeme, ovplyvňuje náš zdravotný stav.“
.hodnoty, nie peniaze
V tom čase ešte pôsobila v inom biznise. Bola spolumajiteľkou tlačiarne, ktorej sa venovala pätnásť rokov. „To je tak akurát, aby vás to prestalo baviť,“ smeje sa. Po troch rokoch štúdia alternatívnych liečebných metód a zdravého stravovania v roku 2006 založila na Kvačalovej ulici maličké biopotraviny Slnečnica. Hoci Bratislava bola vhodným miestom na rozbeh podobného obchodu – v menších mestách vtedy ešte chýbala klientela pre drahšiu biostravu – nevychádzala zo žiadnej analýzy, ktorá by identifikovala dieru na trhu. „Naopak, šla som úplne do tmy,“ vraví a zdôrazňuje, že na počiatku boli čisto osobné dôvody: „Chcela som niečo iné, ako ponúkajú bežné obchody a zistila som, že biopotraviny tu jednoducho nedostať.“ V hlavnom meste síce bolo zopár obchodov so zdravou výživou, no ich sortiment jej nestačil.
Ukázalo sa, že malý obchod je vyčerpávajúci. „Chceme udržať prijateľné ceny, no to znamená malé marže. Preto musíme mať vysoký obrat tovaru. Nezarobíme veľa, ale kvôli tomu to nerobím.“ Časom sa malý obchodík rozšíril, no úzke priestory medzi regálmi so širokým sortimentom navrávajú, že aj súčasná veľkosť čochvíľa nebude postačovať. Hoci sa obchodu dnes darí, začiatky neboli jednoduché: „Bolo to katastrofické, ľudia na to ešte neboli pripravení. Prvé tri roky to bol len finančne veľmi náročný koníček.“ V obchode dnes pracuje ešte šesť ďalších ľudí a ku kamennej predajni pribudol internetový obchod a poradenstvo. Slnečnica má denne vyše dvesto klientov, z toho väčšina je pravidelných. S viacerými z nich sa spriatelili. „Dlho panoval názor, že biopotraviny sú luxus, ale dnes už to neplatí. Chodia k nám aj študenti, učitelia či dôchodcovia. Rozhodnutie stravovať sa zdravo a kvalitne je viac otázkou hodnôt, ako peňazí.“ Časom sa vyprofilovali rôzne skupiny nakupujúcich: mamičky s malými deťmi, ľudia so zdravotnými problémami a ľudia, pre ktorých je zdravá strava samozrejmou súčasťou kvalitného života.
Zuzana Šebanová je v obchode osobne prítomná: „Vieme ľuďom poradiť a robíme to s nasadením. Nie je to len o nakupovaní, stáli zákazníci s nami často riešia aj zdravotné problémy.“
.naozaj drahé?
Medzi ekologickými produktmi na pultoch v Slnečnici sa nájde aj víno, pivo, limonády, čokoláda či dokonca kozmetické tovary ako šampóny alebo farba na vlasy. Slnečnica sa hrdí širokým sortimentom čerstvého tovaru – ovocia, zeleniny, chleba, mäsa, alebo mlieka – ktorého denný manažment je pre obchodníka najnáročnejší a zároveň najmenej rentabilný. Najviac tovaru objednávajú z bio veľkoobchodu v Rakúsku, no snažia sa o čo najviac slovenských výrobkov (jedným z cieľov biofarmárčenia sú čo najkratšie prepravné vzdialenosti tovaru). „Domáci trh ekofarmárov bol malý, ale posledný rok či dva sa rozrastá. Mlieko, vajcia, mäso, niektoré oleje, syry a jablká máme od nás.“ Pravidelne navštevujú bioveľtrh v nemeckom Norimbergu, kde sledujú novinky a trendy na trhu. Biofiriem je čoraz viac, otázna je však ich spoľahlivosť: „Nájdu sa aj takí, ktorí chcú rýchlo zarobiť na niečom modernom. No v Nemecku je veľa firiem, ktoré majú tridsať rokov. Ak už vtedy začali robiť bioprodukciu, je zrejmé, že za tým bolo presvedčenie a nie vidina rýchleho zárobku.“
Veľká väčšina tovarov v Slnečnici sú certifikované biopotraviny, výnimkou sú potraviny pre špeciálne stravovanie, ktoré nie sú dostupné v bio kvalite. Nálepku bioproduktu majú potraviny vyrobené podľa zásad ekologického hospodárstva, sú kontrolované národnou inštitúciou, ktorá udeľuje certifikáty (značka EKO). Ekofarmári nepoužívajú chemikálie, umelé hnojivá a pesticídy, ale radšej prirodzený maštaľný hnoj alebo kompost. Získať certifikát nie je jednoduché: farma musí napríklad prečkať päť rokov, kým sa jej pôda, znehodnotená konvenčnými hnojivami, zregeneruje. Mäso musí pochádzať zo „spokojných“ zvierat, ktoré sa pasú na pastvinách a nedostávajú rastové hormóny. Bio vajce pochádza od sliepky, ktorá behá po čerstvom vzduchu a nemá pristrihnuté krídla. Rôznymi úzkymi klietkami nestresovaná ovca či krava je odolnejšia voči parazitom i chorobám.
Niektoré základné tovary, ako maslo, vajíčka, jogurty či tvaroh sú cenovo porovnateľné s ich konvenčným ekvivalentom. Ostatné produkty sú zväčša drahšie, niektoré viacnásobne. V princípe platí, že biopotraviny sú približne o štvrtinu drahšie, ako bežné. Avšak to, že by boli drahšie „naozaj“, Zuzana Šebanová spochybňuje: „Ak zjete obyčajný bio jogurt, chlieb či maslo, ste sýtejší, telo získa viac výživných látok a určite vám lepšie chutí. Nafúknutá umelo vyrobená náhrada vás tak nezasýti,“ vysvetľuje. „Neskromnosť nás doviedla k tomu, že ľudia chcú mať veľa všetkého, a priemysel produkuje nezmyselné potraviny. Biopotraviny mnohí považujú za úchylku, ale podľa mňa je úchylkou namiesto masla či jogurtu jesť ich umelohmotné náhrady. Bioprodukty sú len návratom k tomu, čo naši predkovia jedli kedysi – normálne jedlo, ktoré vyprodukovala príroda.“
.hodnoty, nie peniaze
V tom čase ešte pôsobila v inom biznise. Bola spolumajiteľkou tlačiarne, ktorej sa venovala pätnásť rokov. „To je tak akurát, aby vás to prestalo baviť,“ smeje sa. Po troch rokoch štúdia alternatívnych liečebných metód a zdravého stravovania v roku 2006 založila na Kvačalovej ulici maličké biopotraviny Slnečnica. Hoci Bratislava bola vhodným miestom na rozbeh podobného obchodu – v menších mestách vtedy ešte chýbala klientela pre drahšiu biostravu – nevychádzala zo žiadnej analýzy, ktorá by identifikovala dieru na trhu. „Naopak, šla som úplne do tmy,“ vraví a zdôrazňuje, že na počiatku boli čisto osobné dôvody: „Chcela som niečo iné, ako ponúkajú bežné obchody a zistila som, že biopotraviny tu jednoducho nedostať.“ V hlavnom meste síce bolo zopár obchodov so zdravou výživou, no ich sortiment jej nestačil.
Ukázalo sa, že malý obchod je vyčerpávajúci. „Chceme udržať prijateľné ceny, no to znamená malé marže. Preto musíme mať vysoký obrat tovaru. Nezarobíme veľa, ale kvôli tomu to nerobím.“ Časom sa malý obchodík rozšíril, no úzke priestory medzi regálmi so širokým sortimentom navrávajú, že aj súčasná veľkosť čochvíľa nebude postačovať. Hoci sa obchodu dnes darí, začiatky neboli jednoduché: „Bolo to katastrofické, ľudia na to ešte neboli pripravení. Prvé tri roky to bol len finančne veľmi náročný koníček.“ V obchode dnes pracuje ešte šesť ďalších ľudí a ku kamennej predajni pribudol internetový obchod a poradenstvo. Slnečnica má denne vyše dvesto klientov, z toho väčšina je pravidelných. S viacerými z nich sa spriatelili. „Dlho panoval názor, že biopotraviny sú luxus, ale dnes už to neplatí. Chodia k nám aj študenti, učitelia či dôchodcovia. Rozhodnutie stravovať sa zdravo a kvalitne je viac otázkou hodnôt, ako peňazí.“ Časom sa vyprofilovali rôzne skupiny nakupujúcich: mamičky s malými deťmi, ľudia so zdravotnými problémami a ľudia, pre ktorých je zdravá strava samozrejmou súčasťou kvalitného života.
Zuzana Šebanová je v obchode osobne prítomná: „Vieme ľuďom poradiť a robíme to s nasadením. Nie je to len o nakupovaní, stáli zákazníci s nami často riešia aj zdravotné problémy.“
.naozaj drahé?
Medzi ekologickými produktmi na pultoch v Slnečnici sa nájde aj víno, pivo, limonády, čokoláda či dokonca kozmetické tovary ako šampóny alebo farba na vlasy. Slnečnica sa hrdí širokým sortimentom čerstvého tovaru – ovocia, zeleniny, chleba, mäsa, alebo mlieka – ktorého denný manažment je pre obchodníka najnáročnejší a zároveň najmenej rentabilný. Najviac tovaru objednávajú z bio veľkoobchodu v Rakúsku, no snažia sa o čo najviac slovenských výrobkov (jedným z cieľov biofarmárčenia sú čo najkratšie prepravné vzdialenosti tovaru). „Domáci trh ekofarmárov bol malý, ale posledný rok či dva sa rozrastá. Mlieko, vajcia, mäso, niektoré oleje, syry a jablká máme od nás.“ Pravidelne navštevujú bioveľtrh v nemeckom Norimbergu, kde sledujú novinky a trendy na trhu. Biofiriem je čoraz viac, otázna je však ich spoľahlivosť: „Nájdu sa aj takí, ktorí chcú rýchlo zarobiť na niečom modernom. No v Nemecku je veľa firiem, ktoré majú tridsať rokov. Ak už vtedy začali robiť bioprodukciu, je zrejmé, že za tým bolo presvedčenie a nie vidina rýchleho zárobku.“
Veľká väčšina tovarov v Slnečnici sú certifikované biopotraviny, výnimkou sú potraviny pre špeciálne stravovanie, ktoré nie sú dostupné v bio kvalite. Nálepku bioproduktu majú potraviny vyrobené podľa zásad ekologického hospodárstva, sú kontrolované národnou inštitúciou, ktorá udeľuje certifikáty (značka EKO). Ekofarmári nepoužívajú chemikálie, umelé hnojivá a pesticídy, ale radšej prirodzený maštaľný hnoj alebo kompost. Získať certifikát nie je jednoduché: farma musí napríklad prečkať päť rokov, kým sa jej pôda, znehodnotená konvenčnými hnojivami, zregeneruje. Mäso musí pochádzať zo „spokojných“ zvierat, ktoré sa pasú na pastvinách a nedostávajú rastové hormóny. Bio vajce pochádza od sliepky, ktorá behá po čerstvom vzduchu a nemá pristrihnuté krídla. Rôznymi úzkymi klietkami nestresovaná ovca či krava je odolnejšia voči parazitom i chorobám.
Niektoré základné tovary, ako maslo, vajíčka, jogurty či tvaroh sú cenovo porovnateľné s ich konvenčným ekvivalentom. Ostatné produkty sú zväčša drahšie, niektoré viacnásobne. V princípe platí, že biopotraviny sú približne o štvrtinu drahšie, ako bežné. Avšak to, že by boli drahšie „naozaj“, Zuzana Šebanová spochybňuje: „Ak zjete obyčajný bio jogurt, chlieb či maslo, ste sýtejší, telo získa viac výživných látok a určite vám lepšie chutí. Nafúknutá umelo vyrobená náhrada vás tak nezasýti,“ vysvetľuje. „Neskromnosť nás doviedla k tomu, že ľudia chcú mať veľa všetkého, a priemysel produkuje nezmyselné potraviny. Biopotraviny mnohí považujú za úchylku, ale podľa mňa je úchylkou namiesto masla či jogurtu jesť ich umelohmotné náhrady. Bioprodukty sú len návratom k tomu, čo naši predkovia jedli kedysi – normálne jedlo, ktoré vyprodukovala príroda.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.