Ale myslím si, že situácia v roku 2014 bude vyváženejšia. Aj keď existujú vážne riziká, ktorým môže americká ekonomika čeliť v budúcom roku, je tu aj veľká šanca, že rast bude podstatne silnejší, ako to bolo od čias pred začiatkom recesie.
.rekapitulácia
Keď som v neskorom lete roku 2007 hovoril na výročnej konferencii FED v Jackson Hole o vážnych rizikách ekonomického výhľadu, ekonomika ešte stále expandovala. Varoval som, že ceny nehnuteľností začali klesať v lete roku 2006 z nebezpečne vysokej úrovne, čo naznačovalo budúci kolaps stavebnej činnosti a veľké straty v imaní domácností.
Zdôraznil som vtedy aj to, že finančné trhy sa stali nefunkčnými. Banky a ďalšie finančné inštitúcie začali mať pochybnosti o hodnote rôznych cenných papierov, krytých aktívami na ich vlastných bilanciách aj na bilanciách potenciálnych zmluvných protistrán. Nikto nevedel, aké sú skutočné hodnoty swapov úverového zlyhania (takzvaných CDS). Finančné inštitúcie sa preto zdráhali požičiavať iným finančným inštitúciám. S narušenými úverovými tokmi sa však ekonomika nemohla ďalej rozvíjať.
Navyše, varoval som, že FED je príliš nedbanlivý a mal by výrazne znížiť federálnu úrokovú sadzbu. Ekonomika dosiahla vrchol o niekoľko mesiacov neskôr, a FED začal s agresívnym uvoľňovaním v roku 2008. Hoci FED a ministerstvo financií USA spolupracovali pri riešení dysfunkcie finančného trhu, nestačilo to na obnovenie stabilného ekonomického rastu.
Obnovenie normálneho stavu finančných trhov a zníženie úrokových sadzieb spôsobilo ekonomický vzostup v lete roku 2009, čo viedlo mnohých prognostikov a účastníkov trhu k očakávaniu, že po recesii príde typické rýchle zotavenie. Varoval som, že oživenie bude oveľa vlažnejšie, než sa očakávalo, na rozdiel od predchádzajúcich hospodárskych cyklov. Recesiu, ktorá sa začala na konci roka 2007, nevyvolali vysoké úrokové sadzby, a tak ich zníženie malo len malý vplyv.
Nová americká administratíva prezidenta Baracka Obamu oznámila trojročný fiškálny balíček, určený na stimuláciu agregátneho dopytu. Fiškálny stimul mal podľa úradníkov spôsobiť, že ekonomika znova naskočí, pretože sa tak stalo už aj v minulosti. Ale fiškálny balíček nebol príliš efektívny. Bol príliš malý na to, aby mohol nahradiť výpadok v ekonomike. Mnohé zo „stimulov" iba financovali zvýšené výdavky vlád štátov, ktoré by mohli byť zaplatené aj inými spôsobmi. Iné časti stimulu skončili u jednotlivcov, ale vzhľadom na povahu fiškálneho balíčka zvýšenie transferov a výdavkov viac zvýšilo štátny dlh ako HDP.
Keď FED videl, že pokračujúci vzostup je slabý, začal so stratégiou „nekonvenčnej menovej politiky". Kombinoval rozsiahle nákupy dlhodobých cenných papierov (kvantitatívne uvoľňovanie), so sľubom, že na dlhší čas podrží extrémne nízke sadzby krátkodobých federálnych rezerv. Cieľom bolo podporiť portfóliových investorov, aby sa presunuli do akcií a iných aktív, s výsledným zvýšením ich ceny, a tak potlačiť nahor bohatstvo domácností a spotrebiteľské výdavky. Nižšie dlhodobé sadzby mali podľa očakávania znížiť aj náklady na hypotekárne úvery, a tým zvyšovať hodnoty domov.
FED a ostatní boli zase raz príliš optimistickí v tom, do akej miery by tieto politiky mohli posilniť rast HDP. Napriek poklesu dlhodobých úrokových sadzieb dosiahli ceny nehnuteľností dno až v roku 2012, a akciový trh sa nezdvihol skôr ako podnikové zisky v roku 2013. Ekonomika preto krívala rok čo rok. Zamestnanosť rástla pomalšie ako populácia, a ročný nárast reálnej mzdy bol v priemere len jedno percento.
.možno bude lepšie
Našťastie, výhľad sa môže meniť k lepšiemu. Reálny rast HDP dosiahol 4,1 percenta v treťom štvrťroku 2013, kým rast vo štvrtom štvrťroku sa zdá pomerne stabilný, a to vďaka dramatickému nárastu stavebnej i priemyselnej výroby. K prudkému nárastu cien domov a akcií prispelo aj približne šesť biliónov dolárov nárastu reálneho bohatstva domácností – predzvesť zvýšených spotrebiteľských výdavkov (aspoň v domácnostiach s vyšším majetkom) v roku 2014.
Samozrejme, existujú riziká pre tempo rastu v budúcom roku. Takmer polovicu z rastu HDP v treťom štvrťroku 2013 tvorilo hromadenie zásob, čo nasvedčuje, že konečné tržby vzrástli iba o 2,5 percenta. Firmy sa obávajú potenciálneho nárastu sadzieb daní právnických osôb, a to najmä v prípade, ak Republikánska strana stratí väčšinu v Snemovni reprezentantov USA. Hoci fiškálne deficity sú dočasne znížené, bude kombinácia starnutia populácie a vyšších budúcich úrokových sadzieb spôsobovať, že štátny dlh porastie rýchlejšie ako HDP do konca tohto desaťročia. Navyše dlhové a kapitálové trhy nemusia naďalej vľúdne reagovať na tlmenie kvantitatívneho uvoľňovania FED-u.
Takže ešte stále je čoho sa báť. Ale v tomto roku má americká ekonomika väčšiu šancu dosiahnuť výrazne vyššie reálne tempo rastu, ako kedykoľvek od začiatku krízového poklesu.
Autor je profesor ekonómie na Harvardskej univerzite a bývalý prezident Národného úradu pre ekonomický výskum. Copyright: Project Syndicate, 2013.
.rekapitulácia
Keď som v neskorom lete roku 2007 hovoril na výročnej konferencii FED v Jackson Hole o vážnych rizikách ekonomického výhľadu, ekonomika ešte stále expandovala. Varoval som, že ceny nehnuteľností začali klesať v lete roku 2006 z nebezpečne vysokej úrovne, čo naznačovalo budúci kolaps stavebnej činnosti a veľké straty v imaní domácností.
Zdôraznil som vtedy aj to, že finančné trhy sa stali nefunkčnými. Banky a ďalšie finančné inštitúcie začali mať pochybnosti o hodnote rôznych cenných papierov, krytých aktívami na ich vlastných bilanciách aj na bilanciách potenciálnych zmluvných protistrán. Nikto nevedel, aké sú skutočné hodnoty swapov úverového zlyhania (takzvaných CDS). Finančné inštitúcie sa preto zdráhali požičiavať iným finančným inštitúciám. S narušenými úverovými tokmi sa však ekonomika nemohla ďalej rozvíjať.
Navyše, varoval som, že FED je príliš nedbanlivý a mal by výrazne znížiť federálnu úrokovú sadzbu. Ekonomika dosiahla vrchol o niekoľko mesiacov neskôr, a FED začal s agresívnym uvoľňovaním v roku 2008. Hoci FED a ministerstvo financií USA spolupracovali pri riešení dysfunkcie finančného trhu, nestačilo to na obnovenie stabilného ekonomického rastu.
Obnovenie normálneho stavu finančných trhov a zníženie úrokových sadzieb spôsobilo ekonomický vzostup v lete roku 2009, čo viedlo mnohých prognostikov a účastníkov trhu k očakávaniu, že po recesii príde typické rýchle zotavenie. Varoval som, že oživenie bude oveľa vlažnejšie, než sa očakávalo, na rozdiel od predchádzajúcich hospodárskych cyklov. Recesiu, ktorá sa začala na konci roka 2007, nevyvolali vysoké úrokové sadzby, a tak ich zníženie malo len malý vplyv.
Nová americká administratíva prezidenta Baracka Obamu oznámila trojročný fiškálny balíček, určený na stimuláciu agregátneho dopytu. Fiškálny stimul mal podľa úradníkov spôsobiť, že ekonomika znova naskočí, pretože sa tak stalo už aj v minulosti. Ale fiškálny balíček nebol príliš efektívny. Bol príliš malý na to, aby mohol nahradiť výpadok v ekonomike. Mnohé zo „stimulov" iba financovali zvýšené výdavky vlád štátov, ktoré by mohli byť zaplatené aj inými spôsobmi. Iné časti stimulu skončili u jednotlivcov, ale vzhľadom na povahu fiškálneho balíčka zvýšenie transferov a výdavkov viac zvýšilo štátny dlh ako HDP.
Keď FED videl, že pokračujúci vzostup je slabý, začal so stratégiou „nekonvenčnej menovej politiky". Kombinoval rozsiahle nákupy dlhodobých cenných papierov (kvantitatívne uvoľňovanie), so sľubom, že na dlhší čas podrží extrémne nízke sadzby krátkodobých federálnych rezerv. Cieľom bolo podporiť portfóliových investorov, aby sa presunuli do akcií a iných aktív, s výsledným zvýšením ich ceny, a tak potlačiť nahor bohatstvo domácností a spotrebiteľské výdavky. Nižšie dlhodobé sadzby mali podľa očakávania znížiť aj náklady na hypotekárne úvery, a tým zvyšovať hodnoty domov.
FED a ostatní boli zase raz príliš optimistickí v tom, do akej miery by tieto politiky mohli posilniť rast HDP. Napriek poklesu dlhodobých úrokových sadzieb dosiahli ceny nehnuteľností dno až v roku 2012, a akciový trh sa nezdvihol skôr ako podnikové zisky v roku 2013. Ekonomika preto krívala rok čo rok. Zamestnanosť rástla pomalšie ako populácia, a ročný nárast reálnej mzdy bol v priemere len jedno percento.
.možno bude lepšie
Našťastie, výhľad sa môže meniť k lepšiemu. Reálny rast HDP dosiahol 4,1 percenta v treťom štvrťroku 2013, kým rast vo štvrtom štvrťroku sa zdá pomerne stabilný, a to vďaka dramatickému nárastu stavebnej i priemyselnej výroby. K prudkému nárastu cien domov a akcií prispelo aj približne šesť biliónov dolárov nárastu reálneho bohatstva domácností – predzvesť zvýšených spotrebiteľských výdavkov (aspoň v domácnostiach s vyšším majetkom) v roku 2014.
Samozrejme, existujú riziká pre tempo rastu v budúcom roku. Takmer polovicu z rastu HDP v treťom štvrťroku 2013 tvorilo hromadenie zásob, čo nasvedčuje, že konečné tržby vzrástli iba o 2,5 percenta. Firmy sa obávajú potenciálneho nárastu sadzieb daní právnických osôb, a to najmä v prípade, ak Republikánska strana stratí väčšinu v Snemovni reprezentantov USA. Hoci fiškálne deficity sú dočasne znížené, bude kombinácia starnutia populácie a vyšších budúcich úrokových sadzieb spôsobovať, že štátny dlh porastie rýchlejšie ako HDP do konca tohto desaťročia. Navyše dlhové a kapitálové trhy nemusia naďalej vľúdne reagovať na tlmenie kvantitatívneho uvoľňovania FED-u.
Takže ešte stále je čoho sa báť. Ale v tomto roku má americká ekonomika väčšiu šancu dosiahnuť výrazne vyššie reálne tempo rastu, ako kedykoľvek od začiatku krízového poklesu.
Autor je profesor ekonómie na Harvardskej univerzite a bývalý prezident Národného úradu pre ekonomický výskum. Copyright: Project Syndicate, 2013.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.